Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
17. 12. 2025, meniny má: Kornélia
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Obec Zlatná na Ostrove sa nachádza v okrese Komárno v Nitrianskom kraji. Rozloha obce je 35,309627 km². Má silné zastúpenie obyvateľstva maďarskej národnosti.
V obci je rímskokatolícky kostol sv. Štefana Kráľa z roku 1944.

Štvrtok na Ostrove (maďarsky Csütörtök, Csallóközcsütörtök, nemecky Loipersdorf) je obec na Slovensku v okrese Dunajská Streda, ležiaca v Podunajskej nížine v západnej časti Žitného ostrova. Prvýkrát sa písomne spomína v r. 1217 ako villa Ceturthuc. V tomto čase mala obec právo kráľovského mýta, v 15. storočí získala postavenie zemepanského mestečka s jarmočným právom, rozvíjali sa remeslá. Dnes má Štvrtok na Ostrove poľnohospodársky charakter, žije tu 1786 obyvateľov.

Historické banské mesto, zapísané do zoznamu UNESCO. Banská Štiavnica
je považovaná za najstaršie banské mesto na Slovensku. Historiografia
pripúšťa intenzívnu banskú činnosť na území Banskej Štiavnice
v poslednej štvrtine 12. storočia. Nálezy zlata a striebra tvorili základ
menovej politike uhorského kráľovstva. Preto územiam nálezísk panovníci
udeľovali výsady a ľudí investujúcich do baníctva zvýhodňovali. Územie
formovania Banskej Štiavnice patrilo kráľovi.
V okolí Banskej Štiavnice sa povrchovo dorábalo zlato a striebro už za
čias Keltov, ktorí obchodovali s drahými kovmi a vedeli ich spracovať.
Nález striebornej mince audoleontského typu, zakreslenej v mestskej knihe
v 18. storočí z obdobia 2.-3.storočia pred Kristom dokazuje prítomnosť
keltského osídlenia na území Starého mesta na vrchu Glanzenberg. Kelti
poznali technológiu úpravy povrchovej rudy, striebra a zlata, ktoré
získavali baníckym spôsobom. Razili z nich mince a zhotovovali šperky.

Územie patrí do Popradskej kotliny, ktorá je najvyššie položenou kotlinou v celých Karpatoch. Katastrálne územie sa nachádza v Lomnickej pahorkatine v podtatranskej časti. Nadmorská výška 700 – 900 m.n.m. Nižšia časť je typom poľnohospodárskej krajiny s kultúrou stepnou a vidieckou štruktúrou. Vyššia časť je pritatranská s lesnatou a lesnato – lúčnou krajinou. Priemerné januárové teploty –5,5 až –6 'C, júlové od 16,3 od 14,5. Priemerný ročný úhrn zrážok je 620 – 850 mm. Snehová pokrývka 80 – 120 dní. Letných dní je 40 – 100.
Kedy však presne bola založená obec Gerlachov, to sa presne nevie. No jej vznik sa odhaduje okolo roku 1200. Názov obce mohol byť odvodený od mena spišskosobotského Gerlacha, vtedajšieho pána v obci, alebo od vodcu kolonizátorov, ktorý sa sem prisťahovali. Spomína sa aj slovo „Geröl“, čo bol názov pre hrubý štrk blízko potoka „Stará voda“ – Stovoda, v okolí ktorého bola pôvodne obec založená. Názov „Gerölsdorf“ (dedina na štrku) sa pod vplyvom slovenčiny zmenil a vznikol Gearlsdorf – slovenský Gerlachov.

Obec leží v Košickej kotline v doline rieky Torysa na jej pravom brehu,
severovýchodne od Košíc. Chotár je zväčša odlesnený, malé výbežky
s porastom duba a hrabu sú v západnej časti. V rokoch 1992 – 1998 bol
porast obnovovaný. Obyvatelia väčšinou pracujú v priemyselných podnikoch
a súkromných firmách v okolí. V súčasnosti má obec 247 obyvateľov a
hospodári na rozlohe 170 ha. Nadmorská výška stredu obce je 215 m n.m.,
najnižšia výška v chotári je 192 m n.m. a najvyššia výška v chotári
je 315 m n.m.
Začína sa so spoločnou stavbou kanalizáce pre Hrašovík a Rozhanovce. Medzi
Hrašovíkom a Rozhanovcami je cesta dlha cca 2 km, a zhruba v strede je
vybudovaná nová čistička odpadových vôd. Čistička je už
v prevádzke.

Obec Hrhov sa nachádza v juhovýchodnej časti Slovenska, v oblasti Gemersko-turnianskeho krasu, súčasti Severozápadných karpát. Leží v doline Turnianskeho potoka zovretej planinami Dolného a Horného vrchu. V okolí Hrhova známy stavebný materiál, tzv. sladkovodný vápenec, alebo travertín, známy ako hrhovská tufa vznikol počas posledných 100 tisíc rokov. Najvýznamnejším vodným tokom v chotári Hrhova je Turniansky potok, hrhovčanmi nazývaný Derék, prameniaci pri Silickej Jablonici.

Mesto Kolárovo (Gúta) leží v Podunajskej nížine pri sútoku Váhu s Malým Dunajom. Západná časť rovinného chotára je na Žitnom Ostrove, stredná časť na močaristých nivách Malého Dunaja, Váhu a Vážského Dunaja, východná časť s množstvom starých ramien a poriečnymi valmi na nive Váhu a Nitry. Medzi hrádzami pri Malom Dunaji žije približne 11.000 obyvateľov, z toho je 82,6 % maďarskej národnosti, 16 % slovenskej a 1,4 % inej národnosti.
Obec sa spomína od roku 1268 a počas svojej existencie nekožkokrát zmenila názov (Stará Gúta, Vežká Gúta, Malá Gúta). V chotári obce stál v minulosti Žabí hrad (Békavár), podža niektorých prameňov sa nazýval aj Békevár (Hrad mieru), ktorý dala postaviť kráľovná Mária v roku 1349. Obec sa od roku 1551 vyvíjala ako opevnené trhové mestečko s jarmočným právom.

Turistické centrum hornej Oravy, obkolesené horami – Oravskou Magurou a Podbeskydskou vrchovinou. Netradičná poloha na brehu Oravskej priehrady dáva predpoklad širokého športového využitia.
Na ostrove uprostred priehrady sa vypína historický skvost bývalej zatopenej obce Slanica – kostol z 18. storočia. Prírodné prostredie, ktorým preteká rieka Biela Orava, je chránenou krajinnou oblasťou.
Oravská priehrada bola napustená v roku 1953, vody priehrady zatopili 5 obcí a 2/3 Námestova. Z tohoto regiónu pochádzajú významné osobnosti slovenského národa, ako napr. Anton Bernolák, Milo Urban, Ján Vojtaššák a tvoril tu aj P. O. Hviezdoslav.

Rozhanovce sa nachádzajú približne 10 km od Košíc. Sú azda jednou
z najväčších obcí v celom okolí. Nechýba jej škola, rad obchodov,
hostincov, pošta, vlastná knižnica aj s kultúrnym domom, či zdravotné
stredisko. Každoročne sa tu konajú folklórne abovské slávnosti, ktorými
sa táto obec preslávila. Rozhanovce sa rozprestierajú z menšej časti na
rovinke a z väčšej časti na svahoch stúpajúcich od západu na východ.
Prvú písomnú zmienku o Rozhanovciach poznáme z roku 1270 ako “terra
Ruzgum”. Vtedy ich daroval Štefan V. spolu s ďalšími majetkami magistrovi
Reynoldovi, ktorý bol hlavný stolník kniežaťa Ladislava. Darovacia listina
z roku 1270 uvádza, že ich kráľ daruje Reynoldovi tak, ako ich predtým
držal knieža Rastislav. Knieža Rastislav prišiel do Uhorska na úteku pred
Tatármi. Za manželku si vzal Annu, dcéru kráľa Bela IV. Zomrel až v roku
1263 a Rozhanovce držal až niekedy v 40. – 50. rokoch 13. storočia.
Rozhanovce sa v darovacej listine uvádzajú ako “tera”, čiže osídlená
zem. Historik Branislav Varsik uvádza, že názov zeme je veľmi starý a
Maďari ho museli prevziať najneskôr na rozhraní12. a 13. storočia.

Šarišské Bohdanovce ležia v Košickej kotline, v dolnej časti údolia východného prítoku Torysy, v nadmorskej výške okolo 225 m.
Zemepisná poloha, názov a rozsah sídliska vedú k názoru, že Bohdanovce jestvovali dávno pred 12. storočím a možno ich zaradiť k najstarším slovanským, resp. slovenským dedinám v okolí.
Aj napriek úbytku sedliackych domácností a znižovaniu počtu domov v druhej polovici 15. a v 16. storočí zostali Bohdanovce aj koncom 16. storočia veľkou dedinou. Mali len poddanské obyvateľstvo.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne