ÚzemnéPlány.sk

V histórii Modry nemožno pozabudnúť ani na dve najstaršie a najkrajšie rekreačné oblasti. Prvou je Modra – Harmónia a druhou stredisko Piesky a Zochova chata, pomenovaná takto po dostavaní 30. apríla 1933 na počesť evanjelického biskupa a národovca Samuela Zocha. Do Harmónie chodili v minulosti Modrania, ale aj turisti kvôli zotaveniu už okolo roku 1850. Budovanie rekreačného strediska sa urýchlilo po roku 1881. Prvou stavbou bola vilka Harmónia, ktorú postavilo desaťčlenné konzorcium v rokoch 1888 – 1889. Prvou stavbou na Pieskoch v roku 1889 bol tzv. Pánsky dom, ktorý postavilo mesto Modra pre letné ubytovanie turistov. Na oddych a liečebné pobyty slúžilo 75 km upravených chodníkov, letné kúpalisko a trávnatý tenisový kurt. V rozvoji Harmónie a Pieskov zohral významnú úlohu Spolok modranských turistov, založený v roku 1892. Už v tejto dobe bola v rekreačnej oblasti vybudovaná sieť kvalitných reštaurácií, kaviarní a pivníc. Paradoxné však je, že komunistický režim zbrzdil vybudovanie Harmónie a Pieskov ako športového a turistického centra.

Malokarpatské vinohradníctvo má svoje regionálne zvláštnosti, zaujímavý sortiment, prekvapivú kvalitu vín a dlhú a bohatú agrárnu kultúru. Počiatky pestovania viniča v Modre, žiaľ ešte stále dostatočne nepoznáme. Prvé písomné zmienky sú až zo 14. storočia. To však už príjmy z predaja vína tvorili základ modranskej ekonomiky. Vrchol modranského vinárstva nastal v 16. a 17. storočí, keď turecká armáda blokovala obchodné cesty v južných častiach Uhorska. Túto situáciu Modra dokázala šikovne využiť. Úspešným predajom vína a ďalších remeselníckych výrobkov sa postupne zaradila medzi najvýznamnejšie kráľovské mestá Uhorska ale aj medzi najväčšie vinohradnícke mestá na území Slovenska.

Počiatky modranského hrnčiarstva ešte dôkladne nepoznáme, ale siahajú do čias samotného vzniku mesta. Vinohradníctvo a vinárstvo si vyžadovala výrobu hlinených nádob a pohárov na víno. Hrnčiarsky cech bol založený v roku 1636. V rokoch 1870 – 1880 existoval hrnčiarsky spolok „Úžitkové hrnčiarske nádoby z Modry“. V roku 1883 bola založená „Štátna dielňa džbánkárská“. Túto neskôr prevzalo do správy mesto a založilo „Keramickú školu“, ktorú viedol Jozef Mičko. V roku 1911 bola pozmenená na Dieľnu na dorábanie keramického tovaru, účastinársku spoločnosť Žák a spol. Účastninármi boli aj Samuel Zoch a Dušan Jurkovič. V roku 1923 bola premenovaná na Slovenskú keramiku a v roku 1952 na výrobné družstvo Slovenská ľudová majolika. V Modre pôsobilo množstvo vynikajúcich majstrov keramiky a modranská keramika získala aj najvyššie ocenenia na medzinárodných výstavách. Osobnosti ako Heřman Landsfeld alebo národný umelec Ignác Bizmayer sa zaradili medzi významných majstrov európskej keramiky.

Návrat