ÚzemnéPlány.sk

Autor

UzemnePlany.sk

Zdroj

TREND

Zobrazení

11001

Dátum vydania

30. 05. 2017

Kategórie článku

• Urbanizmus a územné plánovanie
• Regionálny rozvoj a investície

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

46%

Celkový počet hlasov: 975

Integrovaným plánovaním k riešeniu súčasných a budúcich výziev rozvoja spoločnosti

Európska integrácia a rozšírenie Európskej únie prinášajú mnoho nového nielen novým členským a asociujúcim štátom únie, ale sú rovnako výzvou aj pre jej starších členov. Politické, ekonomické a sociálne dosahy týchto procesov sú zrejmé na každom kroku. Zjednodušuje sa pohyb tovarov, zvyšuje sa mobilita obyvateľov, realizujú sa transnárodné a transkontinentálne infraštrukturálne projekty, zjednocuje sa právne i ekonomické prostredie. Vyostruje sa konkurenčný boj obcí a regiónov v súťaži o investorov prinášajúcich pracovné príležitosti, o obyvateľov, návštevníkov či o prístup k verejnej infraštruktúre. Tento stav je v posledných rokoch zostrený pôsobením globálnej celosvetovej krízy a silne ovplyvňovaný konfliktami. A práve v jeho kontexte sa na európskej úrovni čoraz viac diskutuje o úlohe územného plánovania ako súčasti právneho prostredia determinujúceho jeho socioekonomickú atraktivitu a stabilitu investícií v ňom.

Nepretržitá interakcia medzi človekom a prostredím, prírodou a civilizáciou, minulosťou a budúcnosťou vedie k permanentnému pretváraniu hmotného prostredia tak, aby čo najlepšie spĺňalo komplexné potreby spoločnosti, aby nebrzdilo jej vývoj, ale naopak, aby stimulovalo spoločenskú iniciatívu.

Vývoj spoločnosti si teda vynucuje zmenu prostredia v ktorom sa životný proces uskutočňuje. Najvýraznejšie sa interakcia spoločnosti a prostredia prejavuje v sídlach, v prostredí najkoncentrovanejšej spoločenskej aktivity. Mestá boli a sú výrazom a súčasne i ohniskom takmer všetkého, čo ľudská spoločnosť vytvorila. Súčasne boli a mnoho razy aj sú prejavom jej nedostatkov – sociálna nerovnosť, kvalita životného prostredia, egoizmus, vojny a pod.

Dôsledkom ich posilňovania je vyľudňovanie vidieka. Prináša to výhody ale aj problémy. Denne sa vo svete presťahuje cca 150 tis. obyvateľov. V r. 2016 bolo vo svete cca 7 mld. obyvateľov a do r. 2050 predpokladá OSN nárast na 8 – 10,5 mld., z toho v Ázii bude 60 %, v Afrike 25 % a v Európe 5 %. V mestách vo svete žilo 50 % a do r. 2050 sa predpokladá nárast na 70 %. V rozvinutých krajinách je podiel vyšší, a to 75 % a bude 86 %, na Slovensku je to 55 % a predpokladá sa 70 %.

Expanzia mesta na príklade Londýna

/vývoj identického výseku mesta v r.1750–1862–1946 až po dnes /

Pomocníkom pri usmerňovaní uvedených javov a procesov je Urbanizmus – odbor, ktorý je syntézou vedy, techniky a umenia a nástrojom na jeho presadenie je Územné plánovanie (ďalej ÚP).

Európska charta priestorového plánovania charakterizuje ÚP ako geografický priemet hospodárskej, sociálnej a kultúrnej politiky spoločnosti a jej politiky v oblasti životného prostredia, pričom je chápané súčasne ako vedecký odbor, technika správy a politiky rozvíjaná ako interdisciplinárny všeobsiahly prístup zameraný na vyvážený priestorový rozvoj a jeho fyzickú organizáciu v súlade s komplexnou stratégiou udržateľného rozvoja.

Jednoduchšie je pochopiť zmysel a význam ÚP vysvetlením čomu má zabrániť: živelnému, nekultúrnemu, znevažujúcemu a znehodnocujúcemu, neetickému, neestetickému a nehospodárnemu rozvoju, teda všetkým nevhodným spôsobom jeho využívania.

ÚP je teda dôležitý nástroj na ovplyvňovanie územného rozvoja s cieľom zabezpečiť súlad všetkých prírodných a civilizačných prvkov, ktoré sa v danom mieste nachádzajú. Komplexná činnosť si vyžaduje odborníkov, ktorých profilácia sa v čase mení. Hlavným koordinátorom je urbanista, ktorý vystupuje aj ako mediátor, a ktorý spolupracuje s odborníkmi z iných profesií.

Rast osídlenia a urbanizácie v ľudských dejinách bol vždy plný výziev. V stredoveku bola jednou z najväčších výziev (okrem nutnej obrany) otázka verejného zdravia. Mor alebo „čierna smrť“ zničili mestá Európy a viedli k vyľudneniu rozsiahlych oblastí. Meno autora kanalizačného systému sa pravdepodobne stratilo v histórii, ale jeho zavedenie a prevádzka skutočne zachránili početné životy obyvateľov Európy. Teda nie zlepšenie zdravotníckej starostlivosti alebo vynález penicilínu viedol k významnému zlepšeniu verejného zdravia, ale rozvoj mesta a mestského plánovania. Slovo „plánovanie“ v prvých rokoch po tzv. „zamatovej revolúcii“ v Čechách a na Slovensku pripomínalo ľuďom „päťročné plány KSČ“ nástroj riadenia, prísne kontrolovaný a obvykle s viac ako 100 % úspešnosťou pri svojej implementácii. Demokratické zmeny tak priniesli ťažké východiskové postavenie pre zavádzanie procesov strategického plánovania. Otvorené brány na Západ, komunikácia, naplnenie prístupových podmienok Európskej Únie „acquis communitaire“ a početné odvetvové tréningy v rôznych sektoroch spoločnosti pomaly priniesli svoje ovocie. Štátne, obecné, komerčné a občianske inštitúcie začali plánovať svoju budúcnosť, svoj rozvoj. Existuje mnoho metodológií a postupov pre hospodárske a sociálne strategické plánovanie.Ako teda integrovať strategické a územné plánovanie?

Z pohľadu urbanistov, ktorí sú najčastejšie spracovateľmi plánovacej dokumentácie, zákon zdôrazňuje potrebu stanoviť urbanistickú koncepciu sídla so zreteľom na hodnoty a podmienky územia. Táto malá pripomienka urbanizmu v prísnom znení paragrafov zákona je iskričkou nádeje pri tvorbe miest ako urbanistického celku.

Systém plánovania umožňuje, ak je teda obstarávateľom správne časovo zladený, aby schválený strategický plán – ak predstavuje skutočne strednodobý alebo dlhodobý pohľad na priority rozvoja územia, na rozvojové zámery, strednodobé a dlhodobé ciele a uvádza spôsoby / cesty k ich dosiahnutiu – slúžil ako významná súčasť zadania čiže spresnenia územného plánu. Územný plán by mal následne vytvoriť podmienky pre realizáciu zámerov strategického plánu.

Súčasný systém nie príliš previazaných alebo nepreviazaných plánovacích procesov a nástrojov v Českej republike nepredstavuje pre bežné operatívne riadenie obcí / krajov zásadnejšie ťažkosti. Avšak pre strednedobé a dlhodobé plánovanie rozvoja územia táto nepreviazanosť predstavuje výrazné obmedzenie akcieschopnosti a uskutočniteľnosti zámerov obsiahnutých v oboch jednotlivých nástrojoch. Nedostatočné premietnutie strategického a územného plánovania vo finančnom plánovaní predstavuje výrazné obmedzenie ich účinnosti – teda pravdepodobnosť, že sa plánované zámery aj reálne uskutočnia. Nedostatočným prepojením troch plánovacích nástrojov sa teda znižuje vlastný zmysel plánovania rozvoja obce či kraja.

Určité úskalie predstavuje prísne hierarchické usporiadanie nástrojov územného plánovania, ktoré môže vyvolávať kolíziu záväzných dokumentov vydávaných na rôznych úrovniach v rôznych časových obdobiach, resp. vyvolať povinnosť uviesť hierarchicky „nižší“ dokument do súladu s upraveným dokumentom „vyšším“. Taktiež existuje latentný rozpor medzi suverenitou samosprávy obce a samosprávou kraja vydávajúcej územné a regulačné plány a obmedzenia tejto zvrchovanosti prostredníctvom záväzných nástrojov územného plánovania. Súčasným problémom je tiež neurčité nastavenie právneho prostredia pre koordináciu plánovania v metropolitných / mestských aglomeráciách a nedostatočná informačná základňa v údajoch, ktoré sú k dispozícii a publikované štatistickým úradom.

Výrazným hendikepom pri rozhodovaní v teréne oproti napr. nemeckému modelu je pojatie koncepcie územného plánu ako nie iba koncepčného dokumentu, ale podkladu pre všetky rozhodnutia o zmenách v územiach vykonávané stavebnými úradmi. Najdôležitejším podkladom je územný plán v mierke 1: 5 000 alebo dokonca 1:10 000. To je z hľadiska kapacity a postavenia stavebných úradov veľmi zložité, nevovoriac o tom, že že toto nastavenie vytvára priestor pre rozsiahle vonkajšie nelegitimné zásahy vrátane korupcie a nátlaku. Okrem toho, politický tlak na „zjednodušovanie“ obsahu územných plánov hĺbku a podrobnosti podkladov pre rozhodovanie v území ďalej redukuje. Poukazuje sa na potrebu priestoru pre samostatné posudzovanie a kvalifikované rozhodnutia úradníka, čo je v praxi skôr naivné, pretože hlavným kritériom na rozhodovanie aj tých najlepšie kvalifikovaných a koncepčne zvažujúcich úradníkov je obstáť voči napadnutiu rozhodnutia, ktoré nie je posudzované z hľadiska faktickej „správnosti“ (či dokonca „koncepčnosti“), ale či boli dodržané formálne náležitosti a či neboli poškodené práva navrhovateľa.

Koncom mája tohto roku končí zaujímavý projekt DETLUP, ktorý iniciovala dvojica partnerov, občianských združení: FORZA – Agentúra pre udržateľný rozvoj Zakarpatského regiónu z Užhorodu a Územné plány SK z Košíc. Jeho koopartnermi boli inštitúcie zaoberajúce sa touto problematikou na Slovensku – FA STU v Bratislave, SvF TUKE a Architektonické štúdio Atrium v Košiciach a v Česku – AUaUP, ČVUT v Prahe a MMR ČR, ako aj v Poľsku a Maďarsku.

Projekt reagoval na výzvy a prebiehajúce zmeny v riadení spoločnosti v ťažko skúšanej a transformujúcej sa Ukrajiny s očakávaným dopadom na ďalšie krajiny takzvaného „Východného Partnerstva“ – Moldavsko a Gruzínsko. Projekt podporil Medzinárodný Višegrádsky fond zo svojho programu „Vlajkové projekty pre krajiny Východného partnerstva“.

Projekt si kládol za cieľ poskytnúť partnerstvu krajín východnej Európy (zástupcovia miestnej a regionálnej samosprávy, mimovládne organizácie, urbanisti a územní plánovači), cenné informácie a poradenstvo, prečo, kde, kedy a ako si pripraviť dobrý územný plán pre súčasný a budúci ekonomický a sociálny rozvoj a prečo ho skĺbiť so strategickým a finačným plánom.

Cieľom projektu bolo vzájomne obohatiť vedomostnú základňu z prípravy a uplatňovania územného plánu na úrovni miestnej a regionálnej samosprávy. Projekt sa realizoval prostredníctvom vzdelávacích seminárov v zainteresovaných mestách na Ukrajine, v Moldavsku a v Gruzínsku, ktoré boli zamerané na :

• právne predpisy regulujúce rozvoj miest a regiónov prostredníctvom územného plánovania v krajinách V4 versus UA, GE a MD,
• účasť verejnosti a zainteresovaných strán v procese prípravy územného plánovania,
• urbanistické a technické prostriedky a metódy používané pri vypracovaní územného plánu sídla.

Semináre boli ilustrované námetmi občanov mesta zlepšujúcimi jeho fungovanie. Boli pripravené bezplatne a slobodne v rámci projektov Mestské zásahy v niektorých slovenských mestách. I tu sa potvrdilo, že metóda participácie verejnosti pri formovaní budúcnosti mesta je nevyhnutná a je inšpiráciou aj pri príprave jeho Územného plánu.

Dôležitým aspektom prípravy ÚP je participácia verejnosti a spôsob toku informácií. Príspevkom, ktorý zaujal bol portál o budúcnosti – UzemnePlany.Sk, ktorý podáva pomocnú ruku občanovi pri sprostredkovaní informácií a využívajú ho i orgány a organizácie. Poskytuje bezplatnú a úplnú podobu ÚPN a zverejnenie na ňom je dobrovoľné. Mestám a obciam prináša výhodu efektívneho odprezentovania rozvojových ponúk občanom ale aj investorom a presadenie sa v širšom konkurenčnom prostredí. Unikátny portál nemá v Európe obdobu a je príspevkom o.z. k budovaniu občianskej spoločnosti.

Na záver boli formulované niektoré zásady pomáhajúce kvalitatívnemu rozvoju sídla. Možno ich zhrnúť do následovných bodov:

• ÚP vnímať ako iniciatívu samosprávy pre komplexnú podporu rozvoja sídla a následné motivovanie investorov,
• Upresňovať škálu regulatívov pre žiaduci kvalitatívny a kvantitativný rozvoj sídla a jeho častí,
• Uplatňovať primeranú mieru polyfunkčnosti na sídelnej i zonálnej úrovni,
• Občianske vybavenie vnímať jako nástroj na zvyšovanie mestskosti urbanistickej štruktury,
• Štrukturu rekreačných plôch a plôch zelene viazať na optimálnu dostupnosť,
• Diferencovať výrobu a jej primerané infiltrovanie do obytného prostredia,
• Zvyšovať intenzitu urban. štruktúry a súčasne ju uvoľňovať pre vyváženie jej priestorového pôsobenia,
• Diferencovať dopravnú infraštruktúru s cieľom podpory verejnej a menšinove dopravy – pešej, cyklistickej a kolieskovej a utlmovať individuálnu automobilovú dopravu,
• Kompozične a prevádzkovo – funkčne zvýrazňovať priestory peších ťahov, uzlov a námestí,
• Aplikovať „šikovné“ riešenia pri prevádzke a modelovaní vízie mesta.

Tréningové semináre projektu DETLUP v mestách Východného partnerstva (Užhorod, Ľvov, Vinicja, Ivano-Frankivsk, Kišiněv, Komrat, Tbilisi a Kutaisi) boli organizované pre konkrétnu skupinu urbanistov, mestských zamestnancov a zainteresovaných aktivistov mimovládnych organizácií a študentov. Mnohí z nich, vrátane hlavných architektov z uvedených miest sa zúčastnili študijných ciest, ktorých cieľom bolo preukázať osvedčené postupy vo vyšehradských mestách (Praha, Miskolc, Rzeszów a Košice). Tieto interaktívne podujatia prostredníctvom diskusií o lokalitách nielen odhalili potreby cieľových miest v oblastiach, ako je rozvoj miest, mestská doprava a mobilita, ale v prípade Ukrajiny tiež vytvorili základ pre budúce projekty a programy spolupráce. Výsledky projektu a aktivity majú jasný potenciál na podporu plánovaných zmien v administratívnej a územnej reforme Ukrajiny. Na stretnutiach partnerov a hostiteľských miest sa uviedlo množstvo nových návrhov a vytvorili sa nové, neformálne partnerstvá. Široký a živý záujem o nadviazanie ďalšej spolupráce demonštrovali gruzínski a moldavskí partneri, agentúry a zástupcovia ministerstiev, ktorí sa zaujímajú o trvalo udržateľný rozvoj svojich miest a krajín. Navrhované následné aktivity zahŕňajú:

• Integrované plánovanie trvalo udržateľného rozvoja v Zakarpatskej oblasti pre vybrané, motivované a pripravené administratívne jednotky,
• Trvalo udržateľný rozvoj cestovného ruchu vo vidieckych a horských oblastiach,
• Udržateľné plánovanie mestskej mobility v hlavných mestách, vrátane rozvoja systému mestského bicykla,
• Podporu ochrany životného prostredia a cestovného ruchu v Gruzínsku,
• Koncepciu tvorivej kultúry a inteligentných miest na zabezpečenie účasti verejnosti na obnove opustených priemyselných zón a bývalých vojenských stavieb,
• Aplikáciu informačného portálu pre ucelené sídelné štruktúry.

Ing. arch. Dušan Burák CSc., UzemnePlany.SK, Košice
Ing. arch. Vít Řezáč, Ústav prostorového plánování, Fakulta architektury, České vysoké učení technické v Praze,
RNDr. Gejza Legen – IRBISCOM, Košice