ÚzemnéPlány.sk

Vôbec prvá zmienka o obci pochádza z roku 1205, neskôr sa spomína v roku 1319 ako Bochfolua, v roku 1321 ako Boch a v listine z roku 1328 v spojení Iobagio Strigoniesis ecclesie villa Boch. Názov je pravdepodobne odvodený od osobného mena Báč. Možno predpokladať, že obec vznikla v 12. storočí, ale na súpise obcí, ktoré mali za úlohu ochranu uhorských hraníc v 13. storočí sa ešte nespomína. V listine z roku 1229 je zmienka o obci takisto vo forme Boch, ktorá v sebe skrýva dobový prepis mena Báč. K nemu sa pridávala prípona -falva (obec, usadlosť) označujúca vlastnícky vzťah (Bácsova usadlosť) a ktorá sa v priebehu storočí skrátila do tvaru Bacsfa. Obec patrila arcibiskupskej stolici vo Vojke nad Dunajom a bola majetkom jej šľachticov (predialistov). Veľké morové a cholerové epidémie na Žitnom ostrove neušetrili ani túto obec. Obyvatelia, ktorí sa zachránili, z vďaky postavili v roku 1725 kaplnku, ktorú od roku 1764 obklopuje cintorín. Podľa súpisu z roku 1828 bolo v obci 33 domov a 258 obyvateľov. V roku 1866 vypukol požiar, ktorému padla za obeť celá obec. V roku 1875 znova vyčíňal v obci ničivý požiar a novopostavené domy o päť rokov zaliala voda.

V listine z roku 1205 je zmienka aj o usadlosti Szent-György-Úr (Svätý Júr), ktorá sa spomína aj v listine s vročením 1237 ako Ecclesia Sancti Georgii. Názov je odvodený od mena svätého Juraja. Časovo možno vznik obce klásť tiež na koniec 12. a začiatok 13. storočia.

Báč už v dávnej minulosti splynul s obcami Szent-György-Úr (Svätý Júr) a Szent Antal (Svätý Anton), ktorý je významným pútnym miestom ešte aj v súčasnosti. Ostrihomský arcibiskup Juraj Lippay nechal v blízkosti usadlosti Szent-György-Úr postaviť kostol s kláštorom. Základný kameň kostola bol položený v roku 1660, ale práce sa po smrti arcibiskupa v roku 1666 zastavili. V stavbe neskôr pokračoval jeho nasledovník Juraj Szelepcsényi.

Návrat