ÚzemnéPlány.sk

Autor

Ivan Pauer, Slovenská asociácia stavebných dozorov a odborne spôsobilých osôb uskutočňujúcich stavby

Zobrazení

14270

Dátum vydania

27. 11. 2015

Kategórie článku

• Stavebníctvo

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

42%

Celkový počet hlasov: 940

STAV STAVEBNÍCTVA NA SLOVENSKU

Slovenské stavebníctvo od druhej polovice 70 rokov až do konca 80 rokov minulého storočia za bývalého režimu zamestnávalo vyše cca 210 000 osôb. V rokoch 1989–1991 naše stavebníctvo zamestnávalo až 258 000 osôb čo je dnes nepredstaviteľné. V roku 2013 stavebný sektor zamestnával 158 000 osôb. Keď sa pozrieme na počet dokončených bytov daných do užívania, tak máme tiež zaujímavé čísla: od roku 1980 k obdobiu rokov 1989/ 1990 bolo priemerne ročne odovzdávaných cca 36 460 bytov (v roku 1990 bol výrazný prepad na 24 705 bytov) a v roku 2014 bolo odovzdaných 14 985 dokončených bytov. V percentách je to prepad z obdobia rokov 1980–1990 o mínus 95,16 % a od roku 1990 do roku 2013 je to prepad o ďalších mínus 64,86 %. To je úplná hrôza – zrútenie stavebníctva! Týmto malým exkurzom do minulosti s pohľadom na súčasnosť môžem konštatovať, že v stavebnej produkcii od obdobia zmeny politického a hospodársko-ekonomického režimu sme sa za 25 rokov dopracovali z objemu 2 330,60 mld. Kčs t. j. inflačným prepočtom z objemu 17 829,23 mil. EUR obdobia roku 1990 k objemu 4 624,00 mil. EUR v roku 2013. Bez ohľadu na presnosť štatistických údajov a presnosť inflačnej „kalkulačky“ to znamená jednoznačný pokles produkcie slovenského stavebníctva v percentuálnom vyjadrení o cca mínus 74,07 % ! Ja si dovolím odhadnúť, že je to v skutočnosti čosi okolo 80–82 % k roku 2015. Tiež si však všimnime, že slovenský stavebný priemysel takmer neexistuje. Skoro všetky stavebné hmoty a výrobky vyrábajú u nás firmy zahraničných vlastníkov alebo sa k nám dovážajú. Zisky z tejto produkcie odchádzajú a zostávajú v zahraničí. Slovensko poskytuje hlavne pracovnú silu na ktorej nie je vysoká pridaná hodnota z pohľadu odvodu DPH. Dovolím si povedať, že je to prakticky ekonomický až existenčný úpadok slovenského stavebníctva v porovnaní s obdobím rokov 1989/ 1990 k roku 2013, resp. 2015. Ak k tomuto ekonomickému a existenčnému úpadku pridáme ešte neskutočný bezbrehý klientelizmus a korupciu v celom priereze stavebného trhu pri získavaní zákaziek, totálne deformovanie cien stavebných diel niekedy až pod nákupné ceny materiálov, zabudovávanie lacných materiálov s krátkou životnosťou, nedodržiavanie technologických postupov pri výstavbe, takmer žiadna kontrola stavebných aplikačných procesov, hovorím, že je tu aj hlboký morálny a odborný úpadok nášho stavebníctva. Vzhľadom k tomu, že na Slovensku za posledných 23 rokov takmer zanikla najsilnejšia ekonomická stredná vrstva obyvateľstva a podnikania, pretože sme zlikvidovali vlastný priemysel, je aj požiadavka na výstavbu a potrebu stavebných kapacít mimoriadne nízka. V krajinách ako Nemecko, Francúzsko, Belgicko, Holandsko a ostatné západoeurópske krajiny a nie len tie, je stredná vrstva obyvateľstva najväčším ekonomickým spotrebiteľom, investorom a platcom daní. Nedostatok vlastných finančných zdrojov na Slovensku spôsobuje tiež minimálne investovanie do vlastnej výroby a rozvoja, tvorí sa prebytok pracovnej sily, deformujú sa ceny za stavebné dodávky aj pod existenčné minimum firiem, živí korupciu a klientelizmus až do sebazničenia zostatku nášho stavebníctva. Nemôžem vynechať aj pozitívny fakt, a to ten, že v posledných rokoch z pohľadu aspoň čiastočného udržania stavebnej produkcie na Slovensku sa štát snaží stavebníctvo podporovať aspoň verejnými zákazkami nekonečnou výstavbou diaľnic a obnovou bytového fondu. Treba však povedať aj druhú stránku tejto snahy a to tú, že výstavba diaľnic dáva prácu hlavne veľkému stavebníctvu v zahraničnom vlastníctve s malým počtom naviazanosti na zostatok domáceho priemyslu. Obdobne je to aj s doterajšou obnovou bytového fondu, ktorá je zameraná hlavne na energetické úspory. Pri tejto obnove sa práca dáva tiež len úzkemu sortimentu remesiel a výrobe materiálov potrebných hlavne pre fasády, ktoré sú tiež od zahraničných výrobcov. Tento rok štát pridal program podpory výstavby nájomných bytov, čo považujem za dobrý krok. Verím, že podporou výstavby nových nájomných bytov sa viac oživí stavebná činnosť, pretože takáto výstavba zamestnáva najväčší počet stavbárov a odborníkov takmer zo všetkých odvetví hospodárstva. Len pre ilustráciu uvediem, že ak by na Slovensku bol normálny stabilný legislatívny systém, stabilná vlastná priemyselná výroba a ekonomika ako je to vo vyspelých západoeurópskych krajinách a v ostatnom svete, tak v prípravnej etape výstavby dá stavba štatisticky prácu cca 29 projektantom špecialistom a konštruktérom, v hlavnej stavebnej výrobe (HSV) dá prácu cca 4 priamym riadiacim pracovníkom na stavbe a cca 29 aplikačným pracovníkom a v pomocnej stavebnej výrobe (PSV) dá prácu cca 4 priamym riadiacim pracovníkom na stavbe a cca 20 aplikačným pracovníkom. To má zároveň dopad na zamestnanosť a produkciu najmenej ďalším 50 odborom hospodárstva potrebného pre stavebníctvo. Je to nádejný krok k oživeniu výstavby a zamestnanosti. Aby bolo dosiahnuté očakávané oživenie stavebníctva a zastavenie jeho neustáleho všeobecného prepadu, je nevyhnutné zmeniť prístup k jeho legislatíve. Preto je najvyšší čas vrátiť sa k tradičným principiálnym subordinačným dodávateľsko-odberateľským a platobným vzťahom. Je potrebné vrátiť do systému kvalifikovaných odborníkov do všetkých úrovní stavebníctva v celom jeho priereze od hora dolu až po posledného robotníka. Stavebníctvo je v prvom rade vec technická, organizačná a ekonomická. Nie je to hračka pre obchodníkov, politikov a teoretikov, čoho sme desiatky rokov svedkami. Priznám sa, že som zatiaľ veľmi skeptický napriek náznakom snahy štátu na udržanie aspoň terajšieho stavu rôznymi podpornými programami, o ktorých som už hovoril. Po osobných skúsenostiach s úradmi v oblasti tvorby legislatívy a so skúsenosťami s organizáciami, ktoré verejne proklamujú, že sa úporne starajú o udržanie systému a odbornosti v stavebníctve, nie je vidieť nič okrem prekážok k rozvoju odbornosti a pripravovaného chaotického pozmeneného návrhu stavebného zákona z roku 2006 Dzurindovej vlády, nevidím nádej na skorú nápravu situácie v stavebníctve. Stále prevládajú osobné a skupinové pôžitkárske a finančné záujmy, t. j. klientelizmus, ktorý neberie ohľad na rozvoj a kvalitu stavebníctva ako celku aspoň na úrovni začiatku 90 rokov minulého storočia. Ak by sa stal zázrak a vláda by zastavila dokončenie a schvaľovanie poslednej verzie pripravovaného nezrozumiteľného stavebného zákona a vzápätí by začala pripravovať skutočne nový stavebný zákon s inou zásadne zredukovanou skupinou odborníkov z reálnej praxe, potom vidím v dohľadnej dobe zásadné a verím, že pozitívne zmeny v stavebníctve a na neho napojené ostatné odvetvia. Akútny nedostatok vlastných investičných zdrojov do rozvoja vlastného stavebného priemyslu, chýba nám koncepcia slovenského priemyselného rozvoja a chýba systém v stavebníctve a v jeho legislatíve. Toto má potom za následok chaotickú tvorbu zákonov nie len pre stavebníctvo, neustále desiatky noviel na novely a nedostatočnú previazanosť zákonov medzi sebou. Dôkazom toho je aj spomenutá posledná verzia tzv. „nového stavebného zákona“ upravená z návrhu v roku 2006. Stačí si prečítať len niekoľko strán v úvode a máte ako odborník aj laik toho dosť. Jeden z absolútne najdôležitejších zákonov slovenského hospodárstva nemôžem predsa pripravovať s desiatkami teoretikov, obchodníkov, ekonómov, právnikov a iných odborníkov z rôznorodých odvetví a špecializácií bez ohľadu na ich spoločenské, funkčné alebo ekonomické postavenie, aby sme ich neurazili. Stavebný poriadok je výsostne vecou skúsených stavbárov praktikov z dlhodobej reálnej praxe a právnika, ktorý má v legislatívnych procesoch prax. Čím viac rôznorodých tvorcov, tým viac presadzovaných záujmov a hádok medzi nimi. Len na doplnenie a pre zaujímavosť spomeniem, že Profesor Cyril Northcote Parkinson v jednej zo svojich kníh kedysi o úradníkoch a tvorbe zákonov na ministerstve námorníctva v Anglicku napísal toto (voľne preložené):
1) Keď ministerstvo dostane príkaz vypracovať nový zákon a nevie ako, alebo nemá skutočný záujem zákon pripraviť, vytvorí najmenej 50 člennú komisiu z rôznych odborov, ktorej členovia sa nikdy nedohodnú, budú zasadať niekoľko rokov až sa práce na zákone tak skomplikujú, že ich napokon ukončia pre jeho “neaktuálnosť ” a komisiu rozpustia …
2) Keď ministerstvo potrebuje vypracovať nový zákon, pretože ho potrebuje a vie čo s ním chce dosiahnuť, vytvorí 1 až 3 člennú skupinu z odborníkov v danom odbore a za niekoľko týždňov až mesiacov má pripravený zákon na schválenie v snemovni …

Som presvedčený, že pre slovenské stavebníctvo a hospodárstvo bude prínosom zastaviť schvaľovanie teraz pripravovaného v praxi ťažko použiteľného návrhu stavebného zákona. Následne a neodkladne považujem za absolútne nevyhnutné pripraviť a schváliť úplne NOVÝ stavebný poriadok, ktorý jednoznačne a nespochybniteľne bude riešiť jasné pravidlá prípravy, schvaľovania, realizácie a odovzdanie stavebných diel rešpektujúc tradičné Slovenské a vo svete nemenné subordinačné a obchodno-dodávateľské vzťahy typické pre stavebníctvo. Týmto zákonom musíme predvídať problémy a predchádzať im a nie ich neustále hasiť a meniť zákony ako na bežiacom páse, keď nastane problém. Zdroje: ČSSÚ ŠSR, FŠÚ ČSFR, ŠÚ SR a MDVRR SR Sekcia bytovej politiky a mestského rozvoja, Odbor koncepcie bývania a mestského rozvoja, INEKO, Cyril Northcote Parkinson kniha Parkinsonove zákony.