ÚzemnéPlány.sk

Výsledky výskumu historikov a jazykovedcov ukazujú, že ľudový výklad pôvodu názvu obce nemusí byť ďaleko od historickej pravdy. Prečo? Skúsme si odpovedať. V rôznych prameňoch sa uvádza, že solúnski bratia na ceste do Veľkomoravskej ríše skutočne prenášali pozostatky sv. Klementa I, ktoré získali v Chersone pri Čiernom mori. Predpokladá sa, že Dunaj prekročili neďaleko Komárna. Ak by to bolo tak, potom by celkom logicky na ceste do Nitry prechádzali územím, na ktorom sa dnes nachádza Močenok. Počiatky cyrilo-metodskej misie na Veľkej Morave sa teda naozaj viažu aj na kult Klementa Rímskeho. Ako sa uvádza v publikácii A. Bagina Spolupatróni Európy, vierozvestcovia, tvorcovia písma a zakladatelia slovanskej písomnosti dokonca zaviedli nový sviatok – Nájdenie ostatkov sv. Klementa, ktorí sa slávil každoročne 30. januára. Kostol zasvätený pamiatke tohto svätca je nielen v Močenku, ale môžeme ho nájsť aj inde na Slovensku. Jeden z najvýznamnejších slovenských jazykovedcov Ján Stanislav uvedený výklad názvu obce podopiera aj ďalšími argumentmi: l. Osídlenie, ktoré sa nachádzalo na území dnešného Močenka, bolo v centre Nitrianskeho kniežatstva. 2. Toto územie patrilo veľmožskému rodu, z ktorého pochádzal svätý Gorazd. 3. Gorazd bol žiakom oboch bratov a Metod si ho vyvolil za svojho nástupcu. Možno teda hypoteticky predpokladať, že relikvie sv. Klementa I boli uložené na majetku najlepšie žiaka, kde bol postavený aj kresťanský kostolík.

Dnešný názov obce Močenok má teda nepochybne priamy súvis s významom slova mučeník. Tvar Močenok je buď odvodený od staroslovienskej podoby slova mučeník, v ktorej miesto dnešného u bola nosovka on – slovo malo teda podobu mončenik, alebo ide o čiastočné prispôsobenie slovenského názvu Mučeník (resp. Mučeníky) maďarčine.

Návrat