ÚzemnéPlány.sk

Geografia
Reliéf kraja je mimoriadne členitý, juh má podobu pahorkatiny, kým sever je hornatejší. Najdlhšia slovenská rieka Váh vertikálne pretína kraj na dve časti a vytvára Trenčiansku kotlinu. Na západe kotlinu uzatvárajú Biele Karpaty ktoré siahajú až po hranicu s Českou republikou. Na východe kotlinu uzatvárajú pohoria Považský Inovec, Strážovské a Súľovské vrchy. Východ kraja ohraničujú aj južné výbežky Malej Fatry, Žiar, Kremnické vrchy, Vtáčnik a Tríbeč. Juhovýchodným územím kraja preteká rieka Nitra a z juhu zasahuje Podunajská pahorkatina.

Strážovské vrchy sú pre ojedinelý povrchový tvar a mimoriadne bohatstvo fauny a flóry chránenou krajinnou oblasťou, ktorá sa v kraji rozprestiera na území štyroch okresov (Považská Bystrica, Púchov, Ilava a Prievidza) a na severe zasahuje aj do teritória Žilinského samosprávneho kraja. Rozsiahlou chránenou krajinnou oblasťou sú aj Biele Karpaty, na ich úpätí dominujú Vršatecké bradlá. Na juhozápade zasahujú na územie kraja aj výbežky Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a z juhu Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie.

Raritou je národná prírodná rezervácia Manínska tiesňava, úzky kaňon s množstvom morfologických tvarov, ktorý vytvoril Manínsky potok tak, že sa v dávnoveku zarezával do Manínskeho bradla, až ho rozdelil na dve časti. Cestaďalej vedie do Kosteleckej tiesňavy, asi 500 m dlhej skalnej úžiny s najväčším skalným previsom na Slovensku.

Milovníci pešej turistiky v prírode jednotlivých častí kraja vyhľadávajú skalné bralá tiesňav, tiché malebné doliny a údolia s roztrúseným kopaničiarskym osídlením s jeho typickou architektúrou, zalesnené chránené krajinné oblasti s pestrou flórou, živočíšstvom a vtáctvom.

Priemysel a poľnohospodárstvo
Priemysel je rôznorodý, zastúpený strojárstvom, elektrotechnikou, banským priemyslom, textilným a odevným, sklárskym, kožiarskym a potravinárskym priemyslom. Z hospodárskeho hľadiska má kraj dve výrazne odlišné oblasti oddelené od seba Považským Inovcom, a to Považie a Ponitrie. Na Hornej Nitre je najvýznamnejšia banícka oblasť Slovenska.

Poľnohospodárska pôda zaberá dve pätiny územia. Z hľadiska poľnohospodárskej výroby má kraj rôzne pestovateľské podmienky. Rastlinná výroba v teplejších, nižšie položených častiach kraja produkuje najmä jačmeň, cukrovú repu, pšenicu. Významné je ovocinárstvo a pestovanie chmeľu. Vo vyšších polohách sa pestujú prevažne zemiaky. So stúpajúcou nadmorskou výškou pribúdajú lúky a pasienky na ktoré nadväzuje chov hovädzieho dobytka.

Doprava
Dopravná sústava Trenčianskeho kraja pozostáva zo systémov cestnej, železničnej a kombinovanej dopravy. Vzájomné prepojenie jednotlivých dopravných úsekov je na európskej úrovni koordinované formou multimodálnych koridorov.

Územie kraja je spojené s okolím dopravnou sieťou, v ktorej zaujíma významné miesto cestná a železničná sieť. Územím kraja prechádzajú dôležité medzinárodné cestné ťahy: E50 Česko – Trenčín, E75 (sever – juhozápad) Poľsko – Čadca – Žilina – Maďarsko – Rakúsko, D1 Bratislava – Trenčín – Žilina – Košice – Ukrajina, R2 Česko – Žiar nad Hronom – Košice, R6 Púchov – Česko, 1/50 Česko – Zvolen, 1/61 Bratislava – Trenčín – Žilina, 1/54 Nové Mesto nad Váhom – Česko. Cez kraj vedie aj diaľničná sieť, ktorej ďalšie úseky sú stále vo výstavbe. Dobudovanie diaľničnej siete pomôže SR napojiť sa na medzinárodné koridory. Pracuje sa na vybudovaní rýchlostných komunikácií R2, R6.

Poloha Trenčianskeho kraja je významná aj pre železničnú dopravu. Trenčiansky kraj má priame spojenie na Bratislavu, Žilinu a Košice. Náš kraj spája so susednou Českou republikou tri železničné prechody a to: Vrbovce – Veľká nad Veličkou, Horné Srnie – Vlársky průsmyk – Bylnice a Strelenka – Horni Lideč. Nachádza sa tu regionálna úzkorozchodná trať medzi železničným uzlom Trenčianska Teplá a známymi kúpeľmi Trenčianske Teplice.

Kultúra
Históriu regiónu reprezentuje Trenčianske múzeum patriace medzi najstaršie múzeá na Slovensku, Hornonitrianske múzeum v Prievidzi a Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici. Hornonitrianska hvezdáreň vo Malých Bieliciach je jediným špecializovaným zariadením v Trenčianskom kraji, zaoberajúcim sa astronómiou a príbuznými technickými vedami.

Trenčiansky región je rodiskom mnohých osobností, ktoré prispeli svojim životom a dielom do našej histórie.
Najvýznamnejšími rodákmi sú národný buditeľ – Ľudovít Štúr – spoluautor spisovnej slovenčiny a politik – Alexander Dubček – predstaviteľ obrodného procesu konca šesťdesiatych rokov 20. storočia. Ich rodný dom v Uhrovci je v súčasnosti múzeom a bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V meste Trenčín pôsobil akademický maliar M. A. Bazovský. Galéria nesúca jeho meno dnes sídli v Trenčíne na Palackého ulici.

Kúpeľníctvo
Mimoriadnym bohatstvom kraja sú termálne a minerálne pramene, pri ktorých vznikli tri vyhľadávané kúpeľné mestá s kvalitnou medicínskou starostlivosťou.

Najvýznamnejšie sú staré kúpele Trenčianske Teplice, ktoré do 19. storočia patrili majiteľom Trenčianskeho hradu. Výdatné termálne vody, ktoré objavili ľudia už v 13. storočí, majú blahodarný účinok predovšetkým na ochorenia pohybového ústrojenstva a liečbu nervových chorôb. Účinky minerálnych vôd a zdravotnej starostlivosti umocňuje aj čistý vzduch, ticho a hlboké lesy, ktoré kúpeľné mestečko obklopujú.

Nádhernú polohu v Hornonitrianskej kotline majú kúpele Bojnice. Z troch strán ich ovzdušie chráni účinný filter listnatých i ihličnatých lesov na svahoch okolitých hôr, príroda im nadelila ročne priemerne dvetisíc hodín slnka. Prírodné faktory liečby poúrazových a pooperačných stavov a nervových chorôb vhodne umocňujú aj moderné terapeutické procedúry.

Vznik tretieho kúpefného strediska – Nimnica – je značne kuriózny. Vysoko účinnú liečivú minerálnu vodu vhodnú na pitné kúry i inhalácie pri liečení chorôb dýchacích ciest, látkovej výmeny, tráviacej sústavy i niektorých gynekologických i onkologických chorôb objavili iba náhodou. Stalo sa tak v roku 1953 pri výstavbe priehrady na rieke Váh.

V kúpeľníctve sa však ani zďaleka nevyužívajú všetky pramene. Na viacerých miestach, najmä však v Bielych Karpatoch, vyvierajú spod zeme kyselky, osviežujúce prírodné vody, ku ktorým vedú turistické chodníčky. Považský Inovec i Biele Karpaty oplývajú množstvom poľovnej jelenej i srnčej zveri, diviakov, muflónov i danielov. Váh i dalšie rieky a riečky sú ideálnymi miestami na rybačku.

Návrat