ÚzemnéPlány.sk

Biely Kostol

Obec Biely Kostol sa nachádza v blízkosti mesta Trnava.

Trnava

Mesto Trnava leží na kraji Západoslovenskej nížiny vo vzdialenosti asi 50 km od Bratislavy, hlavného mesta SR. Mestom prechádza diaľnica a hlavný železničný koridor spájajúci západ a východ SR. Vzdialenosť k významnému európskemu mestu Viedeň je 95 km. Mesto Trnava zohráva dôležitú úlohu sekundárneho jadra tzv. stredoeurópskeho regiónu (stredoeurópsky región je súčasťou európskeho produkčného trojuholníka Paríž – Berlín – Viedeň, ktorý tvorí základňu európskeho hospodárstva).

Trnava pri Laborci

Obec Trnava pri Laborci leží v severnej časti Východoslovenskej nížiny pod juhozápadnými výbežkami pohoria Vihorlatu, v nadmorskej výške 116–455 m n.m., uprostred obce 176 m. n.m, 10 km severovýchodne od mesta Michalovce.

Obec je východiskovou základňou výstupu na Viniansky hrad z výhodnejšej západnej strany. Z kultúrnohistorických pamiatok je potrebné spomenúť grécko-katolícky kostol z roku 1713, barokovoklasicistickú kúriu z 18. storočia a vzácne kamenné klenuté mostíky cez obecný potok.

Zvončín

Zvončín leží v západnej časti Trnavskej sprašovej tabule, 164 m nad morom, 8 km SZ od okresného mesta Trnava. Katastrálne hraničí s obcami Šelpice, Suchá nad Parnou, Ružindol a s mestom Trnava.

História obce Zvončín je písomne zdokumentovaná až od roku 1539. V tej dobe bol pripojený k Suchej. Obec patrila k panstvu Červený Kameň

V obci je rímskokatolícky kostol sv. Anny z roku 1794.

Horné Orešany

Horné Orešany sú obec na Slovensku v okrese Trnava.

Bučany

Bučany sú obec na Slovensku v okrese Trnava. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Margity z roku 1700. Obec sa nachádza 9 km od Trnavy smerom na Piešťany. Rozloha katastra je 1659 ha. Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2001 bolo v obci evidovaných 2118 obyvateľov.

Šelpice

Obec Šelpice leží 6 km severozápadne od krajského mesta Trnava. Jej katastrálne územie bolo intenzívne osídlené už na sklonku staršej doby kamennej. Aj artefakty z neolitu a následných kultúr ju radia medzi významnú archeologickú lokalitu. Dosiaľ najstaršou písomnou zmienkou o existencii obce je listina českého kráľa Václava I., ktorou daroval Šelpice /Selpe/ cisterciátskemu kláštoru v Tišňove na Morave.

Špačince

Špačince ležia v severnej časti Trnavskej pahorkatiny, v plytkej širokej doline Krupanského potoka, 5 km od okresného mesta Tmava. Rozloha špačinského chotára je 2210 ha, v nadmorskej výške 160 m. Na severe susedí s Jaslovskými Bohunicami, na severovýchode s Malženicami, na juhu s Trnavou, na západe s Bohdanovcami a na severozápade s Dolnou Krupou.

Boleráz

Dnešná obec Boleráz vznikla v roku 1960 spojením dvoch samostatných politických obcí Bolerázu a Klčovian. Jej chotár s rozlohou 2546 hektárov Od zlúčenia tvorí kataster Bolerázu (1818 ha) a Klčovian (728 ha). Rozprestiera sa na Trnavskej pahorkatine, 14 km severozápadne od okresného mesta Trnavy. Na severe susedí so Smolenicami a Bíňovcami, na východe s Dolnou Krupou a Bohdanovcami nad Trnavou, na juhu so Šelpicami a Suchou nad Parnou a na západe s katastrálnym územím Košolnej, Dolných a Horných Orešian. Zemepisnú polohu geometrického stredu obce určujú súradnice: 48°28' severnej zemepisnej šírky a 17°30' východnej zemepisnej dĺžky od Greenwicha.

Voderady

Chotár obce Voderady sa rozprestiera na území Trnavskej pahorkatiny, ktorá ako súčasť Podunajskej nížiny patrí k najteplejším a poľnohospodársky najúrodnejším oblastiam Slovenska. Obec Voderady leží na širokej nive potoka Gidra. Na východnom okraji chotára tečie Ronava. Stred Voderád sa nachádza vo výške 130 metrov n. m. Celková rozloha obce je 1415 ha. Povrch katastrálneho územia, ktorý je vo výške 128 – 150 metrov n. m. tvorí rovinatá až mierne zvlnená časť Trnavskej tabule, vďaka čomu sa tu pôdy dobre obrábajú. Geologické substráty sú na tomto území priaznivé, najmä ak ich posudzujeme z hľadiska pôd, ktoré na nich vznikli. Výrazne prevládajú niekoľko metrov hrubé spraše, ktoré boli naviate v ľadových dobách. Na sprašiach vznikli černozeme, ktoré na území obce výrazne prevládajú. Súčasné výskumy pomocou rádio-uhlíkovej metódy merania veku ukázali, že najstabilnejšia časť ich humusu má vek minimálne 5,5 tisíc rokov, ale pravdepodobne je omnoho staršia. To znamená, že tieto pôdy sa tu nachádzali už pred príchodom a usadením prvých poľnohospodárov v mladšej dobe kamennej. Potom na nich hospodárili Kelti, poľnohospodári z doby rímskej ako aj starí Slovania.