ÚzemnéPlány.sk

Autor

Michal Kravčík

Zdroj

kravcik.blog.sme.sk

Zobrazení

16078

Dátum vydania

30. 07. 2010

Kategórie článku

• Vec verejná

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

49%

Celkový počet hlasov: 1011

Zonácia Tatier podľa developerov i ochranárov podporuje devastáciu

Okrem iných káuz v súčasnosti rezonuje v spoločnosti schválenie územného plánu mestom Vysoké Tatry s ministerským návrhom zonácie Tatranského národného parku, v ktorom sa určuje, kde bude úplná ochrana prírody bez ľudského zásahu, kde sú možné isté zásahy a kde je dovolená úplná devastácia. Touto tatranskou epizódou sa končí evidentná etapa úpadku ochrany prírody na Slovensku, ani nie preto, že sa umožnilo developerom viac ohlodávať koláč vzácnej tatranskej prírody, ale preto, lebo sa nenašla vôľa rozvíjať integrovaný model ochrany prírody, ktorý by nie len zastavil ohlodávanie najvzácnejších častí prírody, ale aj podporoval obnovu tých zdevastovaných častí prírody, ktoré by posilnili ochranu najvzácnejších častí prírody. Otázka znie, či je vôbec možné takýto model ochrany prírody vymyslieť, keďže rastom populácie sa znásobujú potreby existencie.

Skúsme na príklade tatranského regiónu zanalyzovať fenomén zonácie, či by sa dal iný model rozvíjať. Jeden zo základných princípov trvalo udržateľného rozvoja je princíp diverzity, čo v praxi znamená rôznorodosť a druhová pestrosť, napríklad rastlín na lúke, rôznorodosť ekosystémov, krajinných prvkov, či krajinnej štruktúry od geologickej, cez pôdnu až po vegetačnú rôznorodosť. V prípade Tatranského regiónu máme chránenú oblasť Tatranský národný park, ktorý je veľmi silne ohraničený rozsiahlou monoštruktúrnou poľnohospodárskou otvorenou krajinou s drobnými vidieckymi sídlami a centrálnou urbannou aglomeráciou mesta Poprad v Popradskej kotline.

V otvorenej pretvorenej krajine medzi Tatrami a Popradom sa často „ženia čerti", hlavne v zimnom nevľúdnom počasí, kedy je nehodné vyhnať ani psa vonku. Rozsiahla pretvorená Popradská kotlina má okrem mnohých iných negatívnych vlastností ešte ďalší, ktorý súvisí s významným prehrievaním vzduchu v kotline. Prečo? Za posledné storočie bola Popradská kotlina významne pretvorená z leso-poľnohospodárskej na poľnohospodársko-urbannu krajinu, čím došlo k presušeniu krajiny a tým aj k zmene teplotného režimu Popradskej kotliny.

Odhadujeme, že vplyvom presušenia poklesol výpar z Popradskej kotliny a tým sa zvýšila ročná produkcia cíteného tepla do atmosféry. Odhadujeme, že produkcia citeľného tepla sa za posledných 100 rokov zvýšila o cca 200 TWh. Pripomínam, že zvýšenie produkcie citeľného tepla sa vyvoláva tým, že sa menej solárnej energie spotrebuje na výpare vody z pôdy a vegetácie, ak z krajiny odkanalizujeme väčšie množstvo dažďovej vody premenou lesov na poľnohospodársku krajinu a poľnohospodársku na urbannu krajinu. Produkcia sálavého tepla do atmosféry spôsobuje výstupné teplé prúdy.

Ak v tom istom čase, keď z prehriatej Popradskej kotliny sálajú teplé výstupné prúdy do atmosféry, vpadne od severu cez hrebene Tatier studený frontálny systém, dochádza k zvláštnemu prírodnému úkazu, ktorý odborníci nazvali padavý vietor, respektíve Tatranská bóra. Čím je rozdiel teplôt medzi kotlinou a vpádom studeného frontu cez hrebene Tatier väčší, tým je intenzita padavého vetra väčšia. Intenzita devastácie lesných ekosystémov v Tatrách, je závislá od intenzity padavého vetra. Za posledných 100 rokov bolo 6 takýchto prípadov, ktoré zdevastovali, resp. vyvrátili lesné porasty. Najničivejšiu devastáciu lesov Tatry zažili 17. novembra 2004. Pripomínam, že vtedy na Lomnickom štíte maximálna rýchlosť vetra bola zaznamenaná 176 km/hod a na úpätí svahov presahovala 230 km/hod.

Aká je prognóza do budúcna? Je viac ako pravdepodobne, že vpády studených frontálnych systémov do strednej Európy budú v budúcnosti ešte dramatickejšie. Hurikán z posledného víkendu v západnej Európe je len ďalšou predzvesťou dramatických scenárov nebývalých veterných smrští v celej Európe. Tie majú podobný prozaický základ, ako samotná Popradská kotlina, vo vysušovaní a kanalizovaní krajiny celej Európy.

Je takmer isté, že intenzita produkcie citeľného tepla v Popradskej kotline bude neutešene rásť, lebo nič nenasvedčuje tomu, aby megalománia v urbanizácii dostala červenú a došlo k zmene systémov odkanlizovania zemského povrchu od dažďovej vody. Keď sme istého času oslovili istého primátora v Popradskej kotline, aby bol taký láskavý a zmenil plánovanú investíciu 3 mil. EUR na odkanalizovanie dažďovej vody do rieky na modernejší spôsob saturácie dažďovej vody v mestských parkoch a zelených plôch, tak nebol taký láskavý.

Takže rozdiely teplôt medzi vpádmi studených frontov cez hrebene Tatier a sálavým teplom z Popradskej kotliny budú rásť, preto predhorie Tatier i Popradská kotlina bude v budúcnosti atakovaná ešte extrémnejšími veternými smršťami, ktoré budú devastovať tak Tatranský národný park ako aj Popradskú kotlinu. Preto s úžasom sledujem developerov, ako márnivo míňajú peniaze na neperspektívne investície. Zrejme ich tak ľahko míňajú, ako ich ľahko zarobili.

Ak by som mal tie peniaze developerov, tak by som ich investoval tak, aby koláč nádhernej prírody Tatier utešene rástol, aby perspektívne bolo menej živelných pohrôm v Tatrách, aby bola viac diverzifikovaná a mokrejšia krajina pod Tatrami, aby bolo menej preduvavých vetrov v Popradskej kotline, aby bolo, aby bolo…, ale to je o inej kultúre na ktorú sme zrejme ešte nedorástli. Už aj kultúra developreov a ochranárov i ich metódy presadzované pri investovaní do rozvojových projektov i ochrane prírody majú prazvláštnu pachuť duchovnej devastácie toho čo rozvíjajú i toho čo chránia. Každý na svojom piesočku, ako malí chlapci, ktorí si kradnú hračky.