ÚzemnéPlány.sk

Mesto Topoľčany patrí k najstarším a najvýznamnejším mestám na Slovensku. Vzniklo na križovatke obchodných ciest v centrálnej časti Ponitria. Ako dokazujú archeologické nálezy, toto územie bolo osídlené už od praveku. Najstaršie nálezy pochádzajú zo staršej doby kamennej, trvalejší ráz osídlenia je doložený nálezmi z mladšej doby bronzovej.

POLOHA
Topoľčany sa nachádzajú na západe Slovenska. Rozprestierajú sa v strednej časti nitrianskej kotliny na pravom brehu rieky Nitra. K mestu patria jeho mestské časti – Malé Bedzany a Veľké Bedzany.

ERB MESTA
Erb mesta Topoľčany tvorí v modrom ranogotickom štíte dvojitý kríž s rovnako dlhými a na koncoch rozštiepenými ramenami, medzi ktorými sa heraldicky vpravo nachádza hviezda a heraldicky vľavo obrátený polmesiac. Dvojitý kríž, hviezda a obrátený polmesiac sú farby zlatej.

HISTÓRIA MESTA
Prvá hodnoverná zmienka označujúca Topoľčany ako kráľovský majetok pochádza z r. 1173. Vtedy ich uhorský kráľ Belo III. daroval šľachticom Seudovi a Martinovi. Tento doklad sa však nezachoval a známy je len donačnej listiny Belu IV. z r. 1235, ktorý daroval Topoľčany vernému dvoranovi Dionýzovi, synovi Dionýza z rodu Turje. V druhej polovici 13. storočia patrili Topoľčany Matúšovi Čákovi, ktorý ich poručil svojmu synovcovi Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. Ten dal pri Topoľčanoch postaviť hrad. Dosiaľ nie je isté, kedy Topoľčany získali mestské privilégia. Dôležitou oporu pre tvrdenie, že Topoľčany získali mestské výsady od Matúša Čáka, je skutočnosť, že v priebehu 14. storočia vystupujú ako mesto, ale na svoje mestské privilégia sa nikdy neodvolávajú. To by bolo úplne nepochopiteľné, keby im výsady udelil zákonitý uhorský kráľ. Ak však mali výsady od Matúša Čáka, opatrnosť Topoľčancov bola na mieste, pretože Anjuovci považovali trenčianskeho oligarchu za svojho úhlavného nepriateľa ešte dlho po jeho smrti. Matúš Čák Trenčanský sa podľa zachovalých prameňov zdržiaval rád a často v Topoľčanoch, kam zvolával zhromaždenia šľachticov svojej domény. Podľa Topoľčian sa v tých časoch začal nazývať celý okolitý región ako Topoľčianska provincia. Za Matúšovej vlády Topoľčany nadobudli vzhľad mesta, boli opevnené priekopou a palisádou. Matúš Čák Trenčiansky sa stal aj vlastníkom kamenného Topoľčianskeho hradu, ktorého zrúcaniny sa nachádzajú severozápadne od Topoľčian nad obcou Podhradie. Po smrti Matúša Čáka v roku 1321 Topoľčany i Topoľčiansky hrad pripadli kráľovi Karolovi Róbertovi a na celé 14. storočie sa stali kráľovským majetkom. Karol Róbert rešpektoval mestské výsady Topoľčancov, ale nie je známe, že by ich aj potvrdil. Mesto sa nevymanilo zo zväzku hradného panstva a najbližšou vrchnosťou bol kráľovský kastelán Topoľčianskeho hradu. Vnútorný život mesta i výkon súdnictva mala vo svojich rukách mestská rada na čele s richtárom.

Topoľčany sa prvý raz ako mesto spomínajú v roku 1334. V dekréte Karola Róberta z roku 1342 sa už spomínajú medzi slobodnými kráľovskými mestami. Kráľ Žigmund Luxemburský 2. decembra 1389 daroval celé hradné panstvo spolu s hradom a mestom do dedičnej držby veľmožom Frankovi a Šimonovi Sečéniovcom. Zmena vlastníka sa prejavila aj v postavení mesta, dovtedy označovaného ako regia civitas. Koncom 14. storočia a začiatkom 15. storočia sa už uvádza ako opidum – zemepanské mestečko. Topoľčany sa napriek tomu stali dejiskom vysokej politiky, keď sa v ňom podľa svedectva poľských kronikárov 11. júna 1401 konalo stretnutie uhorskej šľachty nespokojnej s vládou kráľa Žigmunda. Nespokojní šľachtici ponúkli uhorskú korunu poľskému kráľovi Vladislavovi Jagelovskému. Po upálení Jána Husa v roku 1415 sa rozpútala husitská revolúcia, ktorá zasiahla aj do osudu Topoľčian. Roku 1431 sa mesta zmocnili husiti, ktorí si tu vytvorili sídlo husitskej posádky pod vedením Jána Šmikovského. Husitská posádka opustila mesto pravdepodobne až koncom roku 1434 po vyplatení vysokého výkupného. Krátko po ich odchode mesto obsadili Jiskrovi bratríci, ktorí sa tu zdržali až do roku 1447. Od roku 1459 sa panstvo rozdelilo na viac ako 150 rokov na dve polovice. Tento stav vzal na vedomie aj kráľ Matej Korvín a donačnou listinou z roku 1461 potvrdil vlastnícke práva Michala Orsága a jeho synov, a aj Alberta z Lučenca so synmi. V druhej polovici 15. storočia získali Topoľčany jarmočné privilégiá a stali sa významným trhovým centrom pre široké okolie. Neskôr panovník Rudolf II. 15. mája 1599 potvrdil Topoľčanom právo na dva výročné trhy – v deň sv. Doroty a na sviatok Najsvätejšej trojice.

Už v prvej polovici 16. storočia sa prejavil charakter mesta v tom, že Topoľčany začali viesť svoju úradnú agendu v starej slovenčine. Počas tureckých vpádov od roku 1530, keď Turci prekročili Dunaj a vtrhli na juhozápadné Slovensko, bolo mesto viackrát spustošené.
Roku 1598 sa stal jediným majiteľom Topoľčian Žigmind Forgáč z Gýmeša, čo potvrdil v roku 1601 kráľovskou listinou aj cisár Rudolf II. Forgáčovci boli verní prívrženci habsburského tábora a František Forgáč dal postaviť rodinné sídlo v Tovarníkoch, ktoré sa stali centrom topoľčianskeho panstva. V roku 1603 konvertoval Žigmund Forgáč na katolícku vieru a stal sa z neho horlivý katolík. Keď bol jeho mladší brat v roku 1607 vymenovaný za ostrihomského arcibiskupa a prímasa Uhorska, začal Žigmund ostrejšie vystupovať na svojich majetkoch proti evanjelikom. Okolo roku 1610 už bola topoľčianska fara katolícka. Žigmund Forgáč podporil myšlienku zriadenia jezuitského kolégia v Topoľčanoch, no nečakaná smrť ostrihomského arcibiskupa Františka Forgáča mu zabránila zrealizovať tento zámer. V dôslednej rekatolizácii pokračovala vdova po Žigmundovi Forgáčovi, Katarína Pálffiová.

Začiatkom 18. storočia získalo mesto niektoré významné výsady slobodných miest, najmä právo konať trhy. V meste sa konalo deväť jarmokov a týždenné trhy. Od roku 1719 topoľčianske panstvo vlastnili Beréniovci. Koncom 18. storočia mesto postihli viaceré ničivé požiare. Roku 1850 sa Topoľčany stali sídlom slúžnovského okresu v Nitrianskej župe. Pribudli výstavnejšie domy, postavili významné budovy okresného súdu, župnej nemocnice, daňového úradu , železničnej stanice a hotela Koruna. Mesto v tom čase žilo bohatým remeselníckym a obchodníckym ruchom. V tomto roku po zrušení cechov podnikavé obyvateľstvo vytvorilo z mesta silné výrobné a obchodné centrum. Predurčovala ho k tomu výhodná poloha, právo skladu a mýta a od roku 1881 aj železnica. Mesto bolo známe trhmi na vlnu, ktoré lákali aj kupcov zo zahraničia, a ceny vlny, určené na trhoch v Topoľčanoch, platili pre celé Uhorsko. Počas týchto trhov pomáhali muži obchodníkom prenášať vrecia, s vlnou, tzv. žochy, v čom môže mať základ pravdepodobný výklad prezývky Topoľčancov – žochári. Až do zániku feudálnych vzťahov v roku 1848 Topoľčany zostávali poddanským mestom. V 2. pol. 19. stor. vývoj mesta významne ovplyvnila bankárska rodina Stummerovcov, ktorá v roku 1868 kúpila panstvo s kaštieľom v Tovarníkoch, kde v roku 1870 založil August Stummer cukrovar. Neskôr vybudoval syráreň, kde vyrábali ementálsky syr. Cisár František Jozef povýšil Stummerovcov do šľachtického stavu a roku 1884 im udelil titul barónov za zásluhy o priemysel a obchod. V roku 1885 dal barón August Stummer postaviť verejnú župnú nemocnicu s kaplnkou a zaslúžil sa o zriadenie štátnej ľudovej i meštianskej školy v Topoľčanoch. V okolí Topoľčian oddávna jestvovala rozvinutá poľnohospodárska výroba, v roku 1860 bola založená továreň na výrobu octu a v roku 1890 rafinéria na výrobu likérov a rumu. Roku 1911 vznikla praná píla a parketáreň. V strede mesta na rozľahlom námestí roku 1912 postavili nový mestský dom, ktorý slúži svojmu účelu dodnes. Sľubný rozvoj mesta prerušila prvá svetová vojna a požiar r. 1917, ktorý zničil časť mesta. V nasledujúcich rokoch všetky hospodárske ťažkosti spôsobené vojnou vrcholili. Nastal rozklad armády i civilnej správy. Monarchia sa začala rúcať. Vytúžený koniec vojny znamenal definitívny zánik monarchie a priniesol vznik nových štátov, medzi nimi aj vznik prvého spoločného štátu Čechov a Slovákov. Po vzniku republiky bola v Topoľčanoch, tak ako aj inde, napätá a neprehľadná situácia. Topoľčany na prahu novej éry boli malým mestom s typickou atmosférou. Centrom života bolo námestie okolo kostola , kde bola sústredená väčšina obchodov. Spoločenský, kultúrny ale i politický život sa odohrával v hoteli Koruna. Tento hotel mal veľmi dobré meno aj v zahraničí.

Podľa prvého sčítania ľudí v novom štáte mali Topoľčany v roku 1920 7023 obyvateľov. V tom čase sa k „československej“ národnosti hlásilo 5851 obyvateľov, maďarskej 441, nemeckej 485. V roku 1921 bol zmenený názov z Veľkých Topoľčian na Topoľčany. Proti tejto zmene názvu obecné zastupiteľstvo bez úspechu protestovalo, pretože názov Veľké Topoľčany považovali za historický. Povojnová hospodárska kríza poznačila aj dianie v Topoľčanoch, aj keď nie natoľko, ako v rozvinutých priemyselných centrách. Pre nedostatok objednávok obmedzovala výrobu aj parná píla, ktorá patrila k najväčším zamestnávateľom robotníkov v okrese.

Aj napriek hospodárskym ťažkostiam mesto v období medzi dvomi vojnami menilo svoju tvár. Pribúdali metre dláždených chodníkov, rozširovala sa kanalizácia, začal sa budovať mestský park, postavili nový moderný bitúnok a pribudli ďaľšie stavby. Mesto sa márne usilovalo získať strednú školu, zabezpečiť prestavbu chátrajúcej nemocnice a veľkým dlho nesplneným snom mesta bolo získanie vojenskej posádky. V roku 1936 sa začali stavať vojenské kasárne a v roku 1938 sa konalo slávnostné privítanie vojenskej posádky. Mesto v medzivojnovom období žilo aj bohatým kultúrnym životom. Najväčšiu úlohu pri rozvíjaní kultúry vo všetkých oblastiach zohrali učitelia, ktorí mali najväčšiu zásluhu na bohatých kultúrnych aktivitách mnohých spolkov – Telocvičnej jednoty Sokol, Živeny, Matice slovenskej, Československého červeného kríža. V roku 1930 sa v Topoľčanoch konala veľká hospodársko-kultúrno-priemyselná výstava, ktorú navštívil aj prezident Masaryk a informácie o nej podávali všetky vtedajšie denníky. Základným pilierom budovania mesta po roku 1936 bol schválený regulačný plán mesta. Prvé obrysy nového mesta budovaného podľa tohto plánu boli viditeľné od roku 1941 v podobe nových ulíc, novopostavenej budovy gymnázia i nového kúpaliska.

Roky druhej svetovej vojny by bolo mesto prežilo bez väčšej ujmy, avšak na fašistický teror doplatilo židovské obyvateľstvo, deportované do vyhladzovacích táborov, odkiaľ sa vrátili iba niekoľkí. Aj synagóga, jedna z pozoruhodných stavieb v meste, padla koncom vojny za obeť požiaru. Početnú židovskú komunitu, ktorá mnoho desaťročí výrazne ovplyvňovala charakter mesta, pripomína dnes už len cintorín na Krušovskej ulici. Ani počas Slovenského národného povstania nedošlo v meste či v jeho blízkom okolí k bojom s nemeckými okupačnými vojskami, ktoré prenikli do mesta 3. septembra 1944. Predtým sa v kasárňach vyzbrojili do protifašistického boja dobrovoľníci z celého okolia a po počiatočnom váhaní sa k povstalcom pridala aj topoľčianska posádka. Konca vojny sa obyvatelia Topoľčian dočkali na Veľkonočnú nedeľu 1. apríla 1945, keď mesto oslobodili vojaci I. rumunskej armády. V Topoľčanoch potom zostala do jari 1947 malá posádka sovietskej armády. Mesto sa do druhej svetovej vojny stavebne rozvíjalo veľmi pomaly. V roku 1940 malo 1088 domov a vyše 10 tisíc obyvateľov, pritom si však zachovávalo vidiecky ráz. Prevládali prízemné, skromne vybavené stavby. Aj dnešné námestie M. R. Štefánika, na ktorom sa sústreďoval život mesta, bolo len spolovice obostavané jednoposchodovými budovami, ostatné boli prízemné zo surových tehál.
Tento stav trval do začiatku 70. rokov, keď došlo v rámci potrebnej výstavby a prestavby mesta, žiaľ, aj k závažným negatívnym zásahom do zástavby historického jadra Tvár mesta sa však realizovanou výstavbou začala meniť od 50. rokov. V rámci štátnej, družstevnej a individuálnej bytovej výstavby bolo do roku 1997 postavených 7680 bytov. Zvyšovanie počtu obyvateľov mesta si vyžiadalo rozšírenie obchodnej siete. Boli postavené nové predajne v rôznych častiach mesta. Postupne zanikali pre Topoľčany typické malé krčmy a pohostinstvá, žiaľ aj svetoznáma Koruna a nahrádzali ich nové reštaurácie a hotely. Z nových objektov štátnej správy a iných úradov možno spomenúť budovu dnešného obvodného úradu, bývalého mestského úradu, okresného súdu, polície, štátneho okresného archívu, najnovšie daňového úradu. Po vojne poskytovala nemocničnú starostlivosť obyvateľom mesta i širokého okolia aj naďalej bývalá župná nemocnica a poliklinika postavená v 40. rokoch. V roku 1969 sa začala výstavba novej nemocnice, ktorá v etapách pokračuje až do súčasnosti. Stúpanie počtu obyvateľov mesta, najmä od 60. rokov, si vynútilo stavbu ďaľších škôl.

SÚČASNOSŤ
Administratívne zlúčenie Topoľčian s okolitými obcami, ktoré sa direktívne uskutočnilo v 70. rokoch, nebolo pre mesto prínosom. Tieto tzv. pričlenené obce sa po roku 1990 postupne osamostatňovali, s výnimkou Malých a Veľkých Bedzian.
Zmena spoločensko-politického systému v roku 1989 a z nej vyplývajúci transformačný proces poznamenali tvár mesta i každodenný život jeho obyvateľov. Po zrušení systému národných výborov dochádza takmer po päťdesiatich rokoch k obnoveniu systému samosprávy. V demokratických voľbách v roku 1990 si občania mesta zvolili poslancov mestského zastupiteľstva i primátora mesta. V súčasnosti sú Topoľčany centrom politického, spoločenského, kultúrneho i športového diania v okrese. Spolu s Malými a Veľkými Bedzanmi majú dnes 29 500 obyvateľov.

KULTÚRNE PAMIATKY
Stred centrálnej časti pôvodného historického jadra mesta, vyhlásenej v roku 1991 za pamiatkovú zónu, tvorí Námestie M. R. Štefánika, na ktorom sa nachádzajú tri kultúrne pamiatky( kostol, fara a radnica )a niekoľko ďalších objektov. Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia panny Márie je najvýznamnejšou a dominantnou kultúrnohistorickou pamiatkou mesta. Prvá písomná zmienka o kostole pochádza z roku 1285. Jeho súčasná podoba je výsledkom neskorobarokových úprav z rozhrania 18. a 19. storočia, ktoré nasledovali po dvoch ničivých požiaroch v prvej polovici 18. storočia. Na námestí je popri kostole druhým dominantným objektom budova radnice, postavená v rokoch 1911 – 1912 a renovovaná v roku 1996. Je to impozantná trojpodlažná secesná stavba s uzatvoreným nádvorím.

KULTÚRA A ŠPORT
Kultúrny život mesta sa po vojne, tak ako predtým, odohrával v bývalom katolíckom dome, ktorý sa stal sídlom mestskej i okresnej osvety, a v sokolovni. V súčasnosti priamo v meste zabezpečuje kultúrny a spoločenský život mestské kultúrne stredisko v objektoch Spoločenský dom, Dom kultúry, Spoločenské centrum Východ. Aktívnu činnosť na poli zachovania kultúrneho i historického dedičstva našich predkov vyvíja Krajský pamiatkový úrad pobočka Topoľčany a Tribečské múzeum. O kultúrne dianie a osvetu v širšom topoľčianskom regióne sa stará Tribečské osvetové stredisko a Tribečská knižnica. V meste sa aktívne rozvíjala aj bohatá športová tradícia, predovšetkým vo futbale, stolnom tenise, vodnom póle, hádzanej, hokeji, basketbale a kulturistike. Dnes slúži športovcom, ale aj ostaným obyvateľom mesta, niekoľko športových centier: zimný štadión, stolnotenisová hala, hádzanárska hala, futbalový štadión, tenisové kurty, niekoľko fitnescentier, krytá plaváreň a kompletný areál letného kúpaliska so širokým sortimentom služieb.

ZAUJÍMAVÉ PODUJATIA
O tom, že mesto spolu s regiónom žije čulým kultúrno-spoločenským životom, svedčia tradičné kultúrne podujatia ako Topoľčianska hudobná jar, Topoľčianska hudobná jeseň, Festival malých dychových hudieb, Petro-Pavlovský jarmok, Hodový jarmok, Veľký topoľčiansky jarmok a iné podujatia.

HOSPODÁRSTVO
Po druhej svetovej vojne sa Topoľčany pomaly menili z obchodno-remeselníckeho mestečka na priemyselné centrum regiónu. Postavilo sa niekoľko nových závodov, jestvujúce rozšírili a postupne modernizovali výrobu. Najviac pracovných príležitostí obyvateľom mesta poskytovala v prvých rokoch po oslobodení bývalá parná píla, dnešný závod Decodom. Piliarsku výrobu neskôr vystriedala výroba nábytku. V závode Elektrokarbon, kde za I. ČSR podnik Kablo Bratislava vyrábal vodiče pre vojenské telefóny, bola po vojne zriadená výroba uhlíkových materiálov pre silnoprúdovú elektrotechniku a iné odvetvia. V meste pribudol hneď po oslobodení odevný závod, ktorý po znárodnení prevzali Odevné závody n.p. Trenčín. Vhodné klimatické podmienky pre pestovanie základných surovín na výrobu piva, kvalitná pitná voda a dostatok pracovných síl podmienili na rozhraní 50. a 60. rokov výstavbu sladovne a pivovaru, ktorý dnes produkuje vyhľadávané pivo značky Topvar. V súčasnosti pôsobí v meste Topoľčany aj spoločnosť skupiny Sumitomo Electric Wiring Systems (Europe), dodávateľ elektrických káblových systémov pre automobilový priemysel.

DOPRAVNÉ SPOJENIE S MESTOM

Železničná stanica Topoľčany M. Rázusa 4217/17, tel. 038/5228895

Slovenská autobusová doprava Nitra, prevádzkáreň Topoľčany Dopravná 1364/11, tel. 038/5363111

Osobným automobilom: Z Nitry: cestou I. triedy I/64 Z Prievidze: cestou I. triedy I/64 Z Piešťan: cestou II. triedy II/499

Návrat