Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť

ÚzemnéPlány.sk

612 územných plánov

946 článkov

4805 fotografií

online návštevníkov

31. 07. 2021, meniny má: Ignác

Perín - Chym

Štát

Slovensko

Kraj

Košický

Okres

Košice - okolie

Prvá písomná zmienka

1220

Rozloha

4151 ha

Počet obyvateľov

1456

Starosta

Ladislav Molnár

E-mail

obecperin@gmail.com

Web

obecperin@gmail.com

Zdroj informácií

E-Obce

Reality

Top Reality
Reality Perín - Chym

Reality Perín - Chym na Reality.pro

Fotogaléria

Perín - ChymPerín - ChymPerín - Chym

Perín - Chym

História časti Perín

Najstaršiu písomnú zmienku o Períne poznáme už z roku 1220. Obec je zapísaná vo Varadínskom registri medzi desiatimi dedinami, ktoré osídlili nemeckí hostia vo vtedajšej stolici Novum Castrum. Varadínsky register je špecifický. Je to súpis sporov a kriminálnych incidentov, ktorého význam je podobný súčasnému registru trestov. Zachoval sa však od starých čias a vďaka tomu obsahuje prvé písomné záznamy o mnohých dedinách vôbec. Zápis, v ktorom figuruje aj Perín, pojednáva o sťažnosti obyvateľov zmienených desiatich obcí. Títo obvinili svojich richtárov, že utláčajú ľud a zle spravujú zverené dediny. Nemeckí hostia, ktorí boli súčasťou ich obyvateľstva, prišli na toto územie už na rozhraní 12. a 13. storočia. Dediny však nezaložili, tie už existovali.

Podľa dokumentu z druhej polovice 13. storočia bola už obec Perín v rukách šľachty. Týmto záznamom aj začíname poznávať rozsiahly rodokmeň rodu Peréniovcov. V listine sa spomína Imrich z Perína (de Peruen), ktorý tu žil za vlády kráľa Ladislava IV (1272 – 1290). Písomný záznam opäť pojednáva o spore, do ktorého musel dokonca zasiahnuť samotný kráľ. Ten prikázal jágerskej kapitule, aby poslala vyslanca k Imrichovi z Perína a spolu s ním zabránili Petrovi, synovi Juraja, obsadiť zem Belža, pretože táto podľa práva patrila Michousovi, synovi Mikeho. Od tohto obdobia sa stretávame s písomnými záznamami o rode Peréniovcov pomerne často.

Napríklad v roku 1305 bol Tomáš Peréni už v pozícii komesa. V roku 1311 sa stali Ján a Mikuláš z Perína rukojemníkmi palatína Omodeja. V botke pri Rozhanovciach bojovali Peréniovci na strane kráľa. Ten sa im po boji odmenil pridelením ďalších majetkov, z ktorých väčšina však bola severnejšie – v Šarišskej župe. Poznáme aj zápis z roku 1318, podľa ktorého kúpili Peréniovci šarišské územie Križovany za 60 mariek, taktiež zápis z roku 1319, podľa ktorého dostal komes Mikuláš z Perína Kobyly na území súčasného okresu Bardejov.

Zachovala sa aj písomná zmienka, podľa ktorej perínsky kňaz Mikuláš v rokoch 1332 až 1335 odvádzal pápežské desiatky. Podľa záznamu z roku 1333 bol tento kňaz dokonca vicearchidiakon.
O veľkosti Perína svedčí súpis z roku 1427. V tom čase dedina patrila pánom z Perína a bolo tu 72 port. Porta je veľká drevená brána do hospodárskej usadlosti, ktorou môže prejsť naložený voz ťahaný koňmi. V tom čase sa nespočítavali ľudia, ale porty, čiže usadlosti. Na jednu usadlosť je možné počítať s minimálne siedmimi ľuďmi, pretože v nej žili nielen členovia rodiny, ale aj čeľaď. V roku 1427 mal teda Perín minimálne 504 obyvateľov, čo je na ten čas naozaj rozľahlá a ľudnatá dedina.

Podľa zápisu z roku 1553 mal však Perín už len 24 port, z ktorých 20 bolo vo vlastníctve Gabriela z Perína a 4 patrili Františkovi z Perína. Rod Peréniovcov zažil svoj najväčší rozmach začiatkom 15. storočia. V tom čase získal panstvo Veľkej Idy a vybudoval si tu hrad.

História časti Chym

Chym sa nachádza na mieste starého slovanského hradiska, čo potvrdzujú archeologické nálezy keramiky datované do 10. až 12. storočia, čiže mladšej doby hradištnej. Podľa listiny z roku 1294 bol držiteľom dediny Chym muž zvaný Tomáš, syn Beňadika z Chymu (de Heym). Podľa spomínanej listiny Tomáš kúpil tretinu zeme Žadaň, ktorá bola v bezprostrednom susedstve s jeho majetkom – Chymom.

Ďalšia zachovaná historická listina je o 31 rokov mladšia, teda z roku 1325. Podľa nej mal Chym svojho vlastného kňaza, ktorý sa volal Mikuláš. Listina potvrdzuje, že v rokoch 1332 až 1335 Chym zaplatil pápežské desiatky.

Z roku 1329 poznáme zápis, podľa ktorého Tomášovi synovia Beke a Imrich vrátili jednu tretinu Chymu Mikulášovi, Tomášovi a Matúšovi, synom komesa Peténiho (Petheny), pretože táto časť im bola v minulosti odňatá v rozpore s ich právami. Týmto bola obec Chym rozdelená medzi dve vlastnícke skupiny. Spor o územie však nebol ukončený. O dvanásť rokov neskôr, v roku 1341 sa obe skupiny súdili pre jasovským konventom. Spor sa ukončil zmierom a vlastníci sa dohodli na deľbe dedičného majetku, avšak len dočasne. V rokoch 1357 až 1358 potomkovia Tomáša odmietali podstúpiť časť majetku Žadane synom Peténiho. Tvrdili, že toto územie – v súlade s listinou z roku 1294 – nebolo len dedičné, ale pôvodne i zakúpené.

Ďalej poznáme už len zápis mladší o 79 rokov, teda z roku 1427. Podľa neho Chym vlastnili dvaja majitelia. Jedným bol Jakub z Chymu (Heem Jacobi de eadem), ktorému patrili 3 porty a druhým bol Heem Besenow, ktorý vlastil 7 port. Z toho vieme približne určiť aj veľkosť dediny. V tom čase sa nepočítali ľudia, ale porty. Porta bola veľká brána do hospodárskej usadlosti. Mala také rozmery, aby cez ) ňu mohol prejsť naložený voz ťahaný koňmi. V každej takej usadlosti žila jedna rodina aj so služobníctvom. Boli to poddaní majiteľa obce. Na jednu portu (hospodársku usadlosť) sa počíta minimálne sedem ľudí. Teda v roku 1427 žilo v Chýme minimálne 70 ľudí.

V roku 1553 v Chyme boli už len štyri porty, ktoré patrili Františkovi z Perína.

Návrat

Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené

ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne