ÚzemnéPlány.sk

Štvrtok na Ostrove

Štvrtok na Ostrove (maďarsky Csütörtök, Csallóközcsütörtök, nemecky Loipersdorf) je obec na Slovensku v okrese Dunajská Streda, ležiaca v Podunajskej nížine v západnej časti Žitného ostrova. Prvýkrát sa písomne spomína v r. 1217 ako villa Ceturthuc. V tomto čase mala obec právo kráľovského mýta, v 15. storočí získala postavenie zemepanského mestečka s jarmočným právom, rozvíjali sa remeslá. Dnes má Štvrtok na Ostrove poľnohospodársky charakter, žije tu 1786 obyvateľov.

Zlatná na Ostrove

Obec Zlatná na Ostrove sa nachádza v okrese Komárno v Nitrianskom kraji. Rozloha obce je 35,309627 km². Má silné zastúpenie obyvateľstva maďarskej národnosti.

V obci je rímskokatolícky kostol sv. Štefana Kráľa z roku 1944.

Bátovce

Bátovce, starým nemeckým názvom Frauenmarkt, ležia 231 m nad morom v Podunajskej nížine, v severo-východnej časti Ipeľskej tabule medzi Levicami a Pukancom. Obec je chránená od severu južnými výbežkami slovenských krušných hôr, na juhozápade je otvorená. V minulosti bola obec banským mestom s kráľovskou mincovňou. Mincovňa stála na mieste terajšieho obecného úradu

Ľubovec

Prvá známa písomná zmienka o obci pochádza z roku 1337 ako o majetku drienovských Abovcov pod názvom Lobolch. Neskôr, ako súčasť hradného panstva Kysak patrila šľachticom z Budimíra, Ploského a Žehne. Obec teda existovala už v prvej polovici 14. storočia, ale vznikla pravdepodobne ešte skôr, v 12., prípadne 11. storočí. Podoby názvu obce v priebehu histórie: 1334 Lubouch, 1427 Lybolch, 1773 Lubowecz, 1920 Ľubovec.

Dvorníky

Prvá písomná zmienka o obci Dvorníky pochádza z roku 1247 pod názvom Vduornuc. Obec patrila nitrianskemu hradu, neskôr panstvu Hlohovec. V roku 1715 mala rozsiahle vinice a 43 domácností. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a pestovaním tabaku. Štátny majetok bol založený v roku 1948 a JRD v r. 1957. V okolí obce boli v minulosti rozsiahle vinice a jej obyvatelia sa zaoberali pestovaním hrozna a výrobou vína, ktorým zásobovali okolité panstvá.

Šamorín

Mesto Šamorín sa nachádza v západnej časti Žitného ostrova v blízkosti hlavného mesta SR, Bratislavy.

Kurimka

Obec leží v Nízkych Beskydách v hornej časti údolia Kurimky, severného prítoku Tople v nadmorskej výške okolo 330m. Vlastivedný slovník obcí Slovenska udáva vznik obce ešte pred rokom 1427. Najstaršia písomná správa o Kurimke je v súpise zdanených dedín z roku 1548, kedy už boli obyvatelia obce povinní platiť daň kráľovi. Kurimka patrila k rusínskym dedinám panstva Makovica. Z názvu obce možno usudzovať, že prvými budovateľmi obce boli obyvatelia Kurimy, resp. názvom Kurimka už skôr pomenovali tunajší potok, ktorý potom prešiel aj na dedinu. Obec založil šoltýs s usadlíkmi. Kurimka bola najmladšou dedinou v okolí. Obec sa zo začiatku spomína pod názvom Kwrymka, neskôr ako Kurinka (1786) až v roku 1808 dostala dnešný názov Kurimka (maď. Kurimka – Kiskurima). V roku 1600 mala obec 20 obývaných poddanských domov a obydlie šoltýsa. K obci patril aj mlyn. Pre farára bolo vyčlenené pole v rozsahu celej sedliackej usadlosti. Začiatkom 17. storočia obec patrila k stredne veľkým dedinám s takmer výlučne poddanským obyvateľstvom. Obec sa v roku 1711 kvôli úteku poddaných takmer vyľudnila. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Na sezónne práce odchádzali do južných stolíc. V polovici 19.storočia postihol obec hlad, čo malo za následok vysťahovalectvo. V roku 1828 mala obec 72 domov a 564 obyvateľov. Po II. svetovej vojne z našej obce odišlo veľa mladých ľudí za prácou do miest kde aj bývali. Do obce prichádzali len na návštevy k blízkym.

Medzilaborce

Medzilaborce je mesto ležiace v Prešovskom kraji. Územie mesta Medzilaborce sa nachádza v severnej časti Laboreckej vrchoviny na sútoku riek Laborec a Vydranka. Leží vo výške 326 m n. m. a jeho rozloha je 32,92 km². V meste Medzilaborce žije 6 741 obyvateľov. Mesto, kde sa stretávajú 4 náboženstvá, je veľmi rôznorodé z pohľadu národnostného zloženia.

Svätý Jur

Svätý Jur je starobylé mestečko, ktoré leží vo vínorodom kraji na úpätí Malých Karpát, necelých 14 km od Bratislavy. Historické jadro Svätého Jura bolo v roku 1990 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Má viac ako 700-ročnú vinohradnícku tradíciu.

Liešťany

Hornonitrianska obec Liešťany vznikla zlúčením samostatných obcí Liešťany, Dobročná a Lomnica síce až roku 1943, ale ich dejinný vývoj je písomne dokladovaný už od začiatku 14. storočia. Možno však predpokladať, že tieto lokality boli osídlené už skôr a prirodzená kontinuita menších sídiel sa udržala aj v ďalšom období. Podiel na osídľovaní mali príslušníci rodu Diviackovcov, pričom deľba ich dedičného majetku dokladovaná v archiváliách dokumentuje najstaršie písané dejiny troch lokalít tvoriacich súčasnú obec Liešťany. Vznik Liešťan ako sídla sa prepokladáuž v 11. – 12. storočí a Dobročnej a Lomnice v polovici 13. storočia.