ÚzemnéPlány.sk

Obec ako poddanská dedina bola až do druhej polovice 19. storočia závislá od oravského zemského panstva, ktorému v podobe urbárskych dávok ročne odovzdávala za užívanú zem, za domy, ale i za mnohé „dobrodenia“, povinné dávky v naturáliách, robote a v peniazoch.

Zachované písomné pramene potvrdzujú existenciu obce Chlebnice v polovici 16. storočia. Presný dátum vzniku tejto obce nie je známy, vieme však, že dedina vo svojich začiatkoch bola vedená ako valašská, kolonizovaná valachmi na valašskom práve.

Obec vznikla pred príchodom Fraňa Thurzu na Oravu, teda pred rokom 1556, takže Thurzovci prevzali hotovú dedinu ako príslušenstvo hradu. V písomných prameňoch sa obec Chlebnice prvý raz spomína v roku 1554 ako Chlievnica, valašská osada.

Vrch Chlebnica v chotári dnešných Chlebníc sa spomína už v roku 1358. Boli tu salaše, chlievy, neskôr v listinách z 15. storočia sa spomína potok Chlebnica.

V roku 1358 sa Chlebnica ešte nespomína ako dedina, no v roku 1564 je už dedina „Valachi Arvensis“. Kolonisti zvaní Valachi sen Rutheni boli stotožňovaní s Rusínmi alebo Ruténmi. Obec mala vtedy asi 90 obyvateľov, v roku 1785 okolo 900 obyvateľov, v roku 1825 vyše 1000 a v súčasnosti má obec Chlebnice okolo 1600 obyvateľov.

Obec cirkevne patrila k fare v Sedliackej Dubovej, ktorá je z histórie známa ako hradná fara už v druhej polovici 14. storočia. Pri fare bola škola, ktorú mali navštevovať deti šoltýsov, avšak výsledky tohto vzdelávania sú málo známe. Cesta do školy viedla cez brod rieky Oravy a tak rodičia neradi púšťali deti do školy.

V 17. storočí si občania postavili vlastný drevený kostolík. Obyvatelia obce v 16. a 17. storočí vyznávali evanjelické náboženstvo, lebo ho vyznávali zemskí páni Thurzovci a vtedy sa i vyznanie riadilo podľa pánov – akého vierovyznania boli páni, takého boli aj poddaní.

Návrat