Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť

ÚzemnéPlány.sk

620 územných plánov

946 článkov

4805 fotografií

online návštevníkov

14. 08. 2022, meniny má: Mojmír

Rastislavice

Štát

Slovensko

Kraj

Nitriansky

Okres

Nové Zámky

Prvá písomná zmienka

1936

Rozloha

1959 ha

Počet obyvateľov

889

Starosta

Miroslav Juhász

E-mail

ou.rastislavice@mail.t…

Web

ou.rastislavice@mail.t…

Zdroj informácií

E-Obce

Reality

Top Reality
Reality Rastislavice

Reality Rastislavice na Reality.pro

Fotogaléria

RastislaviceRastislavice 

Rastislavice

Rok 568 príchod Avarov. Rok 794 Frankovia. Rok 830 Veľkomoravská ríša (kniežatstvo Nitrianske). Rok 896 koniec Veľkomoravskej ríše. Rok 1241 – pri tatárskych pádoch osada zanikla. V roku 1256 patrila praosada pod sídelné panstvo Komjathy. Rok 1533 vpád Turkov, od roku 1555 i oblasť Komjatíc z hospodárskymi dvormi patrila pod tureckú vládu. V roku 1608 bol uzatvorený mier s Turkami.

Začiatkom 17. storočia bol nútený gróf Forgách vplyvom Bočkajovského povstania oddelil časť pôdy pre kalvínske biskupstvo. Povstanie Gábory Bethlena upevnilo pozície majetkov kalvínskeho biskupstva. V tom čase katolícky biskup gróf František Forgách pod vplyvom povstaní vydal ďalšiu časť majetku protestantom a v roku 1647 prišiel i komjatsky katolícky kostol do rúk Kalvínov.

Osada Starý Degeš zostala majetkom Forgáchovcov. Od roku 1660 – 1663 celkové zničenie osád Starý Degeš a dvor Kalvín. Počas najsilnejšieho tureckého dobíjania 1660 – 1685 osady už vlastne neexistovali a Turci, ktorí táborili v pevnostiach Horný Jatov, Šurany, Komjatice používali tieto miesta ako zdochlinec pre uhynuté kone i dobytok, ktorí narabovali. Názov Degöš bol prvotný názov tohoto priestoru v maďarčine a v preložení do slovenčiny vyjadroval zdochlinec. Priestory jadra dnešnej obce boli vlastne tými priestormi pri ktorých pri bývalej osade zničenej Turkami vyrástla nová samota. Rodina Forgáčovcov sa snažila dostať na pôvodné miesta starých osadlíkov. Prví osadníci, ktorí obnovili život na opustených priestoroch Degöša boli rodiny: Nagyovci , Arpášovci a Juhásovci z Tardoškedi. Títo boli pôvodom maďari a preto aj názov osady Degöš mal pomenovanie v maďarčine. Prichádzajú kolonisti z Moravy a západného Slovenska. Na rumoviskách starej osady sa buduje nový hospodársky dvor zemepána Forgácha. Nová kolonizácia v roku 1714 – 1716, prišli noví kolonisti z Moravského pohraničia, kolonizáciu zabezpečoval gróf Forgách. Prichádzajú prevážne z Moravského pohraničia a kopanických osád Veselí nad Moravou, Uherské Hradište. Rok 1724 založenie osady Kalvín. Rok 1730 kolonizácia osady Degeš a založená osada Nový Degeš, doterajšia časť obývaného územia bola pomenovaná ako Starý Degeš. V roku 1740 mali všetky tri osady 140 obyvateľov. V roku 1861 a 1876 veľké povodne, zrútená prevážna časť obydlí.

Návrat

Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené

ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne