ÚzemnéPlány.sk

Považská Bystrica

Považská Bystrica je mesto ležiace na severozápadnom Slovensku medzi Trenčínom a Žilinou, naveky zviazané s pravekou chrbticou Slovenska – Váhom. Priaznivá klíma malej kotliny obkolesenej prstencom hôr, úrodná pôda náplavového kužeľa a nivy riečky Domanižanky i výhodná poloha na dôležitej obchodnej ceste vedúcej popri toku Váhu sem prilákali človeka už v dávnych dobách. Stopy najstaršieho osídlenia predstavuje niekoľko úlomkov kanelovanej keramiky bádenskej kultúry z neskorej kamennej doby, starých asi 4500 rokov.

Banská Štiavnica

Historické banské mesto, zapísané do zoznamu UNESCO. Banská Štiavnica je považovaná za najstaršie banské mesto na Slovensku. Historiografia pripúšťa intenzívnu banskú činnosť na území Banskej Štiavnice v poslednej štvrtine 12. storočia. Nálezy zlata a striebra tvorili základ menovej politike uhorského kráľovstva. Preto územiam nálezísk panovníci udeľovali výsady a ľudí investujúcich do baníctva zvýhodňovali. Územie formovania Banskej Štiavnice patrilo kráľovi.
V okolí Banskej Štiavnice sa povrchovo dorábalo zlato a striebro už za čias Keltov, ktorí obchodovali s drahými kovmi a vedeli ich spracovať. Nález striebornej mince audoleontského typu, zakreslenej v mestskej knihe v 18. storočí z obdobia 2.-3.storočia pred Kristom dokazuje prítomnosť keltského osídlenia na území Starého mesta na vrchu Glanzenberg. Kelti poznali technológiu úpravy povrchovej rudy, striebra a zlata, ktoré získavali baníckym spôsobom. Razili z nich mince a zhotovovali šperky.

Badín

Obec Badín leží na Strednom Slovensku, v Banskobystrickom kraji, medzi mestami Banská Bystrica a Zvolen.

Pamiatkou je rímsko – katolícky gotický kostol z roku 1397 s renesančným opevneným múrom z roku 1636. Loď bola prestavaná v roku 1765, bočné lode v rokoch 1893–94.

Evanjelický kostol je z roku 1865, v jeho interiéri je obraz J.B.Klemensa z roku 1866. V rokoch 1874 až 1891 tu pôsobil a umrel August Horislav Krčméry.

Ľubietová

Ľubietová sa rozkladá na rozhraní Slovenského rudohoria a stredohoria v rozšírenom údolí potoka Hutná. Má prekrásnu polohu pod severovýchodným výbežkom Poľany – Ľubietovským Veprom – Hrbom, ktorého križovatka súradníc 19 033´ východnej zemepisnej dĺžky a 48 040´severnej zemepisnej šírky je stredom Slovenska. Obec leží v nadmorskej výške 477 m.

Svätý Anton

Svätý Anton je obec na Slovensku v okrese Banská Štiavnica. Donedávna niesla pomenovanie Antol. K obci patria usadlosti Rovne, Bažanica, Macko.

Jasenica

Územie dnešnej Jasenice bolo osídlené už v dávnych predhistorických dobách. Prví ľudia tu žili už koncom doby kamennej. Svedčia o tom nálezy kamennej industrie nájdené v častiach Predná hôrka a Hradište. V dobe bronzovej sa tu usídlil lužický ľud, zaoberajúci sa najmä roľníctvom. Dôkazom toho je významné nálezisko lužického pohrebiska, ktoré bolo nájdené pri kopaní základov miestnej školy. Jasenica bola osídlená i v nasledujúcej dobe laténskej (400–0 pnl.).

Predajná

Predajná leží v Horehronskom podolí, pod južnými končiarmi nízkotatranského Chopku. Patrí do vytvoreného mikroregiónu – Chopok – Juh a pod kraj Banská Bystrica, okres Brezno, od roku 1991 funguje ako samospráva.

Tomášov

Obec s temer 2012 obyvatel'mi leží 16 km východne od Bratislavy na Podunajskej nížine v západnej časti Žitného ostrova. Dodnes si zachovala pol'nohospodársky charakter s menším podielom priemyselnej výroby a s rozvijajúcim sa súkromným podnikaním.

Plevník- Drienové

Obec Plevník-Drienové sa rozprestiera na ľavom brehu Váhu v južnej časti Bytčianskeho podolia v doline Drienovky. Západnú časť chotára tvoria náplavy Váhu a Drienovky, strednú – pahorkatinnú časť v Manínskych vrchoch tvoria druhohorné horniny s výraznými bradlovými tvrdošmi. Pohorie ,ktoré sa tiahne v katastri obce po jeho ľavej strane patrí do Súľovských vrchov,ktoré sú súčasťou Chránenej krajinej oblasti Strážovské vrchy.

VÚC Banskobystrický kraj

Územie Banskobystrického kraja leží v južnej časti stredného Slovenska. Rozlohou 9 455 km2 sa Banskobystrický samosprávny kraj radí na 1. miesto medzi slovenskými vyššími územnými celkami. Hustota osídlenia 69,81 obyvateľov na 1 km2 je najnižšia v SR. Má spoločnú hranicu s Maďarskou republikou a s Nitrianskym, Trenčianskym, Žilinským, Prešovským a Košickým krajom. Z hľadiska geomorfológie je tento región mnohotvárny – od vysokohorských polôh hrebeňov Nízkych Tatier na severe, cez členitú strednú časť so striedaním horských masívov a údolí, po mierne zvlnené až rovinné nížinné polohy na južnom okraji územia. Maximálna nadmorská výška je 2043 m n. m. (Ďumbier) a minimálna nadmorská výška je 130 m n. m. (Ipeľská kotlina).