ÚzemnéPlány.sk

Zdroj

Vydavateľstvo Eurostav

Zobrazení

8347

Dátum vydania

16. 08. 2013

Kategórie článku

• Publikácie

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

45%

Celkový počet hlasov: 644

ARCH 7-8/2013

Obsah

Aktuálne

Súťaže
Výstavy

Realizácie k téme
Rainer Mahlamäki: Múzeum histórie poľských židov, Varšava
Anna Cymer: Spomienka na susedov

Krzysztof Ingarden: Malopoľská záhrada umenia, Krakov
Marta Karpinska: Záhrada na Rajskej

László Kalmár – Zsolt Zsuffa: Centrum služieb leteckej navigácie, Budapešť
Levente Szabó: Tradícia a inovácia

Mihály Balázs – Katalin Somogyi-Soma: Rímskokatolícky kostol, Györ-Kismegyer
Andor Wesselényi-Garay: Rímskokatolícky kostol Milosrdenstva Pána

Josef Pleskot: Multifunkčná hala Gong, Ostrava-Vítkovice
Jiří Pometlo: Vznešené vítkovické překvapení

Gustav Křivinka – Aleš Burian: AZ Tower, Brno-Štýřice
Jan Kratochvíl: Růže v trní

Juraj Furdík – Ivor Mečiar – Peter Lovich – Kristína Šťastná – Juraj Koban – Štefan Pacák – Róbert Kolla: Rekonštrukcia mestskej plavárne – Kunsthalle, Košice
Andrea Bočková: V(h)odný svet?

Zoran Michalčák: Polyfunkčný dom, Bratislava
Andrej Alexy: Funkcionalistické paralely

Teória k téme
Dorota Wantuch-Matla: Klapka, strih! Poľská architektúra dnes
Levente Szabó: Po regionalizme. Architektonické stratégie v dnešnom Maďarsku
Matúš Dulla: Subjektívne o dnešnej českej architektúre
Andrea Bacová: Krátka správa o slovenskej architektúre
Ján Krcho: Na východe stále iba trocha inak

Informácia
Cena ARCH 2013

Recenzia
Ondřej Beneš – Oldřich Ševčík: Dialogy se současnými americkými architekty, čili: Oxymorón & pleonasmus – tentokrát svazek II

Iná kultúra
Michal Lalinský: DAAD 2013 – Košice a Bratislava
Martin Gsandtner: reSITE. Mesto ako miesto pre život
Ivana Tláskalová Zavillová: Spravodajstvo z Prahy
Imro Vaško: Architektúra pohyblivého obrazu – spojená federácia planét

REKONŠTRUKCIA MESTSKEJ PLAVÁRNE – KUNSTHALLE, KOŠICE

V(h)odný svet?

Objekt na rozhraní historického centra a mestského parku bol postavený v rokoch 1957 až 1961. Bol to vtedy len štvrtý krytý bazén na Slovensku. Neskôr sa k plavárni pristaval areál s vonkajším 50-metrovým a detským bazénom. Svoju pôvodnú funkciu plnil objekt do konca sedemdesiatych rokov, kedy tok susedného Mlynského náhonu nahradila dopravná tepna. Vypustením koryta došlo k poklesu spodnej vody a narušeniu viacerých stavieb v okolí, vrátane statiky plavárne. Od roku 1992 bola zatvorená. Návrat vody do mesta je dnes jednou z hlavných programových línií Košíc – Európskeho hlavného mesta kultúry 2013. Aj v tejto súvislosti mesto v roku 2010 vypísalo architektonickú súťaž na rekonštrukciu chátrajúcej plavárne pod názvom Vodný svet. Zámerom bolo zachovať architektúru pôvodnej stavby a programovo zlúčiť vodný svet ľudí s vodným svetom živočíchov. Z pôvodne plánovaného Vodného sveta sa vykľul svet umenia. Umenia, ktoré svojou koncepciou, inštaláciou, réžiou dokáže reagovať, obsadiť špecifický priestor. Prestavba plavárne na košickú halu umenia v celku aj mnohých detailoch kopíruje alebo zachováva jej pôvodné prvky; zo statických dôvodov museli byť zbúrané a nahradené novými konštrukciami len bočné krídla objektu. Centrálnemu priestoru naďalej dominuje „bazén“ – stopa predchádzajúcej funkcie. Zachované štartovacie stupne a travertínová obruba už nelemujú elegantnú formu pôvodného bazénového telesa, ale „rámujú“ scénu pre širokú škálu súčasného vizuálneho umenia. Typológia a charakteristické znaky starej plavárne silne ovplyvnili aj ostatné výstavné priestory, prevádzkovo koncipované ako prepojené alebo samostatné funkčné jednotky. Jedinou stálou expozíciou sú pôvodné nástenné mozaiky, rekonštruované a prenesené na rozšírenú galériu druhého podlažia.

Text: Andrea Bočková
Foto: Ľubo a Monika Stacho

MALOPOLSKA ZÁHRADA UMENIA, KRAKOV

Záhrada na Rajskej

Malopoľská záhrada umenia sa nachádza v centre Krakova, na pozemku Divadla J. Slowackého. Kedysi tu stála jazdiareň z 19. storočia, v ktorej boli od roku 1948 scénografické ateliéry. Kvôli jej technickému stavu bolo potrebné nájsť pre budovu novú funkciu. Po niekoľkých rokoch diskusií predložil riaditeľ divadla návrh na realizáciu objektu, ktorý spája funkciu divadelnej sály a mediatéky. V roku 2005 bola súťaž a v októbri 2012 nová inštitúcia začala činnosť. Jej sídlo očaruje jednoduchosťou formy, neobvyklým nadviazaním na lokálny kontext a vydareným zakomponovaním moderného korpusu do historického centra. Výzvou bol nepravidelný tvar pozemku – v tvare písmena T. V kratšom krídle sú miestnosti určené na predstavenia, v krídle zodpovedajúcom zvislej časti písmena sa nachádza mediatéka. Úlohu hlavnej fasády plní otvorená zóna s átriom, krytým mriežkovanou konštrukciou. Toto riešenie zdôrazňuje zámer vytvoriť z Malopoľskej záhrady umenia otvorenú inštitúciu – geometrická záhrada s lavičkami pozýva na využívanie priestoru. Pamiatkou na jazdiareň je fasáda za presklenou pokladničnou halou, realizovaná z tehál zo zbúranej budovy. Najdôležitejším priestorom divadelnej zóny je polyfunkčná sála, vybavená modernými systémami, ktoré umožňujú podujatia rôzneho charakteru. Schody za presklenou stenou na boku záhrady vedú na úroveň podzemného podlažia, kde sú foyer so šatňami, divadelné šatne, kinosála, konferenčné sály a kaviareň. Foyer so šatňami a kaviareň obsluhujú zároveň divadelnú časť aj mediatéku. Príjemný priestor mediatéky vytvára jej svetelné riešenie. Dlhé, úzke miestnosti tejto časti sa vďaka zaskleniu severného a východného priečelia zdajú oveľa priestrannejšie.

Text: Anna Cymer
Foto: Krzysztof Ingarden