ÚzemnéPlány.sk

Galanta (nem. Gallandau, maď. Galánta) je okresné mesto ležiace na juhozápade Slovenska v Trnavskom kraji. Miestnymi časťami Galanty sú pripojené obce Nebojsa, Hody a Javorinka. Bývalou miestnou časťou je dnes samostatná obec Matúškovo. Mesto je dôležitou križovatkou železničných tratí Galanta – Leopoldov a Bratislava – Štúrovo.

Po okrajoch mesta pretekajú potoky Šárd a Derňa. Rieka Váh je vzdialená 6 km od Galanty. Najbližšou vodnou plochou je Vincovo jazero vzdialené asi 7 km od mesta Galanta a asi 1 km od mesta Sládkovičovo. Jeho zvláštnosťou je, že takmer nezamŕza, nakoľko je vyhrievané geotermálnym vrtom, z ktorého je zásobované aj blízko stojace kúpalisko. Ďalšia vodná plocha, Vodné dielo Kráľová, ktoré je známe aj pod menom Kaskády, sa nachádza na rieke Váh. Je lákadlom pre milovníkov vodných športov a rybolovu.

História osídlenia oblasti Galanty je archeologicky doložená už od neolitu. Najstarší písomný doklad o Galante sa zachoval v listine, ktorá bola napísaná z príkazu kráľa Belu IV. v rokoch 1237–40. V tejto písomnej správe sa opisujú majetky Pannonhalmského opátstva. Do roku 1421 prechádzal majetok obce vlastníctvom viacerých rodov. Od toho roku sa majoritnými vlastníkmi galantských majetkov postupne stávali príslušníci šľachtického rodu Esterházyovcov, ktorí takmer šesť storočí udávali smer i tempo rozvoju mestečka. Galanta získala svoje prvé výsady na konanie výročných jarmokov už v 16. storočí. Výsady pozdvihli Galantu do stavu mestečiek. V roku 1635 dostala Galanta od kráľa Ferdinanda II. ďalšiu výsadnú listinu, ktorou sa mestu povolilo konanie štyroch výročných jarmokov a pribudlo k nim aj konanie týždenných trhov. Už od 16. storočia bola v Galante škola, od 17. storočia tu existovala aj nemocnica. V 18. storočí bol markantný aj rozmach remesiel, dôkazom ktorého bolo aj založenie cechu obuvníkov a cechu čižmárov. Druhá polovica 19. storočia priniesla dôležité zmeny v živote mestečka. Galanta sa stala administratívnym centrom, sídlom okresného súdu, pozemkovej knihy, daňového úradu a pošty. Hospodársky rozvoj podnietil aj zakladanie peňažných ústavov. V roku 1850 bola pripojená na železničnú sieť. Súčasná podoba mesta je výsledkom výstavby v 2 pol.20 stor. K mestu Galanta patria aj mestské časti Hody, Nebojsa a Javorinka. Hody – prvá písomná zmienka o existencii Hodov pochádza z roku 1291. Názov Hody je slovanského pôvodu. V priebehu storočí sa menili vlastnícke pomery obce. Poslednými zemepánmi boli Esterházyovci, ktorí kaštieľ s kaplnkou v klasicistickom slohu, ktorý bol postavený v roku 1780 darovali Rádu Saleziánov, ktorí ho vlastnia aj v súčasnosti. Javorinka – vznikla v roku 1921 ako kolónia osadníkov založená na území pri potoku Šárd medzi Matúškovom a Galantou. Obec vznikla na základe zákona, podľa ktorého sa pôdy odobraté feudálom prideľovali roľníkom, kolonistom. Kolóniu s názvom Štefánikov založili rodiny pochádzajúce z 12 stredoslovenských obcí.V roku 1960 bola obec na základe referenda pričlenená ku Galante pod názvom Javorinka. Nebojsa – prvé písomné pramene o existencii Nebojsi pochádzajú z roku 1405. Avšak jej osídlenie na základe výskumov bolo už v dobe laténskej. V roku 1421 časť územia obce patrila Mikulášovi Esterházymu. A neskôr časť rodine Rozhnanovcov z Norimbergu. Odvtedy sa obec delila na Hornú a Dolnú. Horná patrila nemeckým kolonistom. Nebojsa bola výlučne šlachtickou obcou. Medzi najvýznamnejších zemepánov patril rod Balogh de Nebojsa, ktorý dal pravdepodobne v 18.stor. vybudovať opevnený kaštieľ, z ktorého sú dnes už iba ruiny.

Návrat