ÚzemnéPlány.sk

Slovensko-České prihraničné územie

Myjava

Myjava (hist. Miava, nem. Miawa) prezývaná aj „Metropola pod slamou“ podľa rovnomenného románu spisovateľky Zuzky Zgurišky, sa nachádza v západnej časti Trenčianskeho kraja, 50 km od krajského mesta Trenčín, kde je zároveň sídlom okresu s počtom asi 12 000 obyvateľov. Od hlavného mesta Bratislavy je vzdialená približne 100 km. V rámci Trenčianskeho kraja plní funkciu terciárneho centra zabezpečujúceho vyššiu a špecifickú obslužnú infraštruktúru pre obyvateľov všetkých obcí okresu Myjava. Je charakteristická svojim kopaničiarskym nárečím, ktoré tak trochu pozabúda na mäkčene a ô. K charakteristikám Myjavy a vôbec celej kopaničiarskej oblasti patrí dominantné postavenie evanjelickej cirkvi a. v., čo je dedičstvom a tradícou Myjavy.

Sliač

História kúpeľného mesta Sliač siaha až do 2. až 1. tisícročia pred n.l. o čom svedčia i archeologické nálezy. Najstaršou architektonickou pamiatkou Sliača je ranogotický rímsko-katolícky kostol sv. Mikuláša z 13. storočia , ktorý bol viac krát prestavaný. V interiéry kostola sú vzácne umelecké diela. Nástenné maľby sú od známeho slovenského maliara Jozefa Hanulu. Historický význam má aj stará zvonica pred kostolom. Sú v nej umiestnené tri zvony, z ktorých zvon Mikuláš patrí k najstarším a najväčším na Slovensku. Bol zhotovený v roku 1512 a váži 5,1 tony .

Chorvátsky Grob

Obec Chorvátsky Grob sa nachádza medzi obcami Ivanka pri Dunaji, Bernolákovo, Veľký Biel, Slovenský Grob, a mestom Bratislava mestská časť Vajnory. Kataster obce z juhu ohraničuje pôvodná cesta, ktorá viedla z Vajnor a oddeľovala aj pôvodné územie obce, ktoré sa po II. sv. vojne zmenilo. Na severe ohraničuje územie „Hájiček“ určené prítokom Čiernej Vody. Západnú hranicu tvorí štátna cesta III/0611 a na juhozápade Blahútov kanál. Najvyššiu nadmorskú výšku tvorí kopec „Šalaperská hora“ 173m n. m., ktorá sa nachádza severovýchodne od obce. Územie prechádza od miernej terasy, kde sa nachádza Chorvátsky Grob, do Šúrskej depresie. Obec tvoria tri hlavné sídelné útvary – Chorvátsky Grob, Čierna Voda a hospodárskopriemyseľné sídlo Triblavina. Ostatnú časť územia tvorí poväčšine poľnohospodárska pôda a vinice.

Martin

Martin (do roku 1950: Turčiansky Svätý Martin, maď. Turócszentmárton, nem. Turz-Sankt Martin, lat. Sanctus Martinus / Martinopolis) je mesto na severe Slovenska. Nachádza sa asi 25 kilometrov juhovýchodne od Žiliny a 170 kilometrov severovýchodne od Bratislavy, v Žilinskom kraji. Leží v Turčianskej kotline na rieke Turiec, pod výbežkami Malej Fatry. Je to historické centrum Turca a okresné mesto.

Kovarce

Vznik obce Kovarce v minulosti nazývanej aj Koarch sa spája s tatárskym vpádom na Slovensko v rokoch 1241 – 1242, kedy sa tu sústreďovala hospodárska a remeselná výroba do jedného celku. Od roku 1280 až do začiatku 14. storočia bola obec majetkom rodiny Ludanickovcov. Následne sa obec stala majetkom kráľa. Po vymretí rodu Arpádovcov sa stal uhorským kráľom Karol Róbert, ktorý sa dostal do otvoreného nepriateľstva s Matúšom Čákom Trenčianskym, ktorého kráľ zbavil všetkých funkcií a kardinál Gentilis ho exkomunikoval z cirkvi. Následne Matúš Čák dobil Nitriansky hrad a zmocnil sa cirkevných majetkov vrátane Kovariec.

Topoľčany

Mesto Topoľčany patrí k najstarším a najvýznamnejším mestám na Slovensku. Vzniklo na križovatke obchodných ciest v centrálnej časti Ponitria. Ako dokazujú archeologické nálezy, toto územie bolo osídlené už od praveku. Najstaršie nálezy pochádzajú zo staršej doby kamennej, trvalejší ráz osídlenia je doložený nálezmi z mladšej doby bronzovej.
Topoľčany sa nachádzajú na západe Slovenska. Rozprestierajú sa v strednej časti nitrianskej kotliny na pravom brehu rieky Nitra. K mestu patria jeho mestské časti – Malé Bedzany a Veľké Bedzany.

Holíč

Mesto Holíč leží na Západnom Slovensku v regióne Záhorie, 88 km severne od hlavného mesta SR Bratislavy, v severnej časti Trnavského samosprávneho kraja, 72 km severozápadne od krajského mesta Trnava. Administratívne je začlenené v okrese Skalica, od okresného mesta je vzdialené 7 km juhozápadným smerom.

Svidník

Mesto Svidník s takmer 12 000 obyvateľmi je prirodzeným administratívnym, hospodárskym, kultúrnym, rekreačným a športovým centrom regiónu. Cez Svidník vedie aj významná medzinárodná cesta, smerujúca cez Vyšný Komárnik – Barwinek najväčší priechod zo Slovenskej republiky do Poľskej republiky. Na okraji Svidníka je vybudované letisko. V meste sa nachádza Vojenské historické múzeum a SNM – Múzeum ukrajinskej kultúry so svojimi expozíciami. Turisticky atraktívne v letnom období sú najmä celoštátne Slávnosti kultúry Rusínov-Ukrajincov Slovenska, ktoré sa konajú v miestnom amfiteátri už od roku 1956. Dominantou centra Svidníka je Socha armádneho generála Ludvíka Svobodu, jediná v strednej Európe.

Vechec

Vechec leží na náplavovom kuželi v strednej časti údolia Lomnice, na styku severozápadného výbežku Východoslovenskej nížiny s úpätím Slánskych vrchov, v nadmorskej výške asi 184 m.

Východná a severná časť obce je odlesnená pahorkatina a využíva sa pre poľnohospodárske účely. Z hľadiska pôdneho tejto časti katastra prevládajú ilimerizované pôdy oglejené až glejené na sprašových a iných hlinách.

Severná časť obce siaha so Slánskych vrchov a je zalesnená. Najviac sú zastúpené porasty duba a buka. Najvýznamnejšie vrchy, ktoré sa nachádzajú v blízkosti obce sú: Kamenná, Cham, Džiar a Čachov. Obcou preteká potom Lomnica smerom zo západu na východ.
Vyššie položené Slánske vrchy patria do chladnej oblasti, pričom samotná obec patrí do miernej klímy. V tejto oblasti sú tie isté klimatické pomery, ktoré ovplyvňujú celé východné Slovensko.