ÚzemnéPlány.sk

Jablonov

Obec Jablonov patrí nepochybne k najstarším obciam na Spiši. Jej geografická poloha, rozloha, veľkosť katastrálneho územia, bohatstvo lesov, fauny a flóry ju radia medzi popredné obce stredného Spiša.
Leží v Hornádskej kotline na južnom okraji Levočských vrchov v doline Vavrincovho potoka. Nadmorská výška v strede obce je 480 m n. m. a v chotári 440 – 932 m n. m. Mierne zvlnená južná pahorkatinná časť chotára je odlesnená, severná siahajúca do vrchov má smrekové lesy a pasienky.

Komárno

Komárňanský región sa rozprestiera na ľavom brehu Dunaja, vo východnom cípe Žitného ostrova, pri dolnom toku Malého Dunaja, Nitry a Žitavy. Je teda nielen najjužnejším, ale aj najnižšie položeným miestom v Slovenskej republike. Ploché nížiny sprestrujú nespočetné agátové lesy, bohaté na nektár, vrbinové a topoľové porasty pri riekach a neveľké piesočnaté kopce v severovýchodnej časti regiónu..
Komárno patrí k dunajskej ceste práve tak, ako dolniacka pikantná paprika k pečenému dunajskému kaprovi. Nákladné člny a pracovité remorkéry brázdia rieku po celý rok, kým ich nezastaví príliš nízky stav vody alebo ľad. Ožíva i osobná lodná doprava, ktorá poskytuje cestujúcim viac priestoru na vnímanie krajiny, než uzavreté rýchlikové kupé

Liptovský Mikuláš

Liptovský Mikuláš leží v strede Liptovskej kotliny v nadmorskej výške 576 m, na pravom brehu Váhu. Obklopujú ho najvyššie a najkrajšie pohoria Slovenska. Ich hrebene presahujú 1500 m. Nad hornou hranicou lesa akoby ste vstúpili do iného sveta – do malebnej ríše alpínskych lúk, skál, vysokohorských pustatín, jazier, vodopádov a jej odvekých obyvateľov – vysokohorských rastlín a živočíchov.

Prírodné krásy radia Liptov medzi najatraktívnejšie regióny Slovenska. Samotný Liptovský Mikuláš leží v mierne teplej klimatickej oblasti na dne Liptovskej kotliny, ktorá má priemernú ročnú teplotu okolo 7°C. Lúčnatá a oráčinová Liptovská kotlina je obklopená vencom hôr, v ktorých prevládajú ihličnaté, najmä smrekové lesy. Nad ich hornou hranicou rastie kosodrevina, vyššie sú už len alpínske lúky a skalné biotopy. Veľmi pestrá je flóra vápencových oblastí Červených vrchov a Sivého vrchu v Západných Tatrách, vápencových oblastí Nízkych Tatier i Chočských vrchov. Už od mája hýria pestrými farbami kvetov.

Madunice

Ku kultúrno-historickým hodnotám obce možno zaradiť – faru, kostol, sochu Jána Hollého, Sochu sv. Jána Nepomuckého, súsošie sv. Vendelína, Floriána a Rócha, pomník padlým vojakom v 1. sv. vojne, pamätnú izbu Jána Hollého, oltár v kostole, Madunickú izbu z obdobia po 1. sv. vojne.
V katastri obce sa nenachádzajú žiadne chránené územia prírody, žiadne chránené prírodné zdroje, žiadne ochranné pásma objektov, žiadne ochranné lesy a lesy zvláštneho určenia.
Katastrom obce prechádza celoslovenský biokoridor rieka Váh, ktorý sa dá spolu s miestnymi štrkoviskami zaradiť k hodnotným prírodným celkom.

Nemešany

Obec Nemešany leží v doline Klčovského potoka, na polceste medzi Levočou a Spišským Podhradím. Až dodnes si udržala svoj poľnohospodársky charakter. Poloha obce zabezpečuje vhodné východisko na návštevu Národnej prírodnej rezervácie Sivá Brada alebo prírodnej pamiatky Jazierko na Pažici. V obci sa nachádza lokalita Koscilek, pôvodne stredoveké obývané územie Zalužany, kde sa robili intenzívne archeologické vykopávky.

Nemešany ležia na styku Levočských vrchov s Hornádskou kotlinou v doline Kapustnice. Nadmorská výška v strede obce je 482 m n. m. a v chotári 440 – 800 m n. m. Mierne zvlnená pahorkatina kotliny je na juhu odlesnená, severnú časť siahajúcu do vrchov pokrývajú ihličnaté lesy (smrečiny) a pasienky.

Sokoľ

Obec Sokoľ sa nachádza v severnom cípe Košickej kotlliny v údolí rieky Hornád na neveľkej „náhornej plošine“ nad riekou. Od Košíc je obec vzialená asi 12 kilometrov.

Sokoľ je situovaný v nádhernej okolitej prírode – dominujú jej listnaté, v zanedbateľných plochách aj ihličnaté lesy druhohorných vápencových východných svahov Slovenského rudohoria. Turistickým lákadlom v nich je Kráľova studňa (Kraľova studňa), Vysoký vrch (Visoki verch), Biela skala (Bela skala), Kozie rohy (Koźe rohi), Poddzimalova lúka (Podzimalova luka), či iné miesta. Dôkazom atraktívnosti lokality je množstvo rekreačných a záhradných chát v okolí celej obce. V strede obce sa nachádza malá zvonica, miestnou zaujímavosťou je aj nový cintorín, na ktorom sa pochováva priamo do zeme.

VÚC Nitriansky kraj

Nitriansky kraj a jeho metropola – starobylé mesto Nitra – zohrali v dejinách formovania slovenského národa, jeho kultúry, vzdelanosti, významnú úlohu.
Reliéf kraja je prevažne rovinatý a nižinný, prerušovaný pahorkatinami. Patrí k najteplejším oblastiam a najproduktívnejším poľnohospodárskym centrám Slovenskej republiky. Na severe sa krajom tiahne pohorie Tríbeč, severovýchod je lemovaný výbežkami Štiavnických vrchov a z časti Pohronským Inovcom. Najväčšiu časť ma juhovýchode a juhu zaberá kvalitná poľnohospodárska pôda Podunajskej nížiny s časťou Žitného ostrova – najväčší riečny ostrov Európy vytvorený medzi hlavným tokom Dunaja a Malým Dunajom s bohatými zásobami podzemných vôd).

VÚC Trenčianský kraj

Reliéf kraja je mimoriadne členitý, juh má podobu pahorkatiny, kým sever je hornatejší. Najdlhšia slovenská rieka Váh vertikálne pretína kraj na dve časti a vytvára Trenčiansku kotlinu. Na západe kotlinu uzatvárajú Biele Karpaty ktoré siahajú až po hranicu s Českou republikou. Na východe kotlinu uzatvárajú pohoria Považský Inovec, Strážovské a Súľovské vrchy. Východ kraja ohraničujú aj južné výbežky Malej Fatry, Žiar, Kremnické vrchy, Vtáčnik a Tríbeč. Juhovýchodným územím kraja preteká rieka Nitra a z juhu zasahuje Podunajská pahorkatina.

Spišská Belá

Spišská Belá mala od svojho vzniku poľnohospodársko-remeselnícky charakter s rozsiahlym chotárom, do ktorého patrila aj väčšia časť Belianskych Tatier. Základom prosperity mesta sa stali rozsiahle mestské pasienky v Tatrách s rozvinutým chovom oviec a dobytka, mestské lesy s kvalitným drevom a úrodné rovinaté polia v blízkosti mesta.

Detva

Katastrálne územie mesta Detva sa nachádza na rozhraní kotliny a pohoria. Vyznačuje sa pestrým reliéfom. Centrálnu časť zaberá Zvolenská kotlina s oddielmi Detvianska kotlina a Rohy. Severnú časť zaberá geomorfologický celok Poľana s Detvianskym predhorím. Do južnej časti zasahujú Ostrôžky a Javorie. Prevažná časť územia Detvy je odlesnená. Listnaté, ihličnaté a zmiešané lesy sú v súvislých plochách na severozápade a juhozápade územia. Lesy zaberajú približne štvrtinu územia. Asi dve tretiny územia zaberajú trvale trávnaté plochy a orná pôdou. V zložení pôd prevažujú hnedé ilimerizované až oglejené pôdy.
Prírodnou dominantou Detvy a regiónu je horský masív Poľana, ktorého južná časť zasahuje do katastrálneho územia Detvy. Osobitosťou územia je regionálny krajinný ráz s historicky zachovanými krajinnými štruktúrami – rozptýleným lazníckym osídlením, s terasovito usporiadanými poľami a usadlosťami ľudovej architektúry.