Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť

ÚzemnéPlány.sk

622 územných plánov

947 článkov

4806 fotografií

online návštevníkov

07. 02. 2023, meniny má: Vanda

Soblahov

Štát

Slovensko

Kraj

Trenčiansky

Okres

Trenčín

Prvá písomná zmienka

1332

Rozloha

1738 ha

Počet obyvateľov

2200

Starosta

Marian Hudec

E-mail

soblahov@soblahov.sk

Web

soblahov@soblahov.sk

Zdroj informácií

E-Obce

Reality

Top Reality
Reality Soblahov

Reality Soblahov na Reality.pro

Soblahov

PRÍRODA A VODNÉ ZDROJE

Návštevníci Soblahova sa môžu prejsť a zoznámiť nielen s našou obcou, ale aj okolitou

prírodou. Obec je bohatá na prírodnú scenériu, čo ju predurčuje, aby slúžila spolu so

svojim krásnym okolím na oddych a rekreáciu.

Toto územie z klimatického hľadiska patrí do mierne teplej oblasti/mierne teplá, vlhká,

vrchovinová/, pre ktorú je charakteristický počet letných dní pod 50 s priemernou júlovou

teplotou nad 16 oC. Zásluhu na miernej klíme má aj geologický podklad katastra obce,

ktorý je tvorený hlavne tmavými vápencami a dolomitmi, ktoré sa vo zvetralej forme ťažia

ako brizolit. Charakteristické pre tieto karbonatické horniny sú krasové procesy, ktoré sa

vyznačujú vznikom jaskýň, ponorných tokov, bralami, ktoré čiastočne nachádzame i v úseku

pohoria Strážovských vrchov patriacich do nášho katastra. Stačí spomenúť jaskyne

v Dubnej skale, ponornú časť potoka pri horárni a skalnaté bralá v okolí Čiernachova, alebo

Soblahovskej chaty. Zvetrávaním vápencov vniká mladá pôda tzv. terra rosa, ktorá sa

vyznačuje jasnou červenou farbou /pôdy na vápencovom podklade/, väčšinu územia

chotára pokrýva neutrálna hnedozem, alebo rendzina, ktoré i napriek ich nepriepustnosti

sú dosť úrodné. Časté a pomerne hrubé ílovité podložia sa používali na výrobu surových

tehál, alebo počas pobytu habánov u nás i na výrobu keramiky.

Rastlinstvo

Taktiež i viaceré suchozemské lokality sú v katastri Soblahova veľmi cenné. Enkláva

porastu ponikleca veľkokvetého v blízkosti Dolinky je unikátna ako vyslovený izolát tohto

prísne chráneného druhu. Na lokalite sa nachádza niekoľko sto jedincov tejto rastliny,

ktorá môže byť malou neopatrnosťou alebo nedbalosťou rýchle zničená.

V starých bučinách na Ostrom vrchu bol zistený vzácny a chránený fúzač alpský.

Z rastlín sme zistili výskyt ľalie zlatohlavej, na močiarnych i na lúčnych biotopoch výskyt viacerých druhov vzácnych orchideí. Zaujmavosťou je v borovicových porastoch bohatý

výskyt vápnomilného druhu huby – rýdzika krvavého. Nezanednateľný je i výskyt prísne

chráneného jasoňa chochlačkového.

Národná prírodná rezervácia Bindárka

Národná prírodná rezervácia Bindárka sa nachádza na západných svahoch

Strážovských vrchov, pod Ostrým vrchom pri vyústení Dolinového potoka do Považského

podolia.

Rezervácia bola vyhlásená v roku 1983 a má celkovú výmeru 8,97 ha. Územie má malú

nadmorskú výšku, približne 300 až 400 m nad morom. Predstavuje veľmi zachovalý aluviálny

močiar s prietočnou vodou. Podložie tvoria vápence a dolomity, na ktorých sú štrkové náplavy

pokryté bahnom a ílom. Dolinový potok si razí koryto v slatinnej rašeline, vo vlastných náplavoch

a cez tri terasy vápencového tufu. Voda je veľmi tvrdá a vytvára na predmetoch v toku silné

inkrustácie. Rastlinné spoločenstvo je tvorené ostricami s prevahou ostrice metlinatej a so zachovalými porastami vŕby poplavej. Rezervácia je obkolesená dubovo – bukovým porastom

s prímesou hrabu. Územie bolo vyhlásené za rezerváciu a na základe zachovalosti a pôvodnosti

močiarnych porastov s uvedeným druhom vŕby poplavej, má špecifickú mikroklímu, čo sa prejavuje i na bohatosti a rôznorodosti fauny a flóry.

Druhou cennou mokraďou je mokraď v Pekelnej doline /9,40 ha/ , ktorá je v súčastnosti

v centre záujmu špecialistov a odborníkov hlavne z trenčianského okresu.

Z uvedenej lokality bol v roku 1975 opísaný pre vedu nový druh dvojkrídlovca nazvaný

Sycorax slovacus /opísal Prof. RNDr. Jozef Halgoš Dr.Sc./, ktorý doteraz nebol zistený na

inom mieste na svete. Na brehoch tunajšieho potoka žije zriedkavá bystruška potočná. Na

túto mokraď priamo nadväzuje mokraď na Hornom Huku, pre záchranu ktorej sa doteraz

spravilo veľmi málo, ba naopak, melioračná činnosť v minulom období narobila i tu veľa

škody a priamo zlikvidovala mokraď a kyselku na Dolnom Huku.

Prírodná rezervácia Ostrý vrch

Bučiny patria k najrozšírenejším lesným spoločenstvám a predovšetkým na extrémnych

stanovištiach majú popri iných funkciách dôležitú pôdoochrannú funkciu. K takýmto pôvodným

bukovým porastom patria aj lesy rastúce vo vrcholových častiach juhozápadného výbežku

Strážovských vrchov nad Soblahovom. Z tohto dôvodu bola vyhlásená aj prírodná rezervácia

Ostrý vrch, zahŕňajúca vrcholovú bučinu. Dominantnou drevinou v bukových porastoch,

ktorých vek sa pohybuje okolo 100 rokov, je buk, primiešané sú i ďalšie listnáče. Ľudskou

činnosťou nebolo toto chránené územie ovplyvňované prakticky počas celého 20. storočia.

Vodný zdroj HUK

Prameň Huk, vyvierajúci cca 1,5 km južne od obce Soblahov z vápencovo – dolomitných hornín

bol zachytený v roku 1906 záchytným zárezom zvedeným do pramennej záchytky. Pravdepodobne

prvý zachytený prameň v trenčianskom regióne, bol využitý na skupinové zásobovanie

hygienicky nezávadnou a sústavne kvalitatívne monitorovanou vodou pre obyvateľstvo. Bol

vybudovaný pre potreby mesta Trenčín a po vybudovaní vodovodu v Soblahove aj pre

zásobovanie vodou časti obce. Jeho výdatnosť kolísala od 3,0 do 20,0 l/s. V súčasnosti je priemerný odber z vodného zdroja Huk 7,0 l/s. Voda z prameňa Huk je číra, bez zápachu,

jej celková tvrdosť je 20,99 °N, obsahuje vápnik v množstve 129,02 mg/l a horčík

v množstve 12,9 mg/l.

Vodný zdroj JAZERO

Prameň Jazero vyviera v zastavanej časti obce z vápencovo – dolomitických hornín prekrytých doluviálnymi hlinami. Zachytený je spúšťanou železobetónovou studňou o priemere 3,0 m a hĺbke 5,0 m. Výdatnosť prameňa je 12,0 – 14,0 l/s. Kvalita vody je pravidelne sledovaná od roku 1972. Z výsledkov rozborov vyplýva, že kvalita vody sa nemení a vyhovuje kritériám „pitná voda„.

Horská železnica Trenčín – Selec

V roku 1912 sa začala stavať horská železnica, ktorej trasa viedla i k Soblahovským

chotárom. Napriek tomu, že už v roku 1937 prestala slúžiť, dodnes sú zachované viaceré

úseky a tiež zvyšky mostov, ktoré pripomínajú jej zašlú slávu. Dnes táto trasa slúži pre

milovníkov prírody a cykloturistov.

Samotná stavba železnice (“štrečky”) viedla cez územie chotárov Trenčín – Kubrá

  • Soblahov – Mníchova Lehota – Trenčianska Turná – Trenčianske Stankovce a Selec.

S výstavbou sa začalo v roku 1912 a už v roku 1914 pred začiatkom 1.svetovej vojny bolo

denne vypravených z Trenčína 40 vagónov dreva. V jednotlivých chotároch trasa viedla

i pozemkami bývalých urbárnikov. Svedčí o tom záznam, podľa ktorého spoločnosť dala za

záber plochy pre železničnú trať bývalým urbárnikom v Trenčianskej Turnej päťnásobnú

plochu ako náhradu. Pri stavbe vypomáhali domáci obyvatelia a neskôr, pri ťažbe, boli

využívaní vojnoví zajatci.

Trasa železničky bola veľmi dômyselne volená. Naložená drevená hmota bola na pílu

dopravená viac-menej samospádom. Výškový rozdiel napomáhal rýchlosti a tá zasa pomáhala prekonávať i prípadné stúpania v tomto členitom teréne. Na trase bolo potrebné

vybudovať viacero mostov cez bystriny, ale aj hlboké jarky. O kvalitne prevedenej práci sa

ešte dnes môžeme presvedčiť na viacerých zachovaných úsekoch, či zvyškoch premostení.

V neskorších rokoch – po ukončení používania, si miestni obyvatelia rozobrali šíny (koľajnice)

a štafle (podvaly) a použili ich pre vlastnú potrebu.

Soblahovské kyselky

Soblahovský chotár sa vyznačuje napriek tomu, že má charakter krasovej oblasti,

dostatkom prírodných vyvieračiek a prameňov a tzv. kyseliek. Zásluhu na tom má i priebeh

geologického zlomu, ktorý sa tiahne v pásme od Trenčianských Teplíc smerom na Piešťany

a Komárno. Niekoľko z nich bolo už začiatkom dvadsiateho storočia zachytených pre

trenčiansky vodovod napr. prameň na Hornom Huku, alebo unikátny a ojedinelý prameň,

ktorý sa nachádzal priamo v centre dediny. Najnovšie boli objavené zásoby vynikajúcej

pitnej vody pri Bani. Soblahovské kyselky z ktorých zostali v prevádzke iba dve a to kyselka

na Hornom Huku a v jej blízkosti prameň v olšine, patria medzi minerálne vody uhličité

s obsahom oxidu uhličitého do 1000 mg/l, s teplotou vody pod 15oC. Výdatnosť prameňov

je pomerne malá, asi 2 l vody za minútu. S výskytom prameňov, ktoré sa menia na podhorské

potoky súvisí taktiež výskyt viacerých mokradí, z ktorých dve sú zapísané do „Zoznamu

mokradí Slovenska“.

Chata pod Ostrým vrchom

Chata pod Ostrým vrchom sa nachádza vo výške 482 m n.m. S jej výstavbou začalo

mesto Trenčín 18.júla 1942 podľa projektu staviteľa Alexandra Marákyho. Stavba bola

realizovaná vo vlastnej réžii a daná do užívania 1. júla 1944. V tomto roku bola vybudovaná

k nej prístupová cesta v dĺžke 1100 m od horárne. Na chate sa vystriedalo niekoľko

chatárov.. Chata bola postavená a slúži za účelom turistickým a športovým, ako letovisko

i zimné stredisko lyžiarskeho športu. A tomuto účelu slúži dodnes.

Návrat

Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené

ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne