ÚzemnéPlány.sk

Orechová leží v severovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny, na jej prechode do odlesnenej pahorkatiny rozčlenenej Orechovským potokom. Stred obce leží v nadmorskej výške 135 m nad morom. Pri Orechovej sa našli črepy slovanskej keramiky pochádzajúcej z 9. a 10. storočia. Keramiku však nemožno vzťahovať k obyvateľom Orechovej, lebo tá vtedy ešte nejestvovala. Obec sa spomína prvýkrát v písomných zmienkach z roku 1299 pod menom Oryhwan. Názov obce sa sa v minulosti viackrát menil , v roku 1439 – Orehwa, v roku 1444 – Orohova, v rokoch 1907 – 1913 – Dióska. Od roku 1945 nesie obec svoj súčasný názov Orechová.

V roku 1427 patrila obec Orechová medzi nezdanené obce panstva Michalovce – Tibava. Roku 1439 bol o obec spor medzi michalovskými a tibavskými šľachticmi. V dávnych dobách žilo v obci len veľmi málo ľudí, asi 10 rodín. Bola dedinou odpočinku, respektíve zastávkou na ceste z Michaloviec, Sobraniec do Užhorodu. Žili tu slovania gréckokatolíckeho (východného) obradu, ktorí hovorili čiastočne i po malorusky. V roku 1828 mala obec 36 domov a 316 obyvateľov. V 19. storočí vlastnila tunajšie majetky rodina Widderovcov. Posledným zemepánom tejto obce bol Végges Andor a jeho pani Végges Viczmandy Vilma. V roku 1865 bola pani obce Végges Viczmandy Vilma zo ziskuchtivosti zavraždená vo svojom kaštieli tunajšími židovskými obyvateľmi. Majetok panstva rodiny Viczmandyovcov odkúpili miestni obyvatelia z obce, a ta k sa miestni obyvatelia stali samostatnými hospodármi. Pôvodný kataster obce boldosť malý, 332 ha. Súkromné hospodárstvo bolo na dosť nízkej úrovni, najmä preto, že orná pôda v obci obsahuje veľa červeného ílu a potrebuje pravidelné hnojenie. V minulosti sa pestovala najmä pšenica, raž, jačmeň, ovos, zemiaky, kukurica, kŕmna repa, ľan, konope a kŕmne strukoviny. Neskôr sa začalo s pestovaním viniča. Na severozápadnom okraji obce stojí grécko-katolícky chrám, zasvetený Svätej Trojici, ktorý je orientovaný na východ. Do chrámu vždy chodili na bohoslužby aj rímsko-katolícky veriaci. Chám bol postavený v rokoch 1901 – 1904. Počas druhej sv. vojny bol značne poškodený nemeckými granátmi pri oslobodzovaní obce a v roku 1947 bol renovovaný. Škola vznikla v Orechovej ž za panovania Františka Jozefa I. ( 1848–1916). Zo začiatku v obci vyučovali v obci len zmluvní učitelia v prenajatých miestnostiach . Ako prvý učiteľ tu pôsobil Jozef Kováč v rokoch 1860 – 1882. V roku 1909 bola postavená vlastná budova štátnej ľudovej školy, ktorá bola odovzdaná do užívania v roku 1910. Škola bola v roku 1944 vojnou úplne zničená. Po vojne bola zreštaurovaná a opäť odovzdaná do užívania. Škola v obci zanikla v roku 1976– a žiaci začali navštevovať ZŠ v Krčave.

Prvá vinica bola v obci založená v roku 1946 miestnym občanom Jánom Petrášom. Po ňom založili vinice aj ďalší občania obce. V roku 1958 bolo v obci založené Jednotné roľnícke družstvo , ktoré v roku 1946 prešlo do Štátnych majetkov a utvorilo si hospodárstvo v Orechovej. Tie sa postupne pretransformovali na Komplexný výskumný ústav vinohradnícky a vinársky v Bratislave, pracovisko Orechová. Tu sa začla bohatá tradícia pestovania viniča a výroby vína.

V obci žilo najviac obyvateľov v roku 1948 : 433 obyvateľov. Od vtedy tento počet postupne klesá, hlavne kvôli tomu, že ľudia odchádzajú za prácou do väčších miest. Dnes v obci žije 230 obyvateľov a obec má kataster o výmere 466 ha. Obec je známa najmä pestovaním a sparacovaním hrozna.

Návrat