Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
623 územných plánov
947 článkov
4806 fotografií
29. 11. 2023, meniny má: Vratko
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
V poradí prvé stretnutie s verejnosťou k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestorov Prešova zorganizovali Atrium Architekti v Libresso caffe 3.3.2018 v Prešove.
Ing. Miroslav Talavašek
Odb. hl. architekta MsÚ Prešov , SF.sk, Projekt IDS mesta Košice, Železničná spoločnosť Slovensko
19271
09. 12. 2010
Celkový počet hlasov: 958
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Už vlani, začiatkom júna, sa v sále Čierneho orla PKO v Prešove stretli dve stovky účastníkov Dopravného fóra, zameraného na stav a perspektívy riešenia dopravy v oboch krajských metropolách. Kým vlani dominovali aktuálne problémy prešovskej dopravy, 24. 11. 2010 vyvolal asi najväčšiu polemiku Integrovaný dopravný systém mesta a regiónu Košice. Košice a Prešov: znela aktuálna téma diskusného stretnutia Stavebného fóra, ktorého tradičnými partnermi boli košická INVA GROUP a.s. a pražská MS Architekti s.r.o.
„PPP projekty sú na Slovensku záležitosťou
ostatných 5 rokov. V roku 2006 bol pôvodný koncept zrušený, o 2 roky
neskôr sa predchádzajúca vláda k PPP projektom vrátila. Dnes sa touto
formou buduje južný obchvat Žiliny v rámci úseku D1 Hričovské
Podhradie – Dubná skala a z rýchlostných ciest severný obchvat Banskej
Bystrice a úsek R1 Nitra – Tesárske Mlyňany,“ konštatoval v úvode
výkonný riaditeľ Asociácie PPP Michal Považan. Nová vláda si predsavzala
dôkladne prehodnotiť diaľničný program, najmä po stránke financovania.
Navyše si chce preveriť opodstatnenosť konkrétnych riešení výstavby
„rýchlych ciest“ štatistickým sčítaním hustoty dopravy
v roku 2010.
Považan skonštatoval žalostný stav diaľnic v oboch východoslovenských krajoch (9 km v košickom a 60 v prešovskom), no zároveň zapochyboval, či je pre rozvoj oboch miest navyhnutné budovať diaľnice v pôvodne uvažovanom rozsahu. Najmä keď Košice s výnimkou samotnej Bratislavy ekonomicky nezaostávajú za regiónom západu Slovenska. Ako potrebnejšie zdôraznil budovanie obchvatov dopravne zložitých sídiel (severozápadný obchvat Prešova), skvalitnenie siete ciest I. triedy, odstránenie kolíznych a nehodových úsekov (kopec Soroška) a zosúladenie protivodňových opatrení s rozvojom a údržbou ciest I., II. a III. triedy.
Súhlas s úvahou, že výstavba diaľnic a
rýchlostných ciest (RC) nie je výlučným akcelerátorom rozvoja regiónov,
vyjadril dopravný urbanista Ľubomír Mateček. Podporil ho aj výpočtami
hustoty dopravy na základe „gravitačného modelovania“ s 30-ročnou
prognózou pre konkrétne úseky plánovaných 4-pruhových „rýchlych“
ciest. Podľa nich vychádza potreba len u časti z nich.
Tvorba a efektívne vynakladanie zdrojov do dopravnej infraštruktúry, jej zladenie s rozvojom spoločnosti a znižovanie prepravnej náročnosti podľa neho charakterizujú tzv. trvalo udržateľnú mobilitu. Jej kontextu tak odporujú niektoré vládne projekty, najmä:
Aj preto Mateček odporúča upustiť od týchto zámerov a prostriedky vynaložiť na oveľa reálnejšie a potrebnejšie projekty ako napríklad:
Cieľom integrovaného dopravného systému (IDS) je
vytvoriť efektívnu alternatívu k individuálnej osobnej doprave. Teda
zosúladiť tarify, trasy a časové harmonogramy viacerých foriem hromadnej
prepravy tak, aby mohol cestujúci jednoducho, pohodlne a rýchlo cestovať
v rámci väčšej aglomerácie na jeden cestovný lístok a s rovnakými
prepravnými podmienkami.
Splnomocnenec primátora mesta pre IDS Ján Šarák predstavil „4-poschodovú“ architektúru budovania košickej IDS:
1. modul dopravnej obsluhy územia (od medzinárodného, cez domáce, regionálne až po mestské) a prispôsobenie a dobudovanie dopravnej infraštruktúry,
2. modul vybavenia patričnými dopravnými prostriedkami (s nosným koľajovým systémom Tram-Trains),
3. modul ekonomiky, jednotných prepravných podmienok a služieb cestujúcim zahŕňajúcich komplexne vybavené prestupné terminály,
4. modul informačného systému, riadenia a organizácie systému (moderné IT-vybavenie pre riadenie systému i informovanosť cestujúcej verejnosti).
„Hoci cieľ košického magistrátu i košického VÚC v oblasti IDS je rovnaký, cesty k nemu vedúce nie sú celkom rovnaké,“ týmito slovami komentoval splnomocnenec KSK Igor Reiprich prístup regionálnej samosprávy najmä k „tretiemu poschodiu“ mestskej architektúry IDS, teda k tvorbe prepravnej tarify či zmluvných vzťahov s jednotlivými dopravcami v regióne.
„Je dôležité, aby projekt IDS smeroval do a pokračoval aj v Prešovskom kraji. Železnicou do Košíc denne prichádza okolo 40-tisíc ľudí. To je ďalší podporný argument myšlienke vytvorenia IDS regionálneho charakteru,“ zdôraznil zástupca oblastného riaditeľstva ŽSSK Ladislav Olexa a vyzdvihol potrebu chápať región východu Slovenska ako jeden celok.
„Jednotná tarifa a platobný systém nie sú základom IDS. Ten tvorí komplexné pôsobenie rozvoja infraštruktúry, vozidlového parku či prestupných uzlov,“ zareagoval František Kopecký z KPM Colsult, ktorá má už viacročné pozitívne skúsenosti z prevádzky IDS v Brne. „Tie hovoria, že je nevyhnutná silná pozícia organizátora IDS s politickou podporou štatutárnych miest a VÚC. Kde to nefunguje, klesá počet cestujúcich a rastú náklady. Cestujúci dáva prednosť rýchlosti. Ak ju od IDS nedostane, vracia sa k individuálnej doprave. V Brne je, našťastie, presne opačný trend: individuálna doprava klesá, počet cestujúcich v IDS narastá,“ ukončil Kopecký.
„Hoci o IDS v Prešove sa začalo diskutovať
už pred niekoľkými rokmi, hmatateľné výsledky stále neexistujú,“
konštatovala Adriana Compeľová z Odboru hlavného architekta prešovského
Magistrátu. Hlavnou kostrou verejnej dopravy v meste je trolejbusová sieť.
Dopĺňa ju mestská a prímestská autobusová doprava, taxislužba a
železničná doprava. V rámci cestnej dopravy sa ako potenciálne prestupné
terminály vyprofilovali „uzlové“ zastávky MHD: Dúbrava, Šebastová,
Levočská – Vlada Clementisa, k tomu železničné stanice a zastávky.
Aký je aktuálny stav IDS v Prešove? Podľa Compeľovej sú zadefinované základné pravidlá a harmonogram postupu prípravy prešovského IDS. Magistrát i Dopravný podnik mesta Prešov majú jasný záujem o zavedenie IDS v prešovskom regióne. O regionálny rozmer IDS javí záujem aj železničný prepravca. Stále však nie je jasné stanovisko Prešovského samosprávneho kraja (PSK) a ďalších dopravcov v regióne.
Súčasná doprava v meste Prešov je dôsledkom
historického rozrastania sa mesta od polovice 18. storočia okolo
stredovekých severojužných a východozápadných obchodných ciest a
neriešenia priebežného situovania tranzitných trás mimo urbanizovaného
územia. Tak by sa dal charakterizovať súčasný kritický stav dopravy
v metropole Šariša, ktorej historický vývoj prezentoval hlavný architekt
mesta Vladimír Ligus.
A tak dnes tvoria hlavné dopravné problémy mesta prieťahy ciest I. triedy cez centrum mesta, križovatka ciest I. triedy na hranici pamiatkovej rezervácie (MPR) a náhradné trasy tranzitu po cestách III. triedy a miestnych komunikáciách. Riešenia sú v zmene z centrálneho na radiálno–okružný systém s vytvorením vnútorného okruhu okolo MPR a vytvorenie II. a III. vonkajšieho okruhu, kam by sa odklonila tranzitná doprava.
Na prelome rokov 2008 a 2009 mesto pripravilo aj tzv. Inteligentný mestský dopravný systém s vytvorením „zelenej vlny“ na hlavných cestných ťahoch. Rezortu sa zapáčil s tým, že ho mieni aplikovať pre všetky krajské mestá a podporí ho aj peniazmi z EÚ. Samotný Prešov však podľa Ligusa na jeho aplikáciu doteraz čaká!
Na jednej strane aktuálnym problémom, na druhej – v prípade zavádzania IDS – pozitívom je železničná doprava a trať, ktorá v meste vytvára 7 úrovňových priecestí na trati Prešov – Plaveč. A dlhodobo si obyvatelia Prešova i okolia ťažkajú na neexistujúce priame železničné spojenie Prešov – Bratislava.
Obrázky – Odb. hl. architekta MsÚ Prešov (1,2), SF.sk (3), Projekt IDS mesta Košice (4,5), Železničná spoločnosť Slovensko (6):
1. Hlavná železničná stanica Prešov
2. Cyklistické chodníky v Prešove
3. Poschodové súpravy EMJ 671 zavádzané ŽSSK od decembra 2010
4. Vzhľad terminálu IDS na Hlavnej stanici Košice
5. Vozidlo systému Tram-Trains od firmy Bombardier
6. Ing. arch.Vladimír Ligus, hlavný architekt mesta Prešov
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené | DB: 68 | T: 0.523764
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne