ÚzemnéPlány.sk

Autor

Ing. arch. Mercedes Ortego González

Spoluautori

Ing. arch. Peter Bláha, recenzent: Ing. arch. Ľubica Selcová, PhD.

Autor fotografií

uvedený pri fotografii

Zdroj

Vydavateľstvo EuroStav, s.r.o.

Zobrazení

23150

Dátum vydania

19. 03. 2012

Kategórie článku

• Architektúra
• Urbanizmus a územné plánovanie
• Regionálny rozvoj a investície

Súvisiace články

• Ako riešiť „priľahlé pozemky“ bytového domu?
• Bytový dom R1D v Burgose
• Bytové domy Danubiapark v Čunove
• EuroStav 1-2/2012

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

49%

Celkový počet hlasov: 714

Teritoriálne odlišnosti architektúry bytového domu

Berúc do úvahy rozdiely v smerovaní architektúry, netreba zdôrazňovať, že diferenciácie v spoločensko-politickom vývoji v oboch krajinách hrajú významnú úlohu. Rozvoj bývania možno rozdeliť do etáp, ktoré nie sú ohraničené len pokrokom v oblasti technológií a materiálov v stavebníctve, ale majú svoj pôvod v odlišnej histórii a rozdielnom smerovaní celej spoločnosti v Španielsku, resp. na Slovensku.

Pohľad do histórie

60. a 70. roky sú najdôležitejším obdobím vývoja, čo sa týka oblasti bývania v mestách. Tieto roky zároveň predstavujú rozdiely v smerovaní, ktoré budú kľúčové pre oblasť bytových domov aj dnes. V tomto období bola výstavba bytov na Slovensku nevyhnutnou odpoveďou na potreby vyplývajúce z migrácie obyvateľstva z vidieka do miest.

Naopak Španielsko, ktoré nebolo prakticky vôbec zapojené do druhej svetovej vojny (aj napriek inému vojnovému konfliktu – občianskej vojne v rokoch 1936 až 1939), zažívalo iné obdobie. To je síce tiež charakterizované sťahovaním, ale jeho príčiny sú odlišné. Pri navrhovaní a stavbe obytných komplexov Slovensko nasleduje modely európskeho racionalizmu – tieto tendencie prichádzajú aj do Španielska, avšak neskôr a ich implementácia je problematická, nakoľko ide o krajinu lipnúcu na tradičnej architektúre, materiáloch a stavebných procesoch. Čo sa nového spôsobu výstavby (prefabrikácie) týka, v Španielsku, kde sú tradície (aj) v stavebníctve príliš hlboko zakorenené, sa uprednostňuje výstavba tradičným spôsobom – používaným materiálom je aj naďalej tehla.

V Španielsku sú majitelia pozemkov vplyvnými hráčmi, ktorí rozhodujú kde, kedy, čo a ako sa bude realizovať. Na Slovensku súkromné vlastníctvo v tejto etape neexistovalo – jediným agentom, ktorý bol zodpovedným za prijímanie rozhodnutí, bol štát. Štát mal zároveň rozhodujúce slovo pri výbere technológií výstavby aj materiálov.

Sociálne bývanie

Ďalší rozdiel je badateľný v oblasti sociálneho bývania. V Španielsku bol štát vždy hlavným podporovateľom bývania, čo platí aj o Slovensku (až do prechodu na demokratické zriadenie). Rozdiel je v tom, že byty podporované štátom boli v Španielsku odjakživa ako sociálne bývanie aj označované a vnímané, kým na Slovensku nie, a jedným z pretrvávajúcich problémov je, že v normách dodnes neexistuje presná definícia pojmu sociálne bývanie a preto je jeho interpretácia nejednoznačná.

Čo sa týka urbanistickej štruktúry mesta, resp. umiestňovania obytných budov do už existujúceho okolia, sú – na prvý pohľad pozorovateľným – významným rozdielom samotné odstupy medzi stavbami. Na Slovensku je odstup obytných budov od seba oveľa väčší. Nesúvisí to však len s normami a problematikou presvetlenia priestorov domácností. Amplitúda odstupov medzi domami na Slovensku má za následok zrod rozsiahlych intersticiálnych priestorov medzi domami, ktoré v mnohých prípadoch nie sú efektívne využívané.

Nízka hustota zástavby nemá prílišné opodstatnenie v krajine, v ktorej je človek kvôli klimatickým podmienkam nútený tráviť väčšinu času v interiéri. Je paradoxom, že v Španielsku, kde sa každodenný život „odohráva na ulici“, sú priestory medzi objektmi oveľa menšie, užšie, a napriek tomu viac využívané a plnia množstvo funkcií. Tento typ verejných priestorov (ktorý opäť súvisí aj s rozdielnou sociokultúrou a mentalitou ľudí), je tým, ktorý sa objavuje v „urbanizaciones“ a vo vnútroblokoch.

„Urbanización“ je bežným typom urbanistickej štruktúry v organizme mesta – je to súbor budov oddelených od verejného priestoru. Medzi budovami sa nachádzajú športoviská – bazény, detské ihriská, tenisové kurty, posilňovne, atď., využívané iba obyvateľmi príslušnej komunity.

Spoločnosť a typológie

Architektka Zaida Muxi hovorí: „bývanie je prvým miestom socializácie a priestorovým vyjadrením rodinného zoskupenia” [8]. Odlišnosti medzi slovenským a španielskym spôsobom života, čo sa týka rodinnej inštitúcie, sú minimálne, v oboch krajinách sú v kurze čoraz menšie byty, čo súvisí s finančnými možnosťami rodiny a s nižším počtom rodiacich sa detí. Klesá počet štvorizbových domácností a dominujú dvoj- a trojizbové byty.

To, čo spoluvytvára životný štýl človeka, sú zvyky a tradície. V ľudskom správaní sú zvyky tým, čo vplýva na užívanie obydlia a jeho okolia, vytvárajú jedinečné okolnosti priestoru neopakovateľné v prípade jeho užívania niekým iným. Je zaujímavé sledovať, ako sa tento fakt prejavuje v predpisoch a normách súvisiacich s bývaním. V tejto súvislosti je potrebné spomenúť, že pravidlá týkajúce sa typológie bývania (predpísané minimálne rozmery a plochy, ako aj požiadavky na vybavenosť priestoru, ktorý má byť využívaný na bývanie), platia v Španielsku iba pre štátom podporované formy bývania, a tieto regulatívy sa navyše môžu líšiť v závislosti od konkrétnej „Comunidad Autónoma“ (na úrovni slovenského kraja). Neplatia pre výstavbu financovanú zo súkromných zdrojov, takéto stavby musia plniť len normy súvisiace s ich bezpečnosťou (statika, konštrukcie, požiarna bezpečnosť, technické zariadenie budov…). 2)

Podľa slovenskej normy musí mať izba určená na spanie minimálnu plochu 8 m2, v Španielsku sa akceptuje 6 m2. Slovenská norma ďalej predpisuje minimálnu plochu aj pre ostatné miestnosti v byte, kým v Španielsku sa plocha týchto priestorov počíta v závislosti od počtu miestností, ktoré byt má. Zaujímavosťou je, že španielske predpisy stanovujú, že vo všetkých bytoch musí kuchyňa tvoriť samostatný priestor, a v každom byte musí byť možnosť sušenia bielizne v exteriéri – či už je takýto priestor súčasťou bytu, alebo je pre tento účel vyhradené miesto v rámci spoločných priestorov domu. Priestory určené na sušenie bielizne ale nesmú byť zvonka priamo viditeľné, musia byť prekryté pevnými žalúziami alebo iným spôsobom.

Rýchle riešenie potreby bývania na Slovensku viedlo k sériovosti a prefabrikácii, čo malo za následok uniformitu a anonymitu sídlisk. Tým, že tieto stavebné postupy sa v Španielsku neujali, sa spomínaným negatívnym dôsledkom predišlo, typológia bytových domov je pestrejšia. Známe sú rôzne obytné komplexy od renomovaných španielskych architektov, ktorý svoj výskum, inovácie a experimenty v oblasti bývania pretavili do architektonickej podoby nezvyčajných typoló-gií – napríklad Sáenz de Oiza a jeho „Torres blancas“ (Biele veže), alebo Coderch a jeho „edificio Girasol“ (Slnečnice), obe v Madride, postavené v 60. rokoch minulého storočia.

Odlišnosti v architektonickom výraze a konštrukčných riešeniach

Nové bytové domy v Španielsku sa dnes rozhodne môžu pochváliť väčšou originalitou architektonického návrhu ako slovenské príklady, čo platí na úplne všetkých úrovniach od hmotovopriestorového riešenia, cez použité materiály, až po detaily spracovania. Dalo by sa povedať, že Španielsko sa v posledných rokoch stalo „architecture friendly“ krajinou, architektúra je stredobodom záujmu verejnosti, väčšina projektov vzišla z výsledku architektonickej súťaže, verejnosť sa o dianie vo svojom okolí aktívne zaujíma.

Z hľadiska technológií, materiálov a stavebných postupov by sme mohli povedať, že v oboch krajinách sa veľmi podobajú. Španielsko aj Slovensko tvoria súčasť Európskej únie, riadia sa spoločnými nariadeniami a predpismi, ktoré musia sledovať. Avšak odlišnosti vyplývajúce napríklad z rozdielnych geografických podmienok, v ktorých sa štáty nachádzajú, budú prítomné stále. Na Slovensku sa stavia predovšetkým z betónu (železobetónu), ktorý sa v drvivej väčšine prípadov používa na nosný skelet. Obvodové murivo je potom buď tiež riešené ako monolitický betón, prípadne iný materiál (pálená tehla a iné), na ktoré sa nanáša vrstva tepelnej izolácie. Povrchovú úpravu tvorí omietka, prípadne určitý typ obkladu, v závislosti od architektonického návrhu a finančných možností investora a budúcich majiteľov. V Španielsku má železobetón tiež dominantné postavenie, ale pomerne bežné sú aj oceľové nosné konštrukcie, pričom dominantným materiálom obvodových stien je stále tradičný materiál – tehla.

Najdôležitejším rozdielom je hrúbka obvodovej steny. Na Slovensku je táto hrúbka oveľa väčšia, vyplýva to z požiadavky na tepelnoizolačné vlastnosti stavby. Celková šírka obvodovej steny môže sotva klesnúť pod 35 – 40 centimetrov, zvyčajne to býva viac. V Španielsku je pri použití tzv. „ľahkej fasády“ (vonkajšia úprava – vzduchová vrstva – tepelná izolácia hrubá len niekoľko cm – tehla), možné dosiahnuť hrúbku obvodového muriva okolo 25 cm, za istých okolností aj menej. Keďže Španielsko je rozmanitá krajina, nestavia sa všade rovnako (teplá klíma nie je všade a hlavne nie počas celého roka, a napr. hlavné mesto Madrid v strede krajiny je s vyše 600 m nad morom považované za najvyššie položené hlavné mesto v Európe!). V severnej časti krajiny s prevládajúcimi chladnými obdobiami sa používa vrstva tepelnej izolácie porovnateľná so Slovenskom, naopak na juhu sa väčšinou používa ako obvodové murivo pohľadová tehla, ktorá sa už vôbec nezatepľuje.

Zhrnutie

Ekonomická situácia v Španielsku je momentálne veľmi nepriaznivá, čo sa výrazne prejavuje aj v oblasti stavebníctva. Po rokoch intenzívnej výstavby (v roku 2003, kedy stavebný boom na Pyrenejskom polostrove dosiahol svoj vrchol, bolo v krajine dokončených viac ako 700 000 bytov – čo je viac, ako bolo postavených v rovnakom období v Nemecku, Francúzsku a Veľkej Británii dokopy!), 3) je v krajine množstvo prázdnych domov a bytov, ktoré si nikto nemôže dovoliť kúpiť. Podobná situácia je aj v slovenských mestách – trh sa pomaly nasycuje a kúpna sila obyvateľstva prestáva stačiť na kúpu tých nehnuteľností, ktoré sa ešte len realizujú. Bytové domy po dokončení ostávajú čiastočne prázdne. Jednou z ciest zlepšovania úrovne bývania je rekonštrukcia a rehabilitácia existujúcich bytových domov.

Každú z krajín čaká reštrukturalizácia potrebná aj v iných oblastiach. Súčasná kríza (aj) v stavebníctve navyše spomaľuje vývoj a núti krajiny sústrediť sa viac na problémy pretrvávajúce z minulosti. Berúc do úvahy existujúce súčasné rozdiely a problémy krajín a ich dedičstvá minulosti, môžeme povedať, že smerovanie architektúry, a tým aj bývania, bude mať v Španielsku a na Slovensku individuálny, odlišný priebeh. Oblasť bývania bola ale vždy laboratóriom nápadov – uvidíme, čo nám prinesie budúcnosť.

Literatúra:
[1]BACOVÁ, A. kolektív: Bytové domy na Slovensku. Vydavateľstvo Eurostav, spol. r. o. Bratislava 2007. ISBN 978–80–89228–13–3
[2]BLÁHA, P.: Ekobulvár ako humizujúci prvok sídliska v Madride. 2011. Dostupné na internete: http://www.archiportal.sk/?…
[3]FERNÁNDEZ-GALIANO, L.: Cohabitación europea. Arquitectura viva n° 81 Nov-dec 2001. Arquitectura Viva SL. 2001, str. 3. ISSN 0214–1256 M17043/1938
[4]MONTANER, J. M. – MUXÍ MARTÍNEZ, Z. kolektív: (Master Laboratorio de la vivienda del siglo XXI, ETSAB-FPC). Habitar el presente. Vivienda en Espaňa: sociedad, ciudad, tecnología y recursos. Catálogo de la exposición. Ministerio de vivienda. Madrid 2006. ISBN: 978_84_96387–23–2 [5]MOYA, L. kolektív: Vivienda reducida. Mairea Libros. Madrid 2007. ISBN: 978–84–935571–0–2
[6]MORAVČÍKOVÁ, H.: Nová Slovenská Architektúra. New Slovak architecture. Slovart. Bratislava 2009. ISBN: 978–80–8085–871–1
[7]STERNOVÁ, Z. kolektív: Obnova bytových domov. Hromadná bytová výstavba do roku 1970. Jaga group, v. o. s. Bratislava 2001. ISBN: 80– 88905–53–2
[8]SOLANAS, T.: kolektív. : Vivienda y sostenibilidad en Espa_a. Vol. 2: colectiva.Gustavo Gili, SA. Barcelona 2008. ISBN: 9788425222016
[9]ZAÍDA, M.: Habitar el presente [online]. Konferencie Október 2008. Dostupné na internete: http://www.socearq.org/index.php/ actividades/debates/conferencia_de_zaida_muxi_habitar_el_presente.html

_________________________________________________
1) Predstavené a diskutované na výstave “Obývať prítomnosť”, organizovanej v roku 2007 španielskym Ministerstvom výstavby. Výstava, neskôr s úspechom prezentovaná v Kolumbii a Čile, mala vzbudiť diskusiu o otázke bývania ako hlavnej úlohe súčasných miest, riešenej v kontexte 21. storočia, a komplexne reflektujúcej súvisiace témy spoločenských zmien, zmeny urbanistických princípov, nástup priestorového plánovania, nové technológie a udržateľný rozvoj.
2) Všetky objekty musia byť v súlade so stavebno technickými predpismy CTE (“Código Técnico de la Edificación”), t. j. právnym rámcom, ktorý stanovuje požiadavky, ktoré stavby musia plniť vo vzťahu k základným požiadavkám na bezpečnosť a obývateľnosť, stanovené zákonom č. 38/1999 zo dňa 5. novembra, LOE (Zákon o bytovej výstavbe).
3) http://www.urbanoticias.com/…espana.shtml