Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
28. 08. 2025, meniny má: Augustín
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Očová je obec na Slovensku v okrese Zvolen. Žije v nej 2 567 obyvateľov s priemerným vekom 41,57 roka. Očová je obec s bohatou históriou. Je oveľa staršia, ako o nej zachované prvé písomné zmienky a vyvíjala sa ako poddanská komunita (poľnohospodárska) Vígľašského hradného panstva. Zo známych rodákov z Očovej spomenieme osobnosti ako Štefan Pilárik – slovenský básnik; Matej Bel – slovenský polyhistor, encyklopedista, filozof, pedagóg, evanjelický kazateľ, priekopník slovenského osvietenstva; Ján Poničan, slovenský básnik, prozaik a dramatik; RNDr. Zuzana Šimkovicová – slovenská pedagogička, fyzička; Ján Berky-Mrenica st. – husľový virtuóz, skladateľ; Ján Gašpar Hrisko – hudobník, cimbalista, upravovateľ ľudových piesní.
V chotári Cejkova, písomne známeho v r. 1381, boli objavené nálezy z paleolitu, i veľkomoravskej doby. V 13. stor. dali cejkovskí šľachtici postaviť hrad. Teraz v obci, známej minerálnymi prameňmi, žije 1 257 obyvateľov. Pamiatkou je gr.kat. kostol /1805/.
Medzilaborce je mesto ležiace v Prešovskom kraji. Územie mesta Medzilaborce sa nachádza v severnej časti Laboreckej vrchoviny na sútoku riek Laborec a Vydranka. Leží vo výške 326 m n. m. a jeho rozloha je 32,92 km². V meste Medzilaborce žije 6 741 obyvateľov. Mesto, kde sa stretávajú 4 náboženstvá, je veľmi rôznorodé z pohľadu národnostného zloženia.
Svätý Jur je starobylé mestečko, ktoré leží vo vínorodom kraji na úpätí Malých Karpát, necelých 14 km od Bratislavy. Historické jadro Svätého Jura bolo v roku 1990 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Má viac ako 700-ročnú vinohradnícku tradíciu.
Nemšová (maď. Nemsó) je mesto ležiace v Trenčianskom kraji. Leží na úpätí Bielych Karpát pri sútoku riek Váh a Vlára, v západnej časti Slovenska, 14 km od krajského mesta Trenčín.
Tam, kde pramení strieborná rieka Kysuca, ktorá dala meno celému kraju, leží medzi Javorníkmi a Turzovskou vrchovinou obec Makov. Obec s rozlohou asi 4 500 ha sa nachádza v severozápadnej časti okresu Čadca. Na západe hraničí s Českou republikou.
Po prvýkrát sa obec spomína ako Zeredahel 28. 8. 1283, keď uhorský kráľ Ladislav IV. daroval ostrihomskému arcibiskupstvu územie susediacej osady Únovce. História obce však siaha podľa archeologických nálezov do obdobia pred naším letopočtom, čoho dôkazom je i soška, tzv. Venuša z Dolnej Stredy. Svedectvo osídlenia dosvedčuje pohrebisko staromaďarských bojovníkov z 10. stor. n. l. ako i slovanské pohrebisko z 11. storočia. Vznik a rozvoj Dolnej Stredy spolu so susednou Sereďou určovala významná poloha križovatky dvoch historických ciest, jedna smerovala západovýchodne z Moravy cez Trnavu a Šintavu do Ostrihomu, druhá viedla severojužným smerom údolia Váhu. Pohnutá história obce sa druhýkrát zaznamenala v r. 1312, keď vojská Matúša Čáka z Trenčína obec zničili a kostol vypálili.
Obec Kladzany leží v Ondavskom výbežku Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške 124 – 207 m. V obci pôsobili ako evanjelickí kňazi významní slovenskí dejitelia – Samuel Fábry, Adam Fábry, Adan Hlovík a jeho brat Ján Hlovík. Na hrebeňoch Ondavskej vrchoviny, v katastri obce, sa nachádza archeologická pamiatka – mohyly z obdobia eneolitu. V obci je zachovaná rodinná hrobka posledných majiteľov Kladzian – rodiny Vladárovej. K cenným písomnostiam patrí aj „Urbár Kladiansky“ z roku 1773 (uložený v zbierkach VM Hanušovce nad Topľou). V novembri 1944 pri oslobodzovaní bola obec vypálená.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne