ÚzemnéPlány.sk

História obce Reca je určitou analógiou života človeka. Sú v nej obdobia úspechov, rozkvetu ale i pádov, nešťastí a sklamaní. I keď naša obec vo svojich dejinách nebola veľkou obcou, prostredníctvom schopných a obetavých ľudí vždy a v každom období vytvárala spoločenské a materiálne podmienky, potrebné pre jej rozvoj.

Prvá písomná zmienka o obci je zápis z roku 1256 v súvislosti so sporom o Oľdzu (obec v okrese Dunajská Streda), ktorého účastníkom bol šľachtic Peter Magnus z Rece. Spor bol ohľadom dedičnej pôdy, ktorú vlastnil neoprávnene a obvinení boli i šľachtici z obce Zavar a Jelky. Kráľ Belo IV. im však pôdu ponechal. Spor sa opakoval v roku 1257.

Prvou osadou bola Petrum Magistrum de Rethe, ktorá v 13. storočí v časoch tatárskych nájazdov zanikla.

Od polovice 13. storočia nastal rozvoj sídiel. Z tejto doby je Reca zaznamenaná ako Milenta a názov pochádza z roku 1245. osada bola vlastníctvom palatína Matúša Čáka Trenčianského, ktorú dostal od Kráľa Róberta.

V roku 1309 boli obci udelené šľachtické práva. V roku 1368 majiteľom osady s názovm Terra Rethe bol Ján Rétei.

V Reci sa v roku 1595 vytvorilo reformované zhromaždenie. Toto bolo oporou a útočiskom exulantov z Moravy, obce Nosislav. Po bitke na Bielej hore, 8.11.1620, kedy nastal koniec náboženskej slobody a prenasledovanie nekresťanských občanov v Čechách a na Morave. Prichádzali do našej obce na bohoslužby, krsty detí a uzatvorenie manželstiev.

Mnohí z nich zostali v našej obci, založili si tu rodiny a rozvíjali remeslá. Zostalo tu trvalo bývať 30 rodín. Na politickom živote v obci sa nezúčastňovali, nakoľko boli hlboko oddaní cirkevnému životu.

V roku 1671 vznikol v obci zbor Jednoty Bratskej. Spomienkou na toto obdobie je zborový dom – českobratská modlitebňa za kostolom reformovanej kresťanskej cirkvi. Do Rece sa exulanti dostali pri prenasledovaní až v druhej vlne, nakoľko sa zo začiatku uchýlili do Sliezska, Ruska a Sedmohradska. Záznamy z tohto obdobia sa nachádzajú na farnosti Reformovanej kresťanskej cirkvi v Reci. Hoci cirkev v Reci bola maďarská, poskytovala im duchovnú ochranu, bola pre nich najbezpečnejším miestom. Veriaci z Nosislavíc sa niekoľkokrát do roka vybrali pešo do Rece. Táto cesta im trvala 10 dní. Išli najmä v noci a cez deň sa skrývali. Na pobožnosti im bola vždy vyhradená prvá lavica od kancľa.

Návrat