ÚzemnéPlány.sk

Z roku 1291 ostali pre budúce pokolenia nasledovné zápisy: „ … currendo in codem fluvio Sayo prevenit penes guodam tornad possosion Tornalya“. Voľný preklad : „… do ústia rieky Slaná zasahuje akýsi brod cez tŕnistú húštinu smerujúcu k osade Tornaľa.“ Od tohto zápisu, i napriek dohadom, sa odvíjajú jej dejiny. Mesto má praveké a staroveké dejiny, ale napriek tomu nás jeho pomenovanie vracia len do 13. storočia.

Územie na ktorom sa súčasná Tornaľa rozprestiera bolo už v dobe bronzovej osídlené. Dokazuje to množstvo archeologických vykopávok. Niektoré nálezy sú umiestnené v múzeu v Poprade a v Rim. Sobote. Osídlenie z doby bronzovej existovalo v dvoch fázach. Toto územie obývalo obyvateľstvo pilinskej a keltskej kultúry. Neskôr územie osídlili Rimania, Huni, Slovania a Avari. Tatárske vpády znamenali, tak pre povodie rieky Slaná ako aj pre celú krajinu, v rokoch 1241 – 1242 pohromu. To isté sa dá povedať o tureckých nájazdoch v roku 1554.

Z 13. storočia sa v písomných dokumentoch nachádza text s názvom Tornalya. Prvý raz sa spomína na zozname pápežských mýtnikov.

Už od 15. a 16. storočia sa rodiny Tornalyiovcov a Hámosovcov stávajú najbohatšími nielev v Tornali, ale i celom v Gemeri a tomu úmerne vzrastá aj význam obce. V roku 1513 kráľ Vladislav II. udelil mestu listinu výsad s rozšírením starého rodinného erbu s jednorožscom. Vtedy sa dostal do starovekého erbu Tornale „Unicornis“.

V roku 1836 na základe obecného zákona si dala Tornaľa vyhotoviť obecné pečatidlo. To sa však stratilo, ale na základe zachovaných pečiatok na listinách bola vyhotovená iná pečať, ktorá sa stáva o 150 rokov vzorom pre vyhotovenie terajšieho erbu mesta.

V roku 1834, v čase, keď sa Tornaľa stala sídlom okresu, mala okolo 900 obyvateľov. V roku 1858 bol vydaný prvý cisársky patent, ktorý mestu povoľuje predajné trhy. Obecný dom sa postavil až neskôr.

Návrat