ÚzemnéPlány.sk

Autor

Nina Bartošová

Autor fotografií

Nina Bartošová

Zdroj

Časopis ARCH

Zobrazení

8309

Dátum vydania

27. 04. 2011

Kategórie článku

• Výstavy, Akcie, Fóra

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

43%

Celkový počet hlasov: 846

Mesto nad mestom. Vízie Karla Pragnera

Výstava je venovaná jednému z najvýznamnejších československých architektov 2. polovice 20. storočia Karlovi Pragerovi a jeho architektonicko-urbanistickej vízii, ktorá sa odvíja od architektúry budovy bývalého Federálneho zhromaždenia, v ktorej je výstava inštalovaná.

Budova s bohatou históriou bola zrealizovaná na základe víťazného projektu súťaže z roku 1964 tímom architektov Prager – Kadeřábek – Albrecht, po revolúcii slúžila rádiu Svobodná Evropa až do roku 2009, kedy ju pridelili Národnému múzeu. Ide o prístavbu k objektu bývalej Pražskej burzy z roku 1938, koncipovanú ako „dom nad domom“, čo je koncept, ktorý Prager ďalej vo svojej tvorbe rozvíjal. To, že sa Centru pre súčasnú európsku architektúru (CCEA) podarilo v spolupráci s N árodným múzeom v Prahe odprezentovať Pragerove myšlienky prostredníctvom tejto ikonickej stavby, dnes už kultúrnej pamiatky, znásobuje možnosť pochopiť originalitu tohto kontroverzného architekta.

Kurátorky výstavy Lenka Lednická a Yvette Vašourková sa zamerali na časť architektovej tvorby reflektujúcej inšpiráciu megaštruktúrami francúzskeho architekta Y. Friedmana z päťdesiatych rokov a víziami japonských metabolistov z rokov šesťdesiatych. Časová os v úvode expozície konfrontuje tendencie v československej architektúre s dianím vo svete a ilustruje Pragerovo významné postavenie z hľadiska svetových projektov makroštruktúr, ktoré poznamenali architektúru šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia. Zatiaľ čo pri väčšine západných vízií išlo o projekty utopické, Prager veril v realizovateľnosť svojich projektov, ktorým bol spočiatku vtedajší režim naklonený. Realizácia nakoniec stroskotala hlavne na obrovskom množstve ocele, ktorú nebolo možné zabezpečiť a ktorá bola potrebná pre výrobu základných prvkov makroštruktúry pozostávajúcich zo 100 – 200 m vysokých stĺpov a systému prekladov tzv. Vierendeelovej konštrukcie.

Išlo napríklad o projekty mestskej štruktúry v Holešoviciach, v N ovom Meste, Albertove a v ďalších častiach Prahy, ktoré vznikli ako štátna úloha s názvom Experimentálna bytová výstavba pre prestavbu mesta, kde Karel Prager rozvinul spomenutý princíp mostových konštrukcií použitých pri budove Federálneho zhromaždenia. Projekty riešili bývanie v celej komplexnosti, nevynechávajúc sociálne a ekologické aspekty, pričom celý urbanistický koncept sa snažil o najefektívnejšie využitie územia tým, že zaberal minimum plochy v parteri. Flexibilné subštruktúry v rámci pevnej makroštruktúry umožňovali variabilitu bytových jednotiek počas celej životnosti stavby.

Priamo na výstave je možnosť pozrieť si krátky videoa audiozáznam o stavbe budovy Federálneho zhromaždenia, ale oveľa viac napovie séria prednášok a prehliadok Pragerových objektov, ako aj kurátorské prehliadky budovy Federálneho zhromaždenia, kde sa pozornosť zameriava na podrobnejšie informácie o samotnom objekte, vrátane interiérových detailov, podhľadov a výtvarných diel, ktoré dopĺňajú obraz o Pragerovi ako o veľmi schopnom architektovi, ktorý vedel dotiahnuť veľkolepú myšlienku do posledného detailu. Karel Prager mal ako architekt niekoľkých veľkých štátnych zákaziek, mal aj veľa nepriateľov, ale jeho teoretické aj realizované dielo je bez ohľadu na okolnosti, v ktorých tvoril, tak významné, že sa nedá ignorovať a určite sa oplatí pozrieť si výstavu s aspoň jednou zo sprievodných akcií.