ÚzemnéPlány.sk

Hornonitrianska obec Liešťany vznikla zlúčením samostatných obcí Liešťany, Dobročná a Lomnica síce až roku 1943, ale ich dejinný vývoj je písomne dokladovaný už od začiatku 14. storočia. Možno však predpokladať, že tieto lokality boli osídlené už skôr a prirodzená kontinuita menších sídiel sa udržala aj v ďalšom období. Podiel na osídľovaní mali príslušníci rodu Diviackovcov, pričom deľba ich dedičného majetku dokladovaná v archiváliách dokumentuje najstaršie písané dejiny troch lokalít tvoriacich súčasnú obec Liešťany. Vznik Liešťan ako sídla sa prepokladáuž v 11. – 12. storočí a Dobročnej a Lomnice v polovici 13. storočia. Popri iných majetkoch Diviackovcov sa už roku 1332 uvádzajú aj Lyssen (Liešťany) a Dobrochna (Dobročná). Prameň z roku 1332 zaznamenáva majetkovú deľbu medzi potomkami Kozmu a Bána. Vtedy sa Dobročná stala majetkom potomkov Kozmu I., syna Folkmara. Pri ďalšej deľbe majetkov rodu Diviackovcov roku 1348 sa uvádzajú medzi majetkami na pravom brehu Nitrice aj Lomnica (Lomnycha) a opäť Liešťany. Na ďalšom osídľovaní sa podieľali aj hospites (hostia), ktorí si od zemepána k upovali usadlosti. Už roku 1337 požiadali potomkovia Kozmu I. panovníka o udelenie banskej slobody. Kráľ Karol Róbert im toto právo potvrdil a in villa Diuek (v Diviackej doline) sa začali hľadať a ťažiť drahé kovy. V Dobročnej vznikla baňa na ťažbu zlata. Početní potomkovia jednotlivých rodín si vzájomne opakovane rozdeľovali svoje majetky po oboch brehoch Nitrice a tak sa ich majetkové pomery v jednotlivých sídlach menili. V druhej polovici 15. storočia k sídlam strednej veľkosti prináležali aj Dobročná, ktorá mala 11 domov a Lomnica s 10 domami. Liešťany v tom čase mali 8 domov.
Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu a podľa daňových súpisov sa dá predpokladať, že pestovali ovocie, ktoré aj predávali, chovali ovce, včelárili a na okolí zberali rascu, hríby a lieskovce. Počas panovania Márie Terézie sa v Liešťanoch uvádzajú ako zemepáni Ujfalušiovci, František Beréni a Bačkádyovci, v Lomnici usadlosti patrili Ujfalušiovcom, Rudnayovcom a Bačkádyovcom. Dobročná prináležala pravdepodobne k majetkom Rudnayovcov. V 18. storočí obec Liešťany mala svoj mlyn, krčmu a slobodnú horu. Poddaní, ktorí patrili Rudnayovcom, neplatili cenzus, ale museli šenkovať panské pivo. V dedinke Lomnica sa uvádza výroba dreveného riadu a tiež prenajímanie pasienkov pre obyvateľov susednej Dobročnej.
Zmeny spoločenského diania sa výraznejšie neodrazili v spôsobe života obyvateľov týchto troch obcí na hornom toku Nitrice. Prevažne poľnohospodárska výroba nedokázala vytvárať priaznivejšie podmienky pre ich rozvoj. Vznik parnej píly patriacej firme Tonet, ktorá vyrábala ohýbaný nábytok v neďalekých Veľkých Uherciach, nedokázal vyriešiť nezamestnanosť obyvateľstva z okolia. Tak mnohí museli odchádzať na sezónne práce do Čiech, Rakúska a Francúzska.

Návrat