ÚzemnéPlány.sk

Stredné Poiplie bolo vhodné miesto pre usídlenie sa rôznych kultúr. O starobylosti svedčí paleolitické nálezisko pri Selešťanoch, ďalej osídlenie kultúrou ľudu popolnicových – lužickou pri Záhorciach a nálezy z doby haldštadskej a rímskej v Selešťanoch. Už od čias Rímskej ríše viedla zo západu a juhu cez Poiplie ochodná cesta do Potisia. Z nej, cez dnešné Záhorce, alebo v ich bezprostrednom susedstve, mierila na sever do rudných oblastí cesta.

Najstaršia doložená písomná zmienka o obci Záhorce pochádza z kráľovskej listiny zo 16.júna 1236. Názov Záhoriec bol Zachara (terra Zachara). Výrazom „terra“ sa označovala obývaná zem – rozsiahlejšie územie, redšie obývané územie. Uhorský panovník Bela IV. v tejto listine potvrdzuje darovanie siedmych popluží územia Záhoriec zvolenskému županovi Detrikovi, ktoré učinil jeho otec Ondrej II. Jedna polovica zeme patrila hradu Hont a jedna hradu Novohrad. Z textu tejto listiny vyplýva, že Záhorce sú staršie, pretože darovanie vykonal panovník Ondrej II. už v priebehu svojho panovania v rokoch 1205 –1235. Sedem popluží pôdy bolo asi 120 hektárov. Nový vlastník darovanej pôdy Detrik bol i kráľovským prokurátorom a predchodcom rodu Balašovcov. Jeho následníci vstúpili do histórie Záhoriec ako významný a vplyvný šľachtický rod, ktorý jej osud ovplyvňoval niekoľko storočí. Územie Zachara patrilo medzi najstaršie, ktoré získali v Honte a Novohrade.

Ďalšia písomná zmienka o Záhorciach pochádza z roku 1277. Listinu vydala Ostrihomská kapitula a Záhorce sa nazývajú Zahara. V listine sa uvádza, že Adam syn Obuska z Turca a Kuba syn Preyzlava predali pôdu, ktorú vlastnili na novohradskej časti na severe Záhoriec, Dominikovi Balašovi za 10 mariek. V súvislosti s týmto predajom boli vyznačené hranice územia Záhoriec. Pri ich popise sa uvádza zatiaľ najstarší miestopisný názov " Zohora potoka" (Záhorský potok). Z obsahu listiny vyplýva, že pred rokom 1277 časť územia Záhoriec vlastnili i príslušníci dvoch iných rodov. Touto kúpou Dominik, ktorý bol v roku 1274 župan zvolenský a Detrikov vnuk, si rozšíril vlastníctvo v Záhorciach. Z roku 1277 pochádza zmienka prepošstva zo Bzovíka, ktorá uvádza majetkovú prítomnosť prepošstva v Záhorciach. Administratívne Záhorce patria do slúžnovského okresu so sídlom v Bzovíku a sú súčasťou Hontianskej župy so sídlom na hrade Hont.

Návrat