ÚzemnéPlány.sk

Geografická charakteristika
Nitriansky kraj a jeho metropola – starobylé mesto Nitra – zohrali v dejinách formovania slovenského národa, jeho kultúry, vzdelanosti, významnú úlohu.
Reliéf kraja je prevažne rovinatý a nižinný, prerušovaný pahorkatinami. Patrí k najteplejším oblastiam a najproduktívnejším poľnohospodárskym centrám Slovenskej republiky. Na severe sa krajom tiahne pohorie Tríbeč, severovýchod je lemovaný výbežkami Štiavnických vrchov a z časti Pohronským Inovcom. Najväčšiu časť ma juhovýchode a juhu zaberá kvalitná poľnohospodárska pôda Podunajskej nížiny s časťou Žitného ostrova – najväčší riečny ostrov Európy vytvorený medzi hlavným tokom Dunaja a Malým Dunajom s bohatými zásobami podzemných vôd).
Kraj, najmä jeho južné oblasti, sú bohaté na výskyt vodných a termálnych prameňov a preteká ním viacero riek – najdlhšia slovenská rieka Váh, Dunaj, Nitra, Hron, Ipeľ a Žitava. Na západe susedí s Trnavským krajom, na severe s Trenčianskym a na východe s Banskobystrickým krajom.
Podľa administratívneho členenia sa územie Nitrianskeho kraja člení na 7 okresov (Topoľčany, Nitra, Zlaté Moravce, Šaľa, Nové Zámky, Komárno a Levice), kde sa nachádza 354 sídiel (15 miest a 339 obcí). Najväčším okresom kraja je Levický okres a najmenším okres Šaľa.

Z veľkoplošných chránených území zasahujú do Nitrianskeho kraja časti troch chránených krajinných oblastí – CHKO Ponitrie, CHKO Štiavnické vrchy a CHKO Dunajské luhy. Maloplošných chránených území je 125, z toho chránených areálov je 58, prírodných rezervácií 34, národných prírodných rezervácií je 14 a prírodných pamiatok je 18. Medzinárodný význam z hľadiska Ramsarskej konvencie majú lokality biotopov vodného vtáctva Číčovské mŕtve rameno, Parížske močiare a Dunajské luhy. V okrese Levice sa nachádza pamiatková rezervácia ľudovej architektúry – skalné obydlia v obci Brhlovce.

Poľnohospodárstvo
Na území Nitrianskeho kraja je poľnohospodárstvo plošne najrozšírenejšou aktivitou. Región patrí medzi poľnohospodársky najvyužívanejšie v rámci SR. Má veľmi dobré prírodné i klimatické podmienky pre pestovanie takmer všetkých poľnohospodárskych plodín a pre zabezpečovanie poľnohospodárskej produkcie, preto sa zaraďuje do kategórie poľnohospodársko-potravinárskej.
Pôda NSK sa vzhľadom na jej kvalitu a vhodnú skladbu terénu využíva najmä na poľnohospodárske účely. Hospodárenie na pôde je nevyhnutné posudzovať z hľadiska dlhodobej potravinovej bezpečnosti štátu za situácie, že Slovensko má v rámci Európy jednu z najmenších výmer ornej pôdy na obyvateľa (0,28 ha).

Priemysel
Nitriansky kraj patrí k najteplejším oblastiam a najproduktívnejším poľnohospodárskym centrám Slovenskej republiky. Okrem potravinárského odvetvia má významnú rolu aj priemysel strojárstva a chemický priemysel, ktoré sa sústreďujú do rôznych centier:

Doprava
Nitriansky kraj je dobre prepojený cestnými komunikáciami medzi okresmi a aj medzinárodnými cestnými ťahmi. Najvýznamnejším cestným ťahom je ťah „E 571“ zaradený do siete rýchlostných ciest ako R 1, ktorého súčasťou sú cesty I. triedy I/51 a I/65. Ďalšie cesty I. triedy sú I/63 napojená na I/76, I 64 napojená na diaľnicu D1, cesta I/75 (v smere Šaľa – Nové Zámky – Levice – Tekovské Lužany) a I/66, ktorá je súčasťou európskeho ťahu E77 zaradená do siete rýchlostných ciest ako plánovaná rýchlostná cesta R3. Cez NSK prebieha európsky multimodálny koridor č. IV. Berlín/Norimberg – Praha – Kúty – Bratislava – Nové Zámky – Štúrovo – Budapešť – Constanta/Thesaloniki/Istanbul, ako aj NSK leží v dotyku s európskym multimodálnym koridorom č. VI. Gdansk – Grudziadz/Varšava – Katovice – Žilina – Bratislava, prepojenie na koridor č. IV. Ostatnú cestnú sieť tvoria cesty II. a III. triedy.

Územím prechádza aj medzinárodná magistrálna trať železničnej dopravy. Najdôležitejšou železničnou traťou je trať 130 Bratislava – Štúrovo – Maďarsko. Územím prechádzajú nasledovné železničné trate (trať č. 130, 131, 134, 135, 136, 140, 141, 142, 150, 151, 152, 153). Dôležité sú tie trate, na ktorých jazdia vlaky IC, EC, R, Ex, Zr.
Dĺžka železničnej trate v kraji je 625 km, z toho 537 km sú jednokoľajové trate a 158 km je elektrifikovaných. Rozvíjaním železničnej dopravy by bolo vhodné zefektívniť a zrýchliť viaceré trate (napr. prepojenie krajského mesta Nitry s hlavným mestom SR Bratislavou, prepojenie Nitry na trať 130 v priestore Šale, elektrifikácia trate v úseku Nové Zámky – Nitra atď.).

Siete vodných ciest sú napojené na medzinárodné vodné cesty:
- medzinárodná vodná cesta E 80 Dunaj (koridor č. VII Dunaj)
- medzinárodná vodná cesta E 81 Váh
Prístavy sa nachádzajú v Komárne, Šali a Štúrove. Prístavy v Komárne a Štúrove vyhovujú podmienkam pre medzinárodnú vnútrozemskú plavbu a prístav v Šali je súčasťou vodnej cesty v dĺžke 70 km s obmedzenými podmienkami pre plavbu lodí v úseku Komárno – Sereď ako I. etapa Vážskej vodnej cesty.

V NSK sa v súčasnosti nachádza 12 letísk. Z toho je 11 letísk so spevnenou pristávacou (odletovou) dráhou, ktoré slúžia pre agrochemické účely a jedno letisko medzinárodného významu pre nepravidelnú leteckú dopravu. Letiská využívané pre agrochemické účely sú vybudované v týchto lokalitách: Nové Zámky, Zemné (okres Nové Zámky), Chotín (okres Komárno),Tekovský Hrádok, Pohronský Ruskov, Plášťovce a Zbrojníky (okres Levice), Ludanice, Horné Obdokovce, Veľké Ripňany (okres Topoľčany) a v Čabe (okres Nitra). V kategórii „vybrané regionálne letisko s rozvojovými možnosťami“ je letisko v Nitre – Janíkovciach, ktorému bol pridelený medzinárodný štatút Štátnou leteckou inšpekciou SR o prevádzkovej schopnosti letiska. Toto letisko má výhodnú polohu i opodstatnenie k prevádzkovaniu pravidelnej vnútroštátnej i medzinárodnej prepravy osôb a tovarov nízko kapacitnými lietadlami. Rozšírenie kapacity letiska pre lietadlá s nosnosťou nad 5 700kg je možné iba vybudovaním betónovej pristávacej (odletovej) dráhy jej osvetlením a modernizáciou jestvujúcich objektov a zariadení letiska.

Kultúra
V Nitre sídli Divadlo Andreja Bagara. Počiatky divadelného umenia v Nitre sa datujú od roku 1883, kedy bolo postavené prvé nitrianske divadlo. To stálo na mieste dnešného, no počas druhej svetovej vojny bolo zničené a divadlo hralo v provizórnych priestoroch do roku 1992, keď bola dokončená nová budova na Svätoplukovom námestí.
Od roku 1992 sa v DAB pravidelne posledný septembrový týždeň koná medzinárodný festival Divadelná Nitra.

Každoročne sa v lete na nitrianskom sídlisku Klokočina koná oddychové podujatie s názvom Klokočinský jarmok, ktorého súčasťou sú rôzne kolotoče, adrenalínové atrakcie a bufety s občerstvením a na mieste sa konajú rôzne hudobné koncerty alebo aj ohňostroj. V roku 2009 trval klokočinský jarmok 3 dni – od 28. do 30. augusta.

Návrat