ÚzemnéPlány.sk

Najstaršia pečať obce sa zachovala na písomnosti, ktorú vydal richtár a prísažný v roku 1608. V pečatnom poli je zobrazená postava biskupa držiaca pastiersku palicu ako symbol, že zemepánom obce bol ostrihomský arcibiskup. Ďalšia pečať Dolnej Stredy bola vyhotovená v roku 1712. V roku 1553 sa obec opätovne spomína ako znovuvybudovaná, pravdepodobne po ničivých tureckých nájazdoch. V r. 1571 – 1574 sa Dolná Streda uvádza ako oppidum, t. j. mestečko s týždennými i výročnými jarmokmi a širokou remeselnou výrobou. Obec je spomínaná ako významné poľnohospodárske sídlo patriace Trnavskému panstvu ostrihomského arcibiskupstva. Rozvíjali sa tu remeslá ako: pletenie košov, košov, plotov, tkáčske remeslá, lisovne konopného oleja a koželužna. Rozvoj obce ovplyvňoval rybolov a pltníctvo. Druhá polovica 16. stor., celé 17. stor. a začiatok 18. stor. bolo obdobím, ktoré obci prinieslo viaceré vojnové pustošenia a živelné pohromy, najmä povodne Váhu, požiare, ale i mor, ktorý zúril v r. 1710 – 11. Z histórie je známy štrajk poľnohospodárov v r. 1928, do ktorého sa zapojili i občania obce. Na Veľkonočnú nedeľu 1. 4. 1945 sa obcou prehnal front II. svetovej vojny, ktorý poznamenal obec škodami aj obeťou z radov občanov. V roku 1950 bolo založené JRD ( Jednotné roľnícke družstvo), ktoré v roku 1964 prešlo na Štátny majetok. V roku 1970 bola obec pripojená k mestu Sereď. Od roku 1965, kedy bola dobudovaná Niklová huta (už zatvorená) ležiaca v katastrálnom území obce, obyvatelia nachádzali prácu v tejto továrni, ako i v ďalších vznikajúcich podnikoch, ako je napríklad Dong Jin Slovakia. V r. 1990 sa obec osamostatňuje a zveľaďuje. Svedčí o tom plná plynofikácia, rozvod vodovodu, kanalizácie, nového osvetlenia a rozhlasu. V obci sa zachovali tradičné názvy ulíc a z tradičných remesiel výšivka. Takmer 30 firiem a podnikateľov v katastrálnom území obce úspešne reprezentuje obec, ktorá sa stala takmer rovnocenným partnerom mestu Sereď i významným obciam tohto regiónu.

Návrat