ÚzemnéPlány.sk

Autor

Vydavateľstvo EuroStav, s.r.o.

Autor fotografií

Vydavateľstvo EuroStav, s.r.o.

Zdroj

Vydavateľstvo EuroStav, s.r.o.

Zobrazení

17562

Dátum vydania

19. 03. 2013

Kategórie článku

• Architektúra
• Stavebníctvo

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

45%

Celkový počet hlasov: 793

PRVÝ CERTIFIKOVANÝ PASÍVNY DOM

Téma: AICHACH, NEMECKO
ARCHITEKTURBÜRO FRIEDL

Architekt Werner Friedl, odborník na výstavbu pasívnych domov, nemusel stavebníkov tohto domu presviedčať, aby sa rozhodli pri rekonštrukcii pôvodného domu pre pasívny dom. Tento štandard domu si vybrali sami. To, že sa z domu zo 60. rokov stal nakoniec pasívny dom, certifikovaný Inštitútom pre pasívne domy v Darmstadte, ktorý dosahuje dokonca plusový energetický štandard, bolo možné dosiahnuť len vďaka intenzívnej spolupráci medzi stavebníkom, architektom i všetkými ďalšími zúčastnenými, ktorí sa podieľali na jeho výstavbe.

Základom projektu bola požiadavka rodiny vytvoriť z rodinného domu zo 60. rokov, moderný dom nielen čo sa týka architektonického a dispozičného riešenia ale aj jeho energetických požiadaviek. Od začiatku bolo jasné, že najvhodnejším riešením bude realizácia pasívneho domu a to s cieľom znížiť na minimum prevádzkové náklady na vykurovanie, chladenie a prípravu TÚV, a zároveň získať vysokú kvalitu vnútorného prostredia – kvalitný vzduch bez škodlivín. Vďaka tomu bude výsledkom rekonštrukcie domu najmodernejší štandard bývania s vysokou mierou zhodnotenia investície.

Architektonické a konštrukčné riešenie

Realizovaný pasívny dom zohľadňuje stavebné podmienky okolitej zástavby, využíva slnečnú energiu a spĺňa potreby stavebníkov. Rodina si želala podľa možnosti bezbariérový pasívny dom, preto sa spálňa nachádza na prízemí. Od suterénu sa upustilo, namiesto toho bola k dvojgaráži pričlenená náhradná miestnosť s podobným charakterom. Táto masívna budova s funkčným oddelením konštrukčných vrstiev zabezpečuje aj v lete príjemnú klímu interiéru. Pri použití ľahkých konštrukcií dochádza v letných mesiacoch k častému prehrievaniu budov. V tomto prípade je prehrievanie vďaka ťažkej masívnej konštrukcii (hustota > 1 800 kg/m3) takmer nemožné. V časti budovy s dreveným obkladom bola namiesto 300 mm hrubého tepelnoizolačného kontaktného systému namontovaná závesná drevená nosná konštrukcia s vysokou tepelnou izoláciou. Pod základovou doskou bola umiestnená 300 mm hrubá tepelná izolácia odolná proti tlaku. Tento izolačný systém znáša celkovú záťaž budovy. Prefabrikované dosky z betónu zhotovili na mieru a dodali spolu s plánom uloženia, aby sa tak predišlo zbytočným dodatočným prácam na stavbe.

Technické riešenie

Mimoriadny dôraz sa kládol na vzduchotesnosť pasívneho domu. Hodnota vzduchotesnosti je omnoho nižšia ako požadovaná hodnota v zmysle zákona pre štandardné budovy. Výsledok skúšky vzduchotesnosti tohto pasívneho domu predstavoval 0,31 h-1. Merala sa pritom intenzita výmeny vzduchu medzi vnútorným a vonkajším prostredím pri tlakovom rozdiele 50 Pa. Pre rodinný dom je táto hodnota vynikajúca. Túto skúšku vzduchotesnosti celej budovy, tzv. Bloover door test, musí absolvovať každý pasívny dom. Samozrejme, že pasívny dom má aj vetracie zariadenie s vysoko výkonným systémom rekuperácie tepla. V tomto prípade ide o zariadenie certifikované Inštitútom pre pasívne domy v Darmstadte s účinnosťou 93 %. Toto zariadenie predstavuje nový druh výmenníkov tepla s cieľom zabezpečiť vysokú účinnosť. Momentálne nenájdeme na celom svete žiadne iné porovnateľné vetracie zariadenie, ktorého účinnosť by bola podľa Inštitútu pre pasívne domy v Darmstadte vyššia. V zásade je možné vykurovať pasívne domy vetracím systémom. Vykurovanie vetracím systémom je úsporné, ale spojené s podstatnými nevýhodami. Na jednej strane môže byť podlaha v pasívnom dome na pocit studená a na druhej strane môže byť vzduch v miestnostiach veľmi suchý. Za účelom zvýšenia komfortu bývania bolo preto vykurovanie realizované formou podlahového kúrenia, ktoré umožňuje temperovať miestnosti ľubovoľne a predísť tak veľmi suchému vzduchu. Každý pasívny dom musí mať vetracie zariadenie s rekuperáciou tepla. Vetracie zariadenie bolo dodatočne napojené na výmenník tepla umiestnený v zemi, ktorý umožňuje v zimných mesiacoch ohrievať studený vonkajší vzduch teplotou zeme a v letných mesiacoch ho naopak ochladzovať a to pri minimálnej spotrebe energie.

Spotreba energie domu

Pasívny dom je obývaný už viac ako 12 mesiacov a sú známe prvé výsledky. Skutočná spotreba elektrickej energie obytného domu s plochou asi 250 m2 je zatiaľ nižšia ako uvádzajú výsledky výpočtu projektovanej potreby tepla pasívneho domu. Určite to súvisí s optimálnym užívaním tejto stavby stavebníkom, pretože výpočty vychádzajú spravidla z normovaných teoretických výsledkov, ktoré dosahujú štandardní užívatelia. Spotreba elektrickej energie tepelného čerpadla na vykurovanie a prípravu teplej vody ako aj pre vetracie zariadenie predstavovala v prvom roku približne 2 000 KWh. Solárne kolektory integrované do plochej strechy vyrábajú dostatočné množstvo elektrickej energie pre technické zariadenia a pre potreby v domácnosti. Energia získaná z integrovaných solárnych kolektorov je určená pre vlastnú spotrebu a len nadbytočná energia je napojená do verejnej siete. Stavebné náklady sa pohybovali na rovnakej úrovni ako pri stavbe štandardných budov rovnakej veľkosti. Ak sa vôbec dá hovoriť o zvýšených nákladoch, tak potom tieto pri výstavbe domu predstavovali 5 až 10 %. Ak však zoberieme do úvahy dlhodobé zachovanie hodnoty nehnuteľnosti a úspory pri prevádzke, potom je táto budova z hľadiska celoživotného cyklu podstatne lacnejšia ako konvenčná novostavba. Tento pasívny dom dokazuje, že požiadavky na moderné architektonické usporiadanie a riešenie je možné zosúladiť s požiadavkami pre pasívny dom. Kto sa neuspokojí s nízkym energetickým štandardom v zmysle nemeckého Nariadenia o úspore energie, mal by stavať pasívny dom. Pasívny dom totiž predstavuje bezpečnú budúcnosť. A v tomto prípade dokonca v plusovom štandarde.

Pripravené v spolupráci s MSc. Ing. arch. Wernerom Friedlom Foto: Architekturbüro Friedl

Lokalita: Aichach, Nemecko

Architektonické riešenie: Architekturbüro Friedl
– MSc. Ing. arch. Werner Friedl

Technické riešenie: Ing.-Büro Kunkel

Statické riešenie: Dipl.- Ing. Christian Eisenhauer (FH)

Projektový tím: Architekturbüro Friedl, Ingenieurbüro Kunkel

Lehota výstavby: jar/2010 – leto/2011