ÚzemnéPlány.sk

Kalvárie – súčasť obrazu kultúrnej krajiny Slovenska

Kalvária nepochybne predstavuje mocný kresťanský symbol. Popri významnom religióznom aspekte, ktorý, pochopiteľne, pretrváva dodnes, je zaujímavé vnímanie kalvárií ako krajinno-architektonického priestoru. Genius loci určitého miesta sa skladá, ak sa to dá tak jednoducho vyšpecifikovať, z viacerých vrstiev, ktoré spoločne pôsobia na vnímanie návštevníka, a tým determinujú vzťah vnímateľa voči predmetu vnímania – samotnému miestu.

Kniha Mestské zásahy Košice

Po úspešnej realizácii projektu Mestské zásahy v Košiciach prichádza na trh výnimočná obrazová publikácia s názvom Mestské zásahy Košice 2011.

MESTO – REGIÓN – METROPOLA – Paríž, Lyon, Saint-Étienne

Kniha Mesto – Región – Metropola, zostavená z textov francúzskych autorov, chce ozrejmiť, do akej miery súvisia návrhy na premenu mesta s novým poňatím metropoly a regiónu. Tento zámer sa opiera o príklady troch francúzskych miest: Paríž, Lyon a Saint-Étienne.
Publikácia nadväzuje na medzinárodné sympózium, ktoré sa konalo v Bratislave a zostava textov chce poukázať na rôznorodosť prístupov k problému rozvoja existujúceho mesta.

Krajinný ráz a nástroje jeho ochrany

Ráz krajiny patrí k hodnotám, ktoré spoluvytvárajú identitu každého národa. Utváranie krajiny je neopakovateľné a všetkým známe scenérie skrývajú okrem estetických hodnôt aj hlbšie hodnoty duchovné – symboly histórie a svojbytnosti národa. Dochovaný ráz krajiny je hodnotou, ktorá nás spája s prostredím, v ktorom žijeme, s jeho prírodnou podstatou a s jeho kultúrnym a historickým vývojom. Ochrana krajinného rázu cenných a jedinečných krajín – zachovanie podstatných rysov ich obrazu – je dôležitou, diskutovanou a dnes aj často riešenou úlohou v plánovaní krajiny, v územnom plánovaní a vo výstavbe. Metodické materiály venované postupom hodnotenia krajinného rázu už existujú a jeho ochrana je zakotvená v rozhodovacích procesoch.

Kontaktové zóny urbanizovaného územia a extravilánu

Problémy a riešenia

V rámci tvorby krajiny sa v poslednom období dostávajú do centra záujmu aj dlho zanedbávané problémy kontaktu sídla s jeho bezprostredným okolím, s krajinou v jej rôznych funkčných typoch. Postupujúci urbanizačný proces sa výrazne prejavuje práve v území okrajovej zóny sídiel, kde sa stretá vytvorené prostredie a prvky a systémy prírodného charakteru. Kontaktové zóny sa vyznačujú veľkou dynamikou premien, prelínaním týchto dvoch prostredí a konfliktmi, ktoré z toho vyplývajú. Degradácia týchto plôch v procese urbanizácie a priemyselného rozvoja a na druhej strane ich narastajúci význam pre rekreačný a psychosomatický režim sídla vyžadujú a postupne aj získavajú čoraz väčšiu pozornosť urbanistov a krajinárov.

East Side Architecture

Dovolíme si tvrdiť, že okrem kvality, majú realizácie aj svojskú autenticitu príslušnú pre východ, kde je menej peňazí a často musí dochádzať k nesmiernym finančným, materiálovým a estetickým kompromisom. Ale sú tú osvietení investori, ktorým patrí prvotná vďaka za to, že chcú kvalitnú architektúru a sú tú osvietení architekti, ktorí aj napriek všetkým kompromisom presadzujú dobrú architektúru.

Kultúrna krajina a jej ochrana z hľadiska kultúrneho dedičstva

Pojem kultúrna krajina je široký a rezonuje postupne vo viacerých oblastiach nášho života. Udomácňuje sa u nás od konca minulého storočia, dnes je už pomerne frekventovaný a hlásia sa k nemu viaceré rezorty, nájdeme ho dokonca v zákonoch. V prípade konkrétneho pripravovaného kroku novodobého zásahu do krajiny sa však ťažko hľadá ten zodpovedný rezort či inštitúcia, ktorá by kvalifikovane a kompetentne vedela zasiahnuť do procesu a usmerniť ho tak, aby výsledok nebol devastáciou prostredia, ale skôr prínosom k jeho vnímaniu a vyzneniu.

Krajinné plánovanie a územné plánovanie – spojenci či rivali?

Krajinné aj územné plánovanie majú vo svojej podstate spoločný cieľ: usilujú sa o zmysluplné využívanie krajiny tak, aby sa optimalizovali všetky zložky v prostredí a zabezpečil sa pritom udržateľný rozvoj a ochrana prírodných kultúrnych hodnôt. Napriek tomu sa v praxi stáva, že obe tieto plánovacie oblasti nie sú koordinované. Ako sa krajinné plánovanie a územné plánovanie podieľajú na tvorbe prostredia? Sú zladené – v právnych predpisoch aj v praxi? Na naše otázky nám v nasledujúcej diskusii odpovedali ekológovia, územní plánovači, krajinní architekti, ale aj zástupcovia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a Ministerstva životného prostredia SR.

Mestské zásahy Košice 2011 priniesli svieže myšlienky

V Košiciach sa 22. novembra 2011 uskutočnila v priestoroch Tabačky Kulturfabrik vernisáž projektov prihlásených do projektu Mestské zásahy Košice 2011 (MZ KE 2011), vizualizácie premien rôznych lokalít v Košiciach, tak ako ich vytvorili samotní obyvatelia mesta Košice. Počas vernisáže prebehol aj krst knihy MZ KE 2011, ktorá má ambíciu stať sa novým kreatívnym manuálom a mapou mesta Košice do roku 2013. Prinášame zopár návrhov, ako by sa mohli zmeniť niektoré priestory Košíc podľa projektov, ktoré vznikli vrámci MZ KE 2011.

Urbanisticko-krajinárske kontexty tvorby a plánovania urbanizovanej krajiny

Tvorba krajiny a krajinné plánovanie si vyžadujú multidisciplinárny prístup v previazaní na metódy a nástroje územného a priestorového plánovania. Tieto procesy musia pritom zohľadňovať environmentálny aspekt tvorby krajiny a životného prostredia. Krajina, prírodné prvky a štruktúry majú pre existenciu a rozvoj ľudskej spoločnosti východiskový a globálny význam. Aké by mohli byť námety pre ďalší rozvoj nástrojov na plánovanie a tvorbu urbanizovanej krajiny v koncepčnej a legislatívnej polohe a ako by sa mohli premietať do vzdelávania?