ÚzemnéPlány.sk

Autor

Vydavateľstvo EuroStav, s.r.o.

Autor fotografií

Vydavateľstvo EuroStav, s.r.o.

Zdroj

Vydavateľstvo EuroStav, s.r.o.

Zobrazení

16235

Dátum vydania

19. 03. 2013

Kategórie článku

• Architektúra
• Brownfieldy

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

49%

Celkový počet hlasov: 669

TOVÁREŇ No. 8

Téma: Návrat k tradícii

Osvietený investor dokáže navrátiť život i ducha miesta aj do továrne, ktorá bola predurčená na zbúranie. Príkladom je Továreň No. 8 v Humpolci. Objekt bol v dezolátnom stave a bez pamiatkovej ochrany. Vo väčšine prípadov končia takéto stavby pod buldozérmi, no táto sa stala symbolom mesta. Spája minulosť a súčasnosť do jedného homogénneho celku.

História areálu

Mesto Humpolec sa v 19. storočí preslávilo ako textilné srdce Čiech. Okrídlené heslo mesta hlásalo „500 let oblékáme svět“. Textilný priemysel zamestnával v 19. storočí až 2 000 obyvateľov mesta. História továrne na Kamarytovej ulici sa začala písať v roku 1884. Adolf Procházka odkúpil dom so záhradou neďaleko parku Stromovka a vybudoval tu novú textilnú továreň s úpravňou. O tri roky dostala továreň aj „nové srdce“ – parný stroj. S príchodom nového storočia zmenila továreň majiteľa, ale zostala v rodine. Adolf Procházka prenechal vedenie spoločnosti v roku 1900 svojmu synovi. František Procházka pokračoval v stopách svojho otca a ďalej zveľaďoval rodinný majetok. Továreň sa v priebehu 10 rokov rozšírila zo 700 na 7 000 m2. Spolu s Janom Joklom zaviedol prvé elektrické osvetlenie súkromných robotníckych bytov v meste a priestory továrne boli prenajímané súkromníkom. Nového majiteľa získala továreň na konci prvej svetovej vojny. Stal sa ním Karel Trnka, ktorý si už niekoľko rokov prenajímal priestory od Procházku. Za jeho pôsobenia v továrni vyrábali látky na kabáty, prikrývky aj závesy. Továreň prosperovala až do začiatku druhej svetovej vojny. Tri roky po vojne nasledovalo znárodnenie a začlenenie areálu na Kamarytovej ulici do národného podniku Vlnařské závody a fezárny Strakonice. Počas nasledujúcich rokov bola továreň devastovaná.

Záchrana bývalej textilnej továrne

Po reštitúcii areálu bol podnik v dezolátnom stave, vyžadujúcom okamžité opravy. Sanáciu zabezpečil nový majiteľ, spoločnosť Hranipex. V prvej fáze opráv išlo len o svojpomocné úpravy nevyhovujúcich objektov a odstraňovanie nefunkčných prístavieb. V roku 1998 bola dokončená oprava továrnikovej vily, do ktorej sa nasťahoval majiteľ spoločnosti Hranipex. V roku 2009 bol architektonickej kancelárii OK PLAN ARCHITECTS zadaný projekt na celkovú rekonštrukciu areálu továrne. Úpravami sa malo dosiahnuť prepojenie továrne a mestského parku, zjednotenie celkového vzhľadu a uvoľnenie interiérovej dispozície pre lepšiu variabilitu priestorov. Zachovaný tehlový komín sa mal stať dominantným prvkom areálu. Funkčne bol areál rozdelený na niekoľko samostatných objektov – továrnikovu vilu, garáže a prenajímateľné priestory. V budove bývalej textilnej továrne boli navrhnuté komerčné priestory s kaviarňou, kancelárske priestory a loftové bývanie. Je nutné opätovne vyzdvihnúť snahu investora a architektov o zachovanie továrne. Na tomto prípade môžeme vidieť, že viac než štátna pamiatková ochrana je nutná angažovanosť architektov a osvieteného investora. Dokonca je pravdepodobné, že areál by pod pamiatkovou ochranou nikdy nebolo možné do takejto podoby upraviť. Mesto získalo ďalší symbol a zaujímavý prvok vo svojej štruktúre, ktorý láka najmä odbornú verejnosť. Z architektonického hľadiska je areál vhodne zjednotený motívom šedého náteru v kombinácii s hrdzavejúcim plechom a dodáva celému priestoru jedinečnosť a moderný vzhľad. Hrdza zároveň prepožičiava stavbám patinu veku, ktorá im náleží. Bohužiaľ nebolo možné rovnako zjednotiť aj nárožnú budovu areálu, keďže má iného majiteľa. Funkčne zatiaľ areál nie je naplnený v zmysle návrhu. Treba však dúfať, že si čoskoro nájde adekvátne využitie, aby ho mohla obdivovať aj široká verejnosť.

Ing. arch. Tereza Bartošíková Fakulta architektúry STU Bratislava Foto: archív OK PLAN ARCHITECTS

Literatúra: [1]Merta, Dan: Návrat do dob českého
Manchesteru, In: Archinews 2/2011
online: http://www.archinews.cz/
13–25-realizace-navrat-do-dob-ceskeho-
manchesteru.aspx#.UMiLpj PZeSo [2]Nocar, Pavel: Humpolecké soukenictví.
Humpolec, 2010, s.149,
ISBN: 978–80–254–7201–9 [3]Rýzner, Luděk: Autorská správa