Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť

ÚzemnéPlány.sk

613 územných plánov

946 článkov

4805 fotografií

online návštevníkov

23. 10. 2021, meniny má: Alojzia

Veľký Biel

Štát

Slovensko

Kraj

Bratislavský

Okres

Senec

Prvá písomná zmienka

1294

Rozloha

1016 ha

Počet obyvateľov

2338

Starosta

Anton Danter

E-mail

ouvb@nextra.sk

Web

ouvb@nextra.sk

Zdroj informácií

E-Obce

Reality

Top Reality
Reality Veľký Biel

Reality Veľký Biel na Reality.pro

Fotogaléria

Veľký BielVeľký Biel 

Veľký Biel

Veľký Biel leží na západnej časti Podunajskej nížiny, na juhovýchodnom okraji Trnavskej pahorkatiny, na nive Čierne vody.

Obec spočiatku patrila do Bratislavskej župy, neskôr do okresov Galanta, Bratislava-vidiek, a teraz do okresu Senec. V súčasnosti má obec 2161 obyvateľov slovenskej a maďarskej národnosti.

Veľký Biel sa skladá z dvoch obcí – Veľký Biel a Malý Biel. Prvé písomné záznamy o Veľkom Bieli sú z roku 1294, kedy sa nazýval BEEL, súčasný názov obce sa používa od roku 1948. Predtým sa používal názov Magyarbél. Prvé písomné zmienky o Malom Bieli pochádzajú z roku 1323. Spomína sa obec s názov Minor Beel a Németbél. V roku 1948 bola obec premenovaná na Malý Biel a v roku 1960 boli obe obce zlúčené a používa sa spoločný názov Veľký Biel.

Obec Beel patrila Bratislavskému hradu. Svoje majetky tu mali zemianske rodiny Fölesovcov, Szülőovcov, Horváthovcov a Molnárovcov. V polovici 18. storočia patrila časť obce Sipkovitzovi, Dadanyimu a posledným majiteľom bol veľkostatkár Uhlík. Obec Minor Beel patrila rodine Oroszovcov. V 16. storočí sa tu usídlili chorvátski kolonisti.

V roku 1719 sa začala výstavba jedného z najväčších barokových kaštieľov vo Veľkom Bieli. Bol to v poradí už tretí kaštieľ. Majiteľom kaštieľa bol Žigmund Csáky a spravoval ho jeho brat, arcibiskup Imrich. Svojho jasu sa kaštieľ dočkal v roku 1930. Plánovačom bol Fischner von Erlach a jeho syn. Na stavebné práce dozeral majiteľ bernolákovského kaštieľa J. Eszterházy. Zaujímavosťou boli napr. okná, ktorých v celom objekte bolo 365 ako dní v roku, 52 izieb ako týždňov do roka a 7 brán ako dní v týždni. Z pravej strany kaštieľa bola kaplnka, ktorej steny tvorili maľby autora G.A. Galliartiho. Okrem iného tento objekt slúžil aj ako kňazský seminár. Ďalšími majiteľmi kaštieľa boli Battyány Jozef, gróf Hadík a Reviczký. Dlhší čas kaštieľ vlastnil Gyioko Szilárd z Kriviny. Okolo kaštieľa bol prekrásny park, kde vynikali hlavne ihličnany – najmä borovice, ale nechýbali ani cudzokrajné stromy. Za druhej svetovej vojny väčšia časť kaštieľa vyhorela. Zničili sa aj maľby. Kaplnka a jeho hlavný oltár boli počas normalizácie zamurované, preto prístup do kaplnky dnes nie je možný. Z okolitého prekrásneho parku obyvatelia vyrúbali stromy a použili ich na kúrenie. Súčasťou kaštieľa sú aj hrobky na miestnom cintoríne.

V roku 1955 sa začalo s rekonštrukciou kaštieľa a v roku 1960 ho odovzdali do užívania ako Domov dôchodcov s kapacitou 237 lôžok. Neskôr fungoval ako Ústav pre mentálne postihnuté ženy a od roku 2006 kaštieľ nie je v užívaní a chátra. Vrámci reštitúcie bol kaštieľ vrátený potomkom, ktorí dnes žijú na území Slovenska a Čiech.

Aký osud čaká už aj tak dostatočne schátralý kaštieľ, zatiaľ nikto s určitosťou povedať nevie. Väčšine z nás, ktorí majú blízky vzťah k historickým hodnotám je veľmi ľúto, že sa tak jedinečný objekt rozpadá.

K ďalším pamiatkam obce patrí rímskokatolícky kostol viac…

Na cintoríne sa nachádza kaplnka v historizujúcom slohu z konca 19. storočia.

Obyvatelia obce sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom, pestovaním ovocia a zeleniny. V obci boli obmedzené pracovné možnosti, a preto obyvatelia odchádzali za prácou do Bratislavy a Senca.

Od roku 1948 sa obec rozrástla, postavili sa nové rodinné domy. V šesťdesiatych rokoch sa začali stavať bezprašné cesty, zaviedlo sa verejné osvetlenie, postavila sa budova pošty, kultúrny dom, nová základná škola, školská družina, dom smútku, zrekonštruovala sa budova požiarnej zbrojnice, i obecného úradu. Občania si svojpomocne vybudovali športový areál a splynofikovali celú obec. Na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov rapídne stúpol priemerný vek obyvateľov. V tom období sa mladé rodiny sťahovali do Senca a Bratislavy. Po roku 1985 sa však znova začalo s výstavbou rodinných domov.

Návrat

Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené

ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne