ÚzemnéPlány.sk

Vznik obce Kovarce v minulosti nazývanej aj Koarch sa spája s tatárskym vpádom na Slovensko v rokoch 1241 – 1242, kedy sa tu sústreďovala hospodárska a remeselná výroba do jedného celku. Od roku 1280 až do začiatku 14. storočia bola obec majetkom rodiny Ludanickovcov. Následne sa obec stala majetkom kráľa. Po vymretí rodu Arpádovcov sa stal uhorským kráľom Karol Róbert, ktorý sa dostal do otvoreného nepriateľstva s Matúšom Čákom Trenčianskym, ktorého kráľ zbavil všetkých funkcií a kardinál Gentilis ho exkomunikoval z cirkvi. Následne Matúš Čák dobil Nitriansky hrad a zmocnil sa cirkevných majetkov vrátane Kovariec. Po jeho smrti sa stal opätovným majiteľom kráľ Karol Róbert.

Neskôr obec prešla striedaním majiteľov a v roku 1395 sa stala súčasťou panstva rodu Aponiovcov. Kovarce boli súčasťou tohto panstva až do roku 1945. Obec dostala právo slobodného trhu a v 14. storočí svojím vývojom prerástla do funkcie mesta. V 15. storočí sa tu rozvinuli remeslá ako čižmári a hrnčiari. Po výprave bega Mehmeda na Slovensko v roku 1530 bolo vyrabované a vypálené celé ponitrie vrátane Kovariec. Opakovali sa aj v rokoch 1599 a 1663 a znamenali hospodársky a spoločenský úpadok. Z roku 1617 pochádza zaujímavá správa o tom, že chotár bol spustošený inváziou kobyliek. Po celé 17. storočie existovalo pre krajinu reálne nebezpečenstvo osmanských nájazdov. Neskôr nasledovali aj prepady lúpežných tlúp zložených z krymských Tatárov a ukrajinských kozákov. Po vytlačení osmanských vojsk z územia krajiny v roku 1687 sa postupne začal oživovať hospodársky život.

Vhodné prírodné podmienky boli predpokladom pre pestovanie viniča a rozvoj vinohradníctva. V roku 1753 tu pôsobili dve kolárske a dve stolárske rodiny. Došlo k obhospodarovaniu kopaníc. Poľnohospodárstvo i pri malých výnosoch bolo najdôležitejším odvetvím zabezpečujúcim poživeň pre krajinu. Kovarce v 19. storočí postihli rôzne živelné pohromy a nevyhla sa im ani epidémia cholery. V polovici 19. storočia po prežitom feudalizme nastúpil kapitalizmu. Po zrušení colnej hranice medzi Rakúskom a Uhorskom začal prenikať aj na Slovensko dravý zahraničný kapitál.

Do druhej polovice 19. storočia boli Kovarce čisto poľnohospodárskou obcou. V roku 1864 tu bol postavený cukrovar. Elektrifikácia obce prebehla v r.1925 a r.1936 bolo založené Potravné družstvo a v r.1950 JRD. Koncom 19. storočia sa v dôsledku diskriminačných opatrení sťahovali z Moravy na Slovensko židia, ktorí sa venovali priekupníctvu, obchodu, v menšej miere remeslám a poľnohospodárstvu. Nástup 20. storočia znamenal príchod prvej a druhej svetovej vojny, ktoré doľahli aj na obyvateľov Kovariec. Odvody mužov znamenali hospodársky úpadok. Z dopadov druhej svetovej vojny sa obec postupne spamätala a rozmach obce sa opäť začal.

Návrat