ÚzemnéPlány.sk

Autor

Ing. Jana Hořická, Ing. arch. Nina Bartošová

Spoluautori

Ing. Jana Hořická

Autor fotografií

Ing. Tomáš Med

Zdroj

Vydavateľstvo Eurostav

Zobrazení

14865

Dátum vydania

19. 07. 2012

Kategórie článku

• Architektúra

Súvisiace články

• Konferencia o verejných priestoroch v Prahe

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

42%

Celkový počet hlasov: 611

Holešovické mlyny – Classic 7

Konverzia Akciového parného mlynu v pražských Holešoviciach, priemyselnej a prístavnej štvrte sa rodila dlho. Štúdia bola spracovaná v roku 1991 ateliérom CMC Architects (David R. Chisholm, Vít A. Máslo a spolupracovníci). Prvá etapa výstavby administratívneho komplexu Classic 7, ktorá zahŕňala oba historické objekty, bola realizovaná až v rokoch 2006 – 2008. Výsledok sa však stretol s nadšeným prijatím odbornej verejnosti – projekt bol ocenený titulom Stavba roka 2009. Český historik architektúry Zdeněk Lukeš o týchto ikonických stavbách napísal, že „sú to veľké bezpečné a vyvážené lode v prístave, ktoré sa, ako sa zdá, stotožnili so svojou funkciou katalyzátora revitalizácie pražskej štvrti Holešovice.“

Krátky exkurz do histórie

Areál prvého pražského automatizovaného mlyna zahŕňal v 90. rokoch 20. storočia – v čase, keď bola jeho prevádzka ukončená – niekoľko budov. Väčšina z nich bola postupne strhnutá. Stáť zostali len mohutné objekty mlynice a skladu múky, z rokov 1909 – 1911, v dobrom technickom stave, ktoré sú od roku 2003 pamiatkovo chránené.

Päťpodlažný objekt mlynice s atraktívnou vnútornou konštrukciou, ktorá je kombináciou drevených trámov a liatinových stĺpov a tehlovým murivom obvodových konštrukcií, výtvarne definovanými architektom Bohumilom Hypšmanom (žiak Otta Wagnera), sa v dobe svojho vzniku stal jednou z najdôležitejších priemyselných stavieb v českých krajinách. Mohutný monolitický železobetónový skelet (systém Hennebique) skladu múky, postaveného o rok neskôr, reflektuje výtvarný výraz tehlovej fasády mlynice a reprezentuje ďalší vývojový stupeň viacpodlažných priemyselných objektov.

O architektúre a urbanizme

Konverzia historických objektov bola vykonaná veľmi citlivo, ale účelne. Tak, ako to viacpodlažné výrobné objekty dovoľujú variabilitou dispozície, pôvodná stavebná štruktúra bola v podstate len očistená.

Jediným výraznejším zásahom bolo odstránenie betónového sila. Historické objekty boli doplnené novými konštrukciami nenásilného architektonického výrazu – prístavbou mlynice a prepájajúcim objektom, ktoré slovami českého kritika a propagátora architektúry Adama Gebriana „sprevádzajú kvalitu pôvodnej priemyselnej stavby.“ Drobné súčasné intervencie sú realizované veľmi rozvážne aj na fasádach historických objektov.

Veľmi cennou súčasťou projektu je tiež verejný priestor, ktorý vznikol prepojením historických objektov – jemne komponovaná piazetta, navodzuje príjemnú komornú atmosféru a oživuje okolitú mestskú blokovú štruktúru. Pôvodný urbanistický koncept autorov, vychádzajúci z majestátnej pôsobivosti dvoch historických objektov, ktoré vyžadujú voľný priestor, predpokladal tiež kontakt s vltavským nábrežím. Ten bol bohužiaľ prerušený susedným, menej mestotvorným projektom. V súčasnej dobe pokračuje výstavba v areáli ďalším objektom, ktorý piazzetu uzavrie a jej význam ešte upevní.

Pražské Holešovice sa v posledných rokoch rozvíjajú veľmi dynamicky, z niekdajšej priemyselnej štvrti sa stáva atraktívna mestská štvrť, kam ľudia nejazdia len do práce, ale sa rovno sťahujú. Atmosféra prístavnej štvrte a pamäť priemyselnej doby poskytuje tomuto miestu jedinečnosť a zvláštnu atraktivitu. Potenciál tejto štvrte cítili a cítia veľmi intenzívne predovšetkým architekti, niektorí z nich svoj ateliér umiestnili práve sem.

Podiel projektu konverzie parného mlyna na smerovanie vývoja celej štvrte je neoddiskutovateľný, ako nakoniec dokladajú aj slová Zdeňka Lukeša citované úvodom.

Konverzia obľúbená a úspešná

Architekti prijali výzvu v podobe revitalizácie jedinečných priemyselných objektov s pokorou a rešpektom k práci svojho predchodcu na mieste, kde iní neodolajú pokušeniu architektonickej exhibície. Práve preto príkladne fungovala aj spolupráca s organizáciami pamiatkovej starostlivosti.

Rešpekt k pôvodnej štruktúre i výnimočná úroveň práce s architektonickým detailom zaistili konverzii parného mlyna zvláštne postavenie medzi ostatnými administratívnymi projektmi. Podľa slov zástupcu developera AFI Europe, je v súčasnej dobe obsadených 85 % priestorov a o budúcnosť projektu nemajú strach. Ich skúsenosť potvrdzuje, že jedinečnosť priemyselného dedičstva a vysoká kvalita realizácie oslovuje klientov, ako i verejnosť.