ÚzemnéPlány.sk

Autor

Marta Kanderková, Katarína Kováčová

Autor fotografií

Marta Kanderková, Katarína Kováčová

Zobrazení

16997

Dátum vydania

11. 06. 2013

Kategórie článku

• Urbanizmus a územné plánovanie

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

46%

Celkový počet hlasov: 650

ÚZEMNÝ PLÁN A JEHO STRATEGICKÉ POSÚDENIE (SEA) AKO NÁSTROJ REGULÁCIE ZASTAVANIA ÚZEMIA

1. Úvod

Cieľom článku je poukázať na dôsledky plošnej expanzie zastavaných území, pri znižujúcom sa počte obyvateľov. Na vybranom príklade mesta Liptovský Mikuláš je graficky demonštrovaná spomenutá plošná expanzia. V druhej časti článok pojednáva o význame územného plánu a jeho strategického posúdenia (SEA) pri regulácii zastavania územia.
V rámci rozširovania zastavaného územia mesta sú zaberané nezastavané územia v okolí miest – orné pôdy, polia, lúky a pasienky, prípadne aj lesné porasty. Na ich mieste vznikajú najčastejšie obytné zóny alebo priemyselné parky. Týmto počinom sa zväčšuje zastavané územie mesta ale k rastu populácie nedochádza, čo v konečnom dôsledku spôsobuje znižovanie hustoty osídlenia zastaveného územia. Najmä v blízkosti veľkých miest sa rozširujú plochy urbánnych štruktúr, ktoré nemajú charakter mestský ani vidiecky. Ich existencia je príčinou radu problémov ako preťaženosť dopravnej infraštruktúry, anonymita, dezorganizácia priestoru, chýbajúca hierarchia urbanistickej štruktúry, nízka variabilita alebo nedostatok služieb a v konečnom dôsledku vznik málo príťažlivých až nebezpečných štvrtí.
Územný plán obce (ÚPN-O) je základným dokumentom územného rozvoja, a okrem iného, reguluje a organizuje rozsah a spôsob zastavania územia. Počas jeho prípravy je spracovávané posúdenie (SEA) územného plánu. Strategické posúdenie má vyhodnotiť predpokladané dopady ÚPN-O, prípadne odhaliť jeho limity a zvážiť alternatívne riešenia. Súčinnosť týchto nástrojov má byť jedným zo základných garantov udržateľnosti krajiny.

2. Plošný rozmach miest ako známka ich prosperity

Rozrastanie sa mesta je prirodzený jav, odrážajúci jeho rozvoj. Rozrastanie sa je regulované územným plánom. Podľa Zákona 50/1976 Zb. (stavebný zákon), musí mať každá obec nad 2000 obyvateľov platný územný plán obce (ÚPN-O). Niektoré aj menšie obce majú územný plán spracovaný, najmä v prípade, že na ich katastrálnom území došlo k značným stavebným činnostiam, prípadne sa uchádzajú o podporu zo štátnych a EU dotácii. Po preštudovaní množstva dokumentov (ÚPN-O) z rôznych regiónov Slovenska bolo zistené že, je pre ne príznačný tzv. „optimistický scenár rozvoja“, ktorý počíta z populačným rastom (týka sa to aj obcí, ktoré sa nachádzajú v regiónoch s dlhodobo znižujúcim sa rastom populácie, bez vyhliadky, že by tento stav mohol byť v blízkej budúcnosti zvrátený).

3. Príčiny a dôsledky plošnej expanzie miest

Veľký záber nezastavaných území ma viacero príčin. Vznikajúce priemyselné parky, obchodné centrá, rekreačné zóny (aqauaparky, chatové oblasti) majú veľké nároky na plochy, ktoré v urbanizovanom území nájdeme len ťažko, veľkú časť územia zaberajú parkoviská a prístupové komunikácie. Príznačná je tiež neochota (a iné prekážky) investovať do revitalizácie plôch vo vnútri urbanizovaného územia. Rozširovanie individuálnej bytovej výstavby (IBV) v blízkostí miest súvisí tiež so skutočnosťou, že sa znižuje počet ľudí obývajúcich jednu domácnosť (Obr. 1).

Obr. 1 Priemerný počet osôb na domácnosť v európskych krajinách v rokoch 2005 a 2009 [1]

Problematika sa stáva omnoho komplexnejšia, jej výsledkom je nárast zastavaných plôch na úkor krajiny, zaberanie neurbanizovaného územia a neustály pokles hustoty osídlenia zastavaného územia. Generuje sa rad problémov ako zväčšovanie dochádzkových vzdialeností najmä za účelom prepojenia obytného územia, služieb a rekreačných území, znižovanie variability služieb, preťažovanie ciest a rušenie MHD dopravy. Jedná sa o faktory ktoré sú nezlučiteľné s udržateľnosťou sídel ako takou a celkovou udržateľnosťou krajiny.

4. Regulácia rozširovania zastavaného územia

Už bolo spomenuté, že hlavným nástrojom regulácie zastavania územia je ÚPN-O, spracovaný podľa stavebného zákona a ostatných legislatívnych usmernení. Územný plán navrhuje optimálny rozvoj územia (návrh) a môže tiež vytýčiť plochy vhodné a zastavanie v horizonte 30–50 rokov (výhľad). Na príklade vybraného mesta – Liptovský Mikuláš bol spracovaný rozbor územného plánu, ktorý grafický znázorňuje plánovaný plošný rozmach. Liptovský Mikuláš je jedno z najstarších slovenských sídlisk, s výbornou dopravnou dostupnosťou, nachádzajúce sa na rozhraní Vysokých a Nízkych Tatier. Celková výmera katastrálneho územia mesta je 69,97 km2 a pozostáva z dvoch samostatných častí (hranica katastrálneho územia je vyznačená modrou na Obr. 2). Okrem spomenutých pozitív má mesto aj relatívne priaznivý demografický vývoj ; za posledných päť rokov počet obyvateľov klesol iba mierne, z 32 704 na 31 998 v 2013.

Obr. 2 Katastrálne územie Liptovského Mikuláša pozostávajúca z dvoch častí [2]

Všetko nasvedčuje tomu, že mesto má dobré vyhliadky pre svoj ďalší rozvoj a prílev investícii, čo sa prejaví aj v rozširovaní sa zastavaného územia. Bola spracovaná vizualizácia rozširovania sa zastavaného územia mesta v rámci katastrálneho územia. Na obrázkoch je v troch etapách (stav, návrh, výhľad) znázornený plošný nárast mesta, ako ho navrhuje územný plán (Obr. 3).

Obr. 3 Rozširovanie zastavaného územia mesta Liptovský Mikuláš podľa územného plánu obce ; hranica katastrálneho územia (červená) a zastavané územie (sivá) v troch etapách – stav (vľavo), návrh (v strede), výhľad (vpravo)

Zastavané územie zahŕňa obytné, zmiešané, rekreačné a výrobné územie. V štúdii nebol spracovaný rozbor typu zastavaných území, iba klasifikácia na územie zastavané alebo nezastavané (ako orná pôda, lesy, lúky, pasienky, vodné plochy a toky) v rámci katastrálnych hraníc mesta. Cintorín a vnútromestská mestská zeleň bola zahrnutá do zastavaného územia. Podľa územného plánu obce je rozvoj znázornený v troch etapách – stav, návrh, výhľad. Z vizualizácie je zrejmý rozsiahly plošný nárast urbanizovaného územia smerom do krajiny. Vidíme veľký plošný rozmach najmä pri porovnaní súčasného stavu a návrhu (oproti tomu, medzi návrhom a výhľadom nárast je len minimálny). Ak by sa naplnili predpoklady, Liptovský Mikuláš by sa mal rozrásť takmer dvojnásobne oproti dnešnému stavu. Na druhej strane populačná krivka za posledných päť rokov má síce mierne, ale predsa klesajúcu tendenciu (pokles počtu obyvateľov o 2,2% za päť rokov).

5. Záver

Liptovský Mikuláš bol vybratý ako jeden z radu podobných príkladov. V kapitole 2 bolo spomenuté, že urobený rozbor viacerých územných plánov slovenských miest a obcí z rôzne vyspelých regiónov ukázal, že mestá a aj menšie obce takmer vždy počítajú s rozmachom (pre úplnosť je potrebné uviesť, že obce menšie ako 2000 obyvateľov nemajú povinnosť územný plán spracovať a mnohé z nich sú v štádiu dlhodobého poklesu počtu obyvateľov a teda blížiaceho sa úpadku a zániku). Otázkou zostáva, prečo je reálne tak málo zohľadňovaný pokles počtu obyvateľov. Oba hlavné nástroje udržateľnosti krajiny (ÚPN-O aj SEA) však len veľmi opatrne reagujú na nepriaznivú demografickú situáciu, čo sa prejavuje v neochote počítať s plošným zmenšovaním sa zastavaného územia mesta. Logicky by bolo vhodné počítať so scenárom plošného zmenšovania sa mesta (obce), nie neustáleho narastania. Do akej miery je pokles počtu obyvateľov zohľadnený v strategickom posudzovaní1 ? Hoci sa zastavané územie mesta zväčšuje, populácia sa nezvyšuje, či dokonca klesá. Počíta sa napríklad aj so zánikom mesta (obce), spôsobom, ktorý bude prijateľný pre koncepciu udržateľnosti krajiny ? Stovky príkladov upadajúcich a zaniknutých miest alebo ich častí by nás mali primäť zodpovedne zvažovať ďalší plošný nárast urbanizovaných území. Máme k dispozícii demografické štatistiky a vieme dosť aj o mechanizmoch udržateľnosti sídel, zahŕňajúcich revitalizácie zastavaných území až po demolácie vyľudnených štvrtí 2.

Literatúra

[1] Štatistický úrad Slovenskej republiky, databáza Eurostat : available at :
http://epp.eurostat.ec.europa.eu/…rostat/home/ (May 2013)

[2] Územný plán mesta Liptovský Mikuláš (The Land Use Plan of the town Liptovský Mikuláš), spracovaný 2011, Aurex

[3] VITKOVÁ Ľ. : Urbanistická ekonómia ako faktor územného rozvoja. STU v Bratislave, Fakulta architektúry, 2001, ISBN 85–256–2001

[4] City of Detroit, official homepage, available at : http://www.cityyear.org/detroit.aspx

____________________________

1 Jednou z oblasti strategického posudzovania oblasť územného plánovania. V procese SEA sa komplexne posúdia vplyvy strategického dokumentu na životné prostredie vrátane zdravia. Do procesu SEA sa zapája široký okruh subjektov, vrátane verejnosti. V procese posudzovania sa vydá transparentné a optimálne rozhodnutie (záverečné stanovisko, doložka vplyvov, rozhodnutie o tom, či sa strategický dokument bude alebo nebude posudzovať podľa zákona), pričom schvaľujúci orgán musí prihliadať pri príprave a schvaľovaní strategického dokumentu na existenciu a obsah záverečného stanoviska, prípadne doložky vplyvov z posúdenia strategického dokumentu a najmä na podmienky prijatia strategického dokumentu.

2 Príkladom môže byť rozhodnutie starostu mesta Detriot Dave Binga, ktorému sa radikálnym riešením podarilo stabilizovať hustotu osídlenia urbanizovaného územia mesta ; Detroit je známy ako symbol hospodárskej recesie. Od svojho založenia v roku 1701 sa pomaly rozvíjal až do prvej polovice 20. storočia, kedy vplyvom hospodárskej prosperity dochádza k prudkému nárastu počtu obyvateľov, kumulujúcom v roku 1950 – 1 849 568 obyvateľov. Potom ako spoločnosť Ford Motors Company postupne opustila mesto, došlo takmer okamžite k poklesu počtu obyvateľov. V roku 2009 počet obyvateľov klesol o polovicu oproti roku 1950. Rozloha katastrálneho územia mesta je 370,2 km2. Hustota osídlenia klesla z 4996 obyvateľov (1950) na 2460 obyvateľov (2009) na km2. Radikálne riešenie spočívalo vo vytypovaní štvrtí s potenciálom rozvoja a ich podporenie a štvrtí, ktoré preukazovali známky nezvratnej recesie a následne ich demolácia [4].

Autor článku:

Marta Kanderková, PhD., Ing. arch., Katedre pozemného staviteľstva a urbanizmu, Stavebná fakulta, Žilinská univerzita v Žiline, 041 5135712, marta.kanderkova@fstav.uniza.sk

Katarína Kováčová, Ing., Slovenská agentúra životného prostredia, Centrum environmentalistiky a informatiky, 048/4374163, katarina.kovacova@sazp.sk