ÚzemnéPlány.sk

Autor

DOPRAVOPROJEK­T, a.s.

Zdroj

Vydavateľstvo Eurostav

Zobrazení

23322

Dátum vydania

11. 05. 2010

Kategórie článku

• Regionálny rozvoj a investície

Súvisiace články

• Brownfieldy nie sú časovanou bombou, ale investičnou príležitosťou
• Územný plán menia pre TEN-T
• Verejno-súkromné partnerstvá majú zelenú
• La Défense - plán obnovy ako pokus o znovuzískanie primátu (I.)
• Ekonomický a investičný potenciál mesta Banská Bystrica

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

42%

Celkový počet hlasov: 1346

Prvý projekt PPP na Slovensku vo výstavbe

Na Slovensku ide o prvý prípad zabezpečenia výstavby veľkých projektov v oblasti dopravnej infraštruktúry týmto modelom spolupráce, preto sa stretávame s rôznymi protichodnými názormi odborníkov a štátnych orgánov na prínosy PPP projektov pre krajinu a jej občanov v súčasnosti a v budúcom období.

Rýchlostná cesta R1 – úseky projektu PPP

Úlohu projektanta dokumentácie na stavebné povolenie (DSP) pre tri úseky cesty R1 Nitra, západ – Selenec, Selenec – Beladice a Beladice – Tekovské Nemce, ako aj pre úsek Banská Bystrica – severný obchvat získala v marci 2008 spoločnosť DOPRAVOPROJEKT, a. s. ako víťaz výberového konania, ktoré vypísala Národná diaľničná spoločnosť, a. s. Pre všetky úseky sa v súčasnosti už pre koncesionára (t. j. v rámci projektu PPP) spracováva DRS (dokumentácia pre realizáciu stavby), ktorá bude zohľadňovať požiadavky dodávateľov na materiály a použité technológie nielen z hľadiska ich ekonomických nárokov, ale aj logistiky vzhľadom na krátky termín výstavby a ich skúsenosti s výstavbou objektov podobného charakteru, aby čo najviac znížili svoje vlastné riziká.

Celková dĺžka spomínaných úsekov je 51,5 km. Spolu na nich bude vybudovaných 10 mimoúrovňových križovatiek, jedno Stredisko správy a údržby rýchlostnej cesty (pri križovatke Selenec, na prvom úseku), jedno obojstranné odpočívadlo (Tekovské Nemce) a 81 mostov, pričom mosty na rýchlostnej ceste tvoria cca 12 % z celkovej dĺžky trasy. Každý z úsekov má v rámci tejto stavby svoje „prvenstvo“:

• Nitra, západ – Selenec: najdlhší most projektu: 1 163 m dlhý most ponad Priemyselnú ulicu v Nitre,
• Selenec – Beladice: najdlhší úsek projektu: 18,97 km,
• Beladice – Tekovské Nemce (spolu so severným obchvatom Banskej Bystrice): najväčší počet mostov: 24,
• Banská Bystrica: najväčší počet mimoúrovňových križovatiek: 4.

Novobudovaná rýchlostná cesta R1, vedená zväčša mimo zastavané územie, zabezpečí vyššiu cestovnú rýchlosť, plynulosť premávky a úsporu času cestujúcich. Úsek R1 Nitra, západ – Tekovské Nemce, plynulo nadviaže na vybudované, resp. rozostavané úseky rýchlostnej cesty R1 od Trnavy po Nitru a od Hronského Beňadika po Banskú Bystricu, čím vytvorí ucelený homogénny, viac ako 167 km dlhý ťah R1 Trnava – Banská Bystrica.

R1 Nitra, západ – Selenec

Tento úsek dlhý 12,590 km je vlastne južným obchvatom mesta Nitra. Sú na ňom 2 mimoúrovňové križovatky: Lehota (rázštepová križovatka), ktorou úsek začína, a Čermáň (trúbkovitá križovatka). Asi 1,2 km od nej je trasa vedená na najdlhšom moste projektu pozdĺž Priemyslenej ulice a cez rieku Nitra. Na konci úseku sa bude na ľavej strane nachádzať Stredisko správy a údržby rýchlostnej cesty.

Inžiniersko-geologický prieskum ukázal, že v tomto úseku sa nachádzajú prevažne ílovité a len okrajovo ílovito-piesčité a štrkovité sedimenty. Uvedené ílovité zeminy patria medzi málo vhodné zeminy pre založenie mostných objektov a ako podložie cestných násypov. Rovnako ich spätné použitie do násypov bez akéhokoľvek zlepšenia ich vlastností, prípadne kombinácie s inými materiálmi v sendvičových násypoch, je výrazne obmedzené. Naviac ide o zeminy, ktorých konsolidácia prebieha veľmi dlho a pri výstavbe sa preto uvažuje aj s budovaním konsolidačných násypov, aby sa zmiernili účinky negatívneho trenia na pilóty.

Smerové vedenie rýchlostnej cesty v tomto úseku okrem križovatky Lehota, v ktorej návrhová rýchlosť bola znížená na 100 km/hod., je navrhnuté na rýchlosť 120 km/hod.

Na úseku sa nachádza 12 mostov, ktoré budú budované rôznymi technológiami od prefabrikovaných (tyčové prefabrikáty) až po náročné monolitické konštrukcie. Z celkového počtu sa 9 mostov nachádza na rýchlostnej ceste a 3 mosty sú nadjazdmi ponad R1.

Tento úsek bude nepochybne náročný na výstavbu a koordináciu stavebných a projektových prác, keďže prechádza okrajovými časťami mesta, ale predovšetkým výstavbou pozdĺž Priemyselnej ulice priamo v Nitre.

Cesta R1 Selenec – Beladice

Rýchlostná cesta R1 Selenec – Beladice je navrhnutá ako štvorpruhová, smerovo rozdelená cesta s obmedzeným prístupom v návrhovej kategórii R 22,5/100. Dĺžka trasy je 18,967 km. Celá stavba pozostáva zo 119 stavebných objektov od vegetačných úprav, asanácií, rekultivácií, cestných a mostných objektov, protihlukových stien, úprav potokov, cestnej kanalizácie až po preložky existujúcich vodovodov, silnoprúdových a slaboprúdových vedení a plynovodov. Pre zvýšenie komfortu a bezpečnosti premávky je v celom úseku navrhnutý informačný systém.

Prepojenie s jestvujúcim komunikačným systémom zabezpečujú dve mimoúrovňové križovatky „Selenec“ a „Beladice“. Križovatka „Selenec“ je navrhnutá v tvare trubky s možnosťou budúceho dobudovania na úplnú štvorlístkovú križovatku a po vybudovaní zabezpečí prepojenie s cestami I/65 a I/51. Križovatka „Beladice“ je navrhnutá ako deltovitá a bude zabezpečovať prepojenie s cestou III/0653. V navrhovanom úseku rýchlostnej cesty sa nachádza spolu 21 trvalých mostných objektov, z ktorých je 12 priamo na rýchlostnej ceste.

Z navrhovaných konštrukcií mostov sú štyri presypané konštrukcie zo železobetónových prefabrikovaných konštrukcií resp. klenieb, spojité monolitické konštrukcie z predpätého betónu doskové aj trámové, monolitické železobetónové dosky, rámové mosty, jeden prefabrikovaný most a tiež jedna rekonštrukcia jestvujúceho jednopoľového mosta. Na dvoch dominantných mostných objektoch (203 a 205) bola navrhnutá výstavba technológiou letmej betonáže. V súčasnosti DOPRAVOPROJEKT, a. s. dopracováva pre koncesionára na tomto úseku realizačnú projektovú dokumentáciu, pričom sa rozbiehajú stavebné práce, z ktorých je takmer na celom úseku zrealizované zhrnutie skrývky ornice a začínajú sa realizovať sanačné opatrenia.

Cesta R1 Beladice – Tekovské Nemce

Dĺžka trasy predstavuje 14,311 km. Jestvujúca cestná sieť je prepojená na navrhovanú RC R1 v dvoch mimoúrovňových križovatkách – Tesárske Mlyňany a Čaradice.

Mimoúrovňové kríženie trasy rýchlostnej cesty R1 s prírodnými i umelými prekážkami zabezpečia navrhované mostné konštrukcie v počte 24 objektov s celkovou plochou 22 385,11 m2. Súčasťou stavby je aj 315 m oporných a zárubných múrov, 3 732 m protihlukových stien a 691 m úprav jestvujúcich vodotokov. Súčasťou stavby je i obojstranné odpočívadlo Tekovské Nemce situované na konci predmetného úseku trasy R1. Úsek pozostáva z celkovo 135 stavebných objektov.

Cesta R1 Banská Bystrica – severný obchvat

Severný obchvat Banskej Bystrice rieši v novom koridore severnej tangenty intravilánu Banskej Bystrice pokračovanie trasy rýchlostnej cesty R1 po východný okraj mesta, odkiaľ bude táto výhľadovo pokračovať v smere na Slovenskú Ľupču – Korytnicu – Ružomberok s prepojením na diaľnicu D1. Nový úsek rýchlostnej cesty je navrhnutý v šírkovom usporiadaní štvorpruhovej smerovo rozdelenej komunikácie kategórie MR 20/60 (A2).

Prepojenie miestneho komunikačného systému na trasu rýchlostnej cesty R1 – severného obchvatu zabezpečia 4 mimoúrovňové križovatky. Objektová sústava pozostáva z 261 objektov a súborov objektov. Súčasťou stavby je 24 nových mostných objektov s celkovou dĺžkou 1 709 m a plochou 23 569 m2, oporné a zárubné múry s dĺžkou 2 573 m a 5 697 m protihlukových a ochranných stien.

V súčasnosti sa na tomto úseku realizujú pre koncesionára projektové práce na zakladaní mostných objektov, čiastočne na spodnej stavbe a spodnej stavbe ciest. Taktiež sa zahájili projektové práce na oporných múroch. Na samotnej stavbe je v súčasnosti vytýčený obvod staveniska a je odovzdaná vytyčovacia sieť, pričom ukončené sú výruby a skrývka humusu. Na stavbe sa začalo s postupnými prekládkami inžinierskych sietí a asanáciami.

História rýchlostnej cesty R1

História rýchlostnej cesty R1 siaha do roku 1987, keď ešte v bývalom Československu sa s ňou plánovalo ako s diaľnicou D65 spájajúcou Trnavu s Banskou Bystricou cez Nitru, Žiar nad Hronom a Zvolen.

Po rozpade Československa vláda SR až v júni 1998 zahrnula cestný ťah Trnava – Nitra – Žiar nad Hronom – Zvolen – Banská Bystrica do diaľničnej siete, ale vzhľadom na obmedzené možnosti vedenia trasy len v šírke 22,5 m. Po neschválení kategórie D22,5 bola diaľnica D65 prekategorizovaná na rýchlostnú cestu R1.

Vo februári 2001 bol schválený „Nový projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest“, ktorého súčasťou bola aj rýchlostná cesta R1 z Trnavy po Banskú Bystricu. Po tomto roku boli dané do prevádzky nasledovné úseky budované v kategórii R22,5: Hronský Beňadik – Nová Baňa – Rudno nad Hronom (2003), Budča – Kováčová (2004), Žarnovica, obchvat (2006 v plnom profile) a Rudno – Žarnovica (2006).

Začiatkom decembra 2008 bola uznesením vlády SR č. 882 aktualizovaná sieť diaľnic a rýchlostných ciest, ktorej súčasťou bolo aj napojenie rýchlostnej cesty R1 na diaľnicu D1 v Ružomberku. K úsekom cesty R1 tak pribudli ďalšie: Banská Bystrica, severný obchvat (dovtedy pripravovaný ako preložka cesty I/66), rekonštrukcia cesty medzi Banskou Bystricou a Slovenskou Ľupčou, úsek R1 Slovenská Ľupča – Korytnica – Ružomberok. Okrem časti R1 od Banskej Bystrice po Ružomberok, ktorá je v procese projektovej prípravy, je v súčasnosti vo výstavbe

1. a 2. etapa úseku Žarnovica – Šášovské Podhradie a predtým spomínané štyri úseky projektu PPP.