ÚzemnéPlány.sk

Charakteristika
Územie vyššieho územného celku Žilinského samosprávneho kraja o rozlohe 6 788 km2 tvoria katastrálne územia miest a obcí dnešných okresov Čadca, Kysucké Nové Mesto, Bytča, Námestovo, Tvrdošín, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Martin, Turčianske Teplice a Žilina.

Samosprávny kraj sa nachádza v severnej časti Slovenska. Tvoria ho štyri svojrázne regióny. Žilinský sa nachádza v severnej časti historického územia pôvodného Trenčianskeho komitátu, neskôr Trenčianskej stolice. Liptovský, Oravský a Turčiansky región boli pôvodne súčasťou veľkého Zvolenského komitátu, z ktorého sa vyčlenili v 14. storočí.

Žilinský región charakterizuje členitý prevažne hornatý ráz krajiny. Veľkú časť jeho územia vypĺňa Považské podolie, ktorým preteká rieka Váh. Na západe ho obklopujú severné výbežky Javorníkov, na severe Kysucké vrchy a na východe záver Strážovských vrchov – Súľovské vrchy. Severná časť Žilinského regiónu leží v Západných a Severných Beskydách.

Žilinský región spoluvytvárajú svojrázne územné celky. Na severe sú to Kysuce s typickým kopaničiarskym osídlením. Rozprestierajú sa v povodí rieky Kysuce a v hornej časti povodia Jarinky a Zázrivky. Ide o prevažne členitý, vrchový reliéf s početnými brázdami pahorkatín. Práve takéto stvárnenie povrchu územia viedlo k veľkému rozšíreniu kopaníc. Rázovitými centrami tejto časti územia sú Kysucké Nové Mesto, Čadca a Turzovka. Ďalšou svojráznou časťou Žilinského regiónu je územie Rajca, ktorý tvoria výbežky Strážovských vrchov, Súľovské vrchy.

Historické oblasti
Kysuce
Liptov
Orava
Turiec

Okresy
Bytča Čadca Dolný Kubín Kysucké Nové Mesto Liptovský Mikuláš Okres Martin Námestovo Ružomberok Turčianske Teplice Tvrdošín Žilina

Z histórie
Územie Žilinského kraja patrilo od stredoveku až do roku 1923 do stolíc Liptov, Orava a Turiec, západná časť s okresmi Bytča, Žilina, Kysucké Nové Mesto a Čadca bola v Trenčianskej stolici. Roku 1949 vznikol Žilinský kraj, ktorý mal vo svojom obvode i okresy Považská Bystrica a Ilava, dnes súčasti Trenčianskeho kraja. Zanikol v roku 1960.

V júli 1996 bol Žilinský kraj opätovne obnovený zákonom NR SR č.221/1996 Z.z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky. V súčasnosti je toto územie začlenené v rámci územnosprávneho členenia Slovenskej republiky do Žilinského samosprávneho kraja.

V roku 2001 dali občania Slovenskej republiky samosprávnym inštitúciám vyšších územných celkov v priamych voľbách po prvýkrát mandát spravovať v ich mene verejné záležitosti.

Vzniku Žilinského samosprávneho kraja predchádzalo obdobie reformy verejnej správy a nová organizácia štátu. Národná rada Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 4.7.2001 schválila zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov a zákon č.303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlásil voľby do zastupiteľstiev vyšších územných celkov a voľbu ich predsedov, ktoré sa konali 1.12.2001. V Žilinskom samosprávnom kraji sa ich zúčastnilo 112 067 voličov, čo predstavovalo 23,5 % z celkového počtu 520 637 voličov. Svojimi právoplatnými hlasmi rozhodli o zložení 52 členného krajského parlamentu. Druhé kolo volieb, ktoré prebehlo 15.12.2001 rozhodlo o predsedovi Žilinského samosprávneho kraja, ktorým bol na základe 44 605 právoplatných hlasov zvolený PaedDr. Jozef Tarčák. V roku 2005 bol za predsedu Žilinského samosprávneho kraja zvolený Ing. Juraj Blanár. Súčasným predsedom Žilinského samosprávneho kraja je Ing. Juraj Blanár.

Návrat