ÚzemnéPlány.sk

Autor

Ing. Stanislav Števo, PhD.

Spoluautori

Recenzent: prof. Ing. Dušan Petráš, PhD

Autor fotografií

archív autora, TECTUM NOVUM a. s

Zdroj

Vydavateľstvo EuroStav, s.r.o.

Zobrazení

22449

Dátum vydania

14. 06. 2012

Kategórie článku

• Architektúra
• Urbanizmus a územné plánovanie
• Regionálny rozvoj a investície

Súvisiace články

• Udržateľnosť v architektúre a vo výstavbe
• EuroStav 5/2012
• Udržatelnosť medzi človekom a vedou

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

49%

Celkový počet hlasov: 637

Udržateľnosť a trvalo udržateľné bývanie

„Keď ľudia vyčistia svoj vnútorný priestor, prestanú znečisťovať Zem.“
(Eckhart Tolle)

Budovy a zdroje?

Budovy spotrebujú 70 % vyrobenej elektrickej energie a produkujú takmer 70 % všetkých odpadov[1]. V rovnakej dobe využívajú 12 % našej vody a generujú viac ako 30 % emisií skleníkových plynov. Viac ako doprava alebo akékoľvek iné odvetvie, odvetvie stavebníctva a prevádzky budov, môže prispieť k lepšiemu riadeniu obmedzených zdrojov, ako aj zníženiu emisií skleníkových plynov (najmä CO2).

Asi najlepším príkladom, ktorý demonštruje nedokonalosť nášho bývania je porovnanie dvoch najvyšších stavieb. Prvou, zrejme najvyššou živočíšnou stavbou je termitisko a tou druhou, najvyššou ľudskou, je Burdž Chalífa v Dubaji. Bližšou analýzou oboch stavieb dospejeme k záveru, že neexistuje jediný aspekt, v ktorom by bola „ľudská stavba“ lepšia ako tá „prírodná“.

Živočíšne stavby v prírode (termitiská, úle atď.) sa vyznačujú vysokou dômyselnosťou a optimalitou, využívajú efektívne prvky svojho prirodzeného okolia (napr. v zmienenom termitisku je stabilná teplota pri výkyvoch vonkajšej teploty až 40 °C). Tieto stavby nepotrebujú žiadne špeciálne stavebné materiály, techniku, riadiaci systém a pritom zabezpečujú ideálne podmienky pre prežitie v nich žijúcich jedincov. Dôležité je poznamenať, že takéto ideálne podmienky sú vytvorené bez akejkoľvek potreby energií a bez pomoci materiálových, stavebných, elektrotechnických alebo iných špecialistov – inžinierov).

Je zrejmé, že budovy sú najväčším znečisťovateľom Zeme ako aj najväčším spotrebiteľom energetických zdrojov a surovín. Tento fakt potvrdzuje aj smernica Energy performance of building directive (2002/91/EC), ktorá vznikla z dôvodu vysokého negatívneho vplyvu budov na environment a nie z dôvodu cieľavedomého šetrenia energií (inovovaná Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EU známou ako stratégia „20–20–20“).

NE-udržateľné budovy

Nedokonale navrhnuté budovy pre svoju stavbu vyžadujú viac, než je im z organizmu Zeme dávané dobrovoľne. Sajú pre svoje vybudovanie z hlbokých útrob ropu, nerasty a energie, ktoré k tomu nemusia byť určené. Pretváraním a výrobou neprirodzených materiálov vzniká znečistenie, odpad a ťažko napraviteľné jazvy Zeme.

Počas svojej existencie tieto budovy brať neprestávajú, vyžadujú ďalšie dávky „vnútorností“ našej planéty pri rekonštrukciách a každoročnom vykurovaní (uhlie, vykurovacie oleje, elektrina z jadrových a uhoľných elektrární). A nakoniec aj tak umierajú, rozkladajú sa na ďalší nepotrebný a mnohokrát aj nebezpečný odpad, ktorý príroda nevie vo svojom inak dokonalom recyklačnom kolobehu spracovať. Vznikajú veľké nádory na povrchu Zeme. Skládky mŕtvych budov a podivných mŕtvych predmetov, ktoré za dobu ich existencie týmito budovami prešli, boli použité a odhodené [2].

Každý prvok (systém) musí byť vyrobený. Táto výroba sa uskutoční pomocou určitej technológie a nástrojov, ktoré spotrebúvajú energie a materiály. Nástroje musia byť tiež vyrobené pomocou ďalšej technológie, ktorá opäť spotrebuje energiu a materiály. Materiály sú výsledkom spracovania surovín, ktoré sú extrahované z prírody pomocou energie a určitých nástrojov (technológie). Nástroje a technológie musia byť vyrobené tiež v budove, ktorá je postavená pomocou atď. … Takto je možné pokračovať donekonečna. Takáto analýza sa nazýva „hodnotenie životného cyklu“ (life cycle assessment – LCA [3]) a odhaľuje napríklad fakt, že výroba samotných technológií môže spotrebovať viac energie ako potenciálne úspory, ktoré použitá technológia ponúka [4].

Ak pomocou metódy LCA analyzujeme stavby našich prarodičov (napr. Oravská drevenica, či stavby zo slamy 1) (porovnanie energie spotrebovanej na výrobu: plná tehla 1 m3 = 1 350 kWh, balíky slamy 1 m3 = 7 kWh) [4] či už z pohľadu produkcie CO2 alebo energetickej náročnosti zistíme, že častokrát dnešné „nulové“ resp. „ekologické“ stavby majú na životné prostredie oveľa horší dopad. Čiže množstvo uloženej „šedej“ energie v budove [5] sa rovná energii potrebnej na vykurovanie budovy na niekoľko desaťročí.

„Ak chceme dlho a zdravo dýchať, stavajme si domy, ktoré dýchajú s nami“
(Jaroslav Svoboda)

Udržateľné budovy

Udržateľné budovy sú postavené na základe „udržateľných“ metód, materiálov a postupov. Ich výstavba a údržba by mala mať neutrálny vplyv na Zem, čo je v našich podmienkach a dnešnom životnom štýle takmer nemožné [6].

Trvalo udržateľné budovy sú väčšinou umiestnené tak, aby vytvorili čo najmenší negatívny vplyv na okolitý ekosystém. Ak je to možné, sú orientované k slnku tak, že vytvárajú optimálnu mikroklímu (zvyčajne by mala byť pozdĺžna os stavby orientovaná na východ-západ) a poskytujú prírodné zatienenie alebo veternú bariéru. Konštrukcia uvažuje s použitím denného/prirodzeného osvetlenia a vykurovania, vytváraním zón s „teplotnou pamäťou“, pridaním verandy, hlbokého previsu strechy, čím sa napomôže vytvoreniu priaznivej mikroklímy, atď. [7][8]. Budovy postavené udržateľným spôsobom zahŕňajú ekologicky šetrné nakladanie s odpadmi stavebných materiálov, ako je recyklácia a kompostovanie, používajú netoxické a obnoviteľné, recyklované, regenerované materiály alebo materiály, ktoré boli vytvorené a ošetrené udržateľným spôsobom. Používajú miestne (lokálne) dostupné materiály a nástroje, ak je to možné, a tak znižujú potrebu dopravy. Podobne využívajú aj výrobné postupy a metódy, ktoré minimalizujú dopady na životné prostredie [7][8].

Budova postavená človekom, ktorý svojím kompletným tvorením rešpektuje a chráni život, bude chrániť a rešpektovať život človeka. Zákony vesmíru sú neomylné. Každá hmota pri svojom vzniku niečo prijíma a počas svojej existencie niečo vydáva, sú to nehmotné energie i hmotné látky. Je rozdiel medzi podlahou z PVC vydávajúcou jedovatý formaldehyd a podlahou z dreva, vydávajúcou liečivú vôňu živice.

Ako stavať udržateľné budovy?

Intuitívne cítime, že stavba využívajúca stavebné materiály zo svojho okolia menej zaťaží životné prostredie ako stavba z materiálov dopravovaných cez pol Zemegule. Prvá podmienka trvalo udržateľnej stavby (potvrdená prístupom LCA), bude minimalizácia množstva energie nutnej k stavbe budovy, t. j. všetkej energie počas kolaudácie. Ďalšia podmienka sa bude analogicky týkať energie nutnej k prevádzke budovy, t. j. budova musí efektívne využívať energetické zdroje pri ich minimálnych požiadavkách. Záverečný stupeň udržateľnosti tvorí ukončenie životnosti stavby a jej demolácia. Stavené materiály by mali byť preto ľahko recyklovateľné a s čo možno najnižším ekologickým dopadom.

Vytvorenie takéhoto optimálneho konceptu budovy s minimálnou spotrebou energií a minimálnym vplyvom na environment predstavuje zložitú optimalizačnú úlohu komplexného plánovania, kde sa zatláčajú do úzadia čiastkové aspekty v prospech celkovej výkonnosti budovy alebo ich využívajú v celom kontexte správnym spôsobom. Takéto integrované plánovanie, resp. projektovanie ponúka skutočnú šancu znížiť náklady na materiál a predovšetkým prevádzkové náklady, pretože napr. plánovanie technických zariadení budov sa nezačína až plánovaním budovy, ale už plánovaním jej vonkajšieho priestoru.

Udržateľné budovy a realita

Konštrukcia šetrných budov sa stala významným medzinárodným trendom, o čom svedčí napríklad aj povinná energetická certifikácia budov. Posledné desaťročie sa aj preto nesie v znamení zatepľovania, výmeny okien a stavby nízkoenergetických budov, čo je prirodzené, keďže tam kde sa najviac míňa, sa dá aj najviac ušetriť. Energetická náročnosť starých budov sa tak znížila takmer na polovicu, modernizácia TZB ako aj technológií teplární a elektrární, priniesla ďalšie veľké úspory a efektívnejšie využívanie zdrojov.

Potom je priam udivujúce, že napriek tak výrazným úsporám v odvetví, v ktorom sa najviac míňa, sa energetická spotreba Európy ako takej neznížila, pričom populácia Európy sa zvyšuje nepatrne a veľká časť európskeho priemyslu bola premiestnená do Číny alebo iných ázijských krajín. Prečo teda stále viac a viac energie míňame?

Koncept udržateľného bývania v širšom zmysle

Príčinou zvýšenej spotreby zdrojov je náš životný štýl. Cestujeme do práce cez pol republiky, potraviny dovážame cez pol Európy, ropa a materiály k nám prúdia cez pol zemegule. Kamión vezúci zemiaky zo zahraničia spaľujúci bionaftu z repky olejnej, ktorá sa dopestovala u nás miesto zemiakov, ktoré sa rovnako mohli dopestovať priamo u nás nám zrejme nedáva zmysel, ale práve krásne poukazuje na príčiny nezmyselného hospodárenia so zdrojmi a absenciu konceptu udržateľnosti.

Širšou analýzou komplexného plánovania budovy a LCA zistíme, že pri hodnotení budovy z pohľadu trvalo udržateľného bývania musíme do konceptu TUB zaradiť ďalší veľmi podstatný fakt, a to energetické zdroje a aj potraviny, pretože tvoria energetické toky (vstupy) do budovy s vysokým dopadom na životné prostredie. Bližšia analýza tohto konceptu by presiahla rámec tohto príspevku, pričom jej výsledky ukazujú fakt, že trvalo udržateľné bývanie musí nutne zahŕňať koncept stavby, ktorá využíva v maximálnej miere prvky svojho okolia – stavebné materiály, energetické zdroje aj potraviny 2). Takýto koncept budovy má ďalekosiahly vplyv na spotrebu zdrojov, znečisťovanie životného prostredia ako aj na samotný životný štýl.

Budúcnosť udržateľnosti

Uspokojiť základné potreby ľudstva nie je také ťažké. Na tejto planéte je všetkého dosť. Je tu dostatok potravy, vody, obydlí i ošatenia. Problémom je nerovnomerné rozdelenie zdrojov, za ktorým stojí šialené, pažravé a chamtivé ego. Táto kolektívna nenásytnosť sa prejavuje vo svetových hospodárskych štruktúrach, v obrovských korporáciách – egoistických entitách, z ktorých sa každá snaží uchmatnúť pre seba čo najviac. Slepo a bezohľadne sledujú len jediný cieľ: zisk. Príroda, zvieratá, ľudia, dokonca aj ich vlastní zamestnanci sú iba číslicami v účtovnej súvahe, neživými predmetmi, ktoré možno použiť a odhodiť.

Trvalo udržateľné bývanie je preto úplne závislé od uvedomenia ľudstva, od životného štýlu. Vzťah k bývaniu reflektuje samotný vzťah k životu, keďže odvetvie bývania a správy budov predstavuje najväčšieho znečisťovateľa prírody (spotrebiteľa zdrojov) a nepriamo sú na segment užívania budov naviazané takmer všetky ostatné hospodárske odvetvia.

Záver

Človek má v každom okamihu možnosť voľby. Môže si zvoliť a žiť harmonicky so zdrojom svojej energie a obživy, udržiavať seba i planétu v úplnom zdraví. Dokonalosť tejto gule letiacej vesmírom spočíva v tom, že je navrhnutá ako bezúdržbová. Každá jej čiastočka je tak dokonale zapojená, že nevyžaduje od človeka vôbec nič. Dokonca je tu veľká tolerancia zmien, pri ktorých všetko bude ďalej bezchybne fungovať. Od začiatku je počítané s využívaním všetkého. Rastliny rastú ako liečivé a jedlé, ovocie ako chutné, drevo horí a dáva teplo, slnko svieti a obnovuje fotosyntézou v zeleni kyslík, dážď dopĺňa vodu. Materiály na stavanie sami rastú okolo nás vo viac ako hojnom množstve. Človek má len jedinú morálnu povinnosť – brať si len toľko, aby nenarušil celú túto dokonalosť.

Literatúra:
[1]Westphalen D., Koszalinski S.: Energy Consumption Characteristics of Commercial Building HVAC Systems, U. S. Department of Energy, April 2001, Cambridge, MA 02140–2390
[2]Svoboda, Jaroslav: Kompletní návod k vytvorení ekozahrady a rodového statku, SmartPress s. r. o., 2009, ISBN 978–80–87049–28–0
[3] Ainoa, J., Kaskela, A., Lahti, L., Saarikoski, N., Sivunen, A., Storg_rds, J., & Zhang, H. (2009). Future of Living. In Neuvo, Y., & Ylönen, S. (eds.), Bit Bang – Rays to the Future. Helsinki University of Technology (TKK), MIDE, Helsinki University Print, Helsinki, Finland, 174–204. ISBN 978–952–248–078–1
[4] Števo, Stanislav: Life cycle assessment budov. In: Facility management 2011: Zborník prednášok z 9. konferencie so zahraničnou účasťou.Bratislava, SR, 5. – 6. 10. 2011 – Bratislava: Slovenská spoločnosť pre techniku prostredia, 2011 – ISBN 978–80–89216–41–3 – str. 125
[5]Pehnt, Martin (2006). „Dynamic life cycle assessment (LCA) of renewable energy technologies“. Renewable Energy: an International Journal 31 (1): 55–71
[6]Minke G.: Prirucka hlineneho stavitelstvi, Pagoda 2009, Bratislava, str. 58
[7] Fritsch, Al; Paul Gallimore (2007). Healing Appalachia: Sustainable Living Through Appropriate Technology. University Press of Kentucky. p. 2. ISBN 0–8131–2431-X. Unknown retrieval date, revised: 2009–07–25
[8] Snell, Clarke, and Tim Callahan. Building Green: a Complete How-to Guide to Alternative Building Methods: Earth Plaster, Straw Bale, Cordwood, Cob, Living Roofs. New York: Lark, 2005. Print
[9]Hamilton, Andy, and Dave Hamilton. The Self-sufficient-ish Bible: an Ecoliving Guide for the 21st Century. London: Hodder & Stoughton, 2009. Print
[10] Tolle Eckhart: Nová Zem, IKAR 2010, ISBN: 978–80–551–2105–5
[11] M. Lenzen and G. J. Treloar (2002) Embodied energy in buildings: wood versus concrete-reply to Börjesson and Gustavsson, Energy Policy, Vol 30, p. 249–244
[12] Kamenický, Branislav: Európa vymiera, prichádzajú imigranti, ČTK, 2006, http://hnonline.sk

_______________________________________________________________
1) Ako každý materiál aj prírodné materiály majú svoje obmedzenia (výškové budovy, priemyselné haly alebo elektrárne by sme z nich zrejme nepostavili). Daný príklad slúži na lepšiu predstavu o množstve energie uloženej v budove.
2) Neznamená to však, že každá budova bude mať v svojom okolí záhradku a lesík. Mala by však „udržateľne“ využívať všetky možnosti regiónu (poprípade širšieho okolia), v ktorom sa nachádza.