Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
628 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
11. 06. 2026, meniny má: Dobroslava
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Prvú písomnú zmienku o obci Čakanovce poznáme z roku 1276. Vtedy sa spomína spolu s Bidovcami a Svinicou. Poznáme aj záznam z roku 1282, kde sa uvádza veľká cesta, ktorá tu vedie. V tom čase už teda Čakanovce boli veľkou vyvinutou dedinou. V roku 1293 držal Svinicu a Bidovce muž menom Peter, zvaný Peteuch, syn Petra zo Svinice. Podľa vyjadrenie historika Branislava Varsika musel v tom čase držať aj Čakanovce, pretože patrili do Svinického panstva.

Táto malebná dedinka, leží v prameni riečky Trstianky vo východnej časti Košickej kotliny v regióne Šariš. Je tu pahorkatinnatý povrch a hnedé lesné pôdy. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1413 (Bynyatha). Názov obce je odvodený od slovanského osobného mena Buňata. V 16. storočí bola obec majetkom kecerovcov a dedičov košického mešťana Juraja Gabriela. V roku 1427 mali Bunetice 14 usadlostí, v roku 1828 20 domov. Za prvej Československej republiky sa obyvateľstvo živilo poľnohospodárstvom, pálením dreveného uhlia, výrobou podvalov. V novembri 1944 počas 2 sv. vojny boli v obci nemeckými fašistami zajatí a zavraždení siedmi talianski vojaci. Tento strašný akt dodnes pripomína pomník v lese nad obcou, kde toho času boli pochované telá padlých. V roku 1996 bol zriadený rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela, ktorý dňa 29.9. slávnostne posvätil pomocný biskup Bernard Bober. Je to filiálka rímskokatolíckeho farského úradu Kecerovce. Pri OcÚ je zriadená Obecná knižnica a DHZ Bunetice. V obci pôsobí aj PZ Balaška. Okolie obce je vhodné na oddych a prechádzky krásnou prírodou. Obec je členom Olšavského mikroregiónu.

Obec s veľkým potenciálom rozvoja rekreácie a cestovného ruchu.
Prítomnosť geotermálnych vrtov.
Prvú písomnú zmienku o Bidovciach poznáme z roku 1273. Spomínajú sa
spolu s Čakanovcami a s čiastkou Svinice, ktoré Ethuruh, syn Jurajov,
pochádzajúci z tarjánskej vetvy rodu Aba, s kráľovským povolením nechal
svojej manželke a dcére. Z roku 1293 máme záznam, podľa ktorého Bidovce
a časť Svinice držal Peter zvaný Petheuch zo Svinice. Tento v roku
1299 zničil Šarišské Bohdanovce, ktoré patrili Mikulášovi a Štefanovi,
synom Budunovým. Vznikla im škoda 70 mariek, za čo potom boli Bidovce
prisúdené poškodeným. Nevedno však, či boli na poškodených aj skutočne
prevedné. Ďalší známy majiteľ, ktorý pochádza z druhej polovice
14. storočia a bol totiž potomok Petra zvaného Peteuch zo Svinice.

Dunajská Streda (maď. Dunaszerdahely, Duna-Szerdahely) je okresné mesto na južnom Slovensku ležiace v Trnavskom kraji na Podunajskej nížine. Leží v približnom strede Žitného ostrova a v roku 2008 tu žilo 23 436 obyvateľov. V 19. storočí boli k mestu pričlenené dovtedy samostatné obce Nemešseg (maď. Nemesszeg), Stredská Nová Ves (maď. Szerdahely-Újfalu), Felserská Nová Ves (maď. Félszer-Újfalu), Bašatehed (maď. Bassa-Tejed) a Elótejed (maď. Elő-Tejed.

Obec Cífer spolu s pridruženými časťami Pác a Jarná je najväčšou obcou Trnavského okresu. Leží v jej juhozápadnej časti. V čase posledného sčítania obec tvorilo 1050 domov a žilo v nej 3806 obyvateľov. Jeho katastrálne územie má rozlohu 2234 ha (bez Jarnej a Páce).

Najstaršia písomná správa o Komárove je z roku 1355 v listine,
ktorá obsahuje popis hraníc majetku panstva Makovica. Z tejto správy
vyplýva, že sídlisko tu jestvovalo už pred rokom 1355. V historických
písomnostiach sa obce vyskytuje pod názvami Kamarow, Komaro, Kamarocz,
Komarow, v roku 1920 ako Komarovce a od roku 1927 až doposiaľ definitívne
ako Komárov. Patril do Šarišskej župy.
O osídlení územia obce svedčia aj archeologické nálezy – hroby skupiny
východoslovenských mohýl a hromadný nález bronzov z mladšej doby
bronzovej. Obec založili na zákupnom práve na území panstva Kurima. Neskôr
obec patrila panstvu Makovica. V roku 1473 zabralo obec Komárov mesto
Bardejov.

V chotári Cejkova, písomne známeho v r. 1381, boli objavené nálezy z paleolitu, i veľkomoravskej doby. V 13. stor. dali cejkovskí šľachtici postaviť hrad. Teraz v obci, známej minerálnymi prameňmi, žije 1 257 obyvateľov. Pamiatkou je gr.kat. kostol /1805/.

Fulianka je obec na Slovensku v okrese Prešov. Fulianka leží na styku Šarišskej vrchoviny a Nízkych Beskýd, v doline Sekčova.

Obec Bretejovce leží v Košickej kotline, v doline Torysy. Spomína sa v roku 1289. Od stredoveku patrila Abovcom, Rozgonyiovcom, Segyeyovcom, Semseyovcom, Péchyovcom a iným zemepánom. Počas prvého sčítania ľudu, v roku 1787 mala obec 37 domov a 323 obyvateľov, v roku 1828 50 domov a 383 obyvateľov. V roku 1900 v nej žilo 351 ľudí. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali tradičným poľnohospodárstvom. Do roku 1918 obec administratívne patrila do Šarišskej stolice.

Rok 568 príchod Avarov. Rok 794 Frankovia. Rok 830 Veľkomoravská ríša (kniežatstvo Nitrianske). Rok 896 koniec Veľkomoravskej ríše. Rok 1241 – pri tatárskych pádoch osada zanikla. V roku 1256 patrila praosada pod sídelné panstvo Komjathy. Rok 1533 vpád Turkov, od roku 1555 i oblasť Komjatíc z hospodárskymi dvormi patrila pod tureckú vládu. V roku 1608 bol uzatvorený mier s Turkami.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne