ÚzemnéPlány.sk

Autor

Ing. arch. Veronika Kvardová, Ing. arch. Katka Šimončičová

Autor fotografií

Vydavatelstvo Eurostav

Zdroj

Časopis EUROSTAV

Zobrazení

15487

Dátum vydania

02. 10. 2013

Kategórie článku

• Architektúra

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

43%

Celkový počet hlasov: 620

Industriálne dedičstvo

Na začiatku stojí objav niečoho vzácneho, či vízia na záchranu a nové využitie niečoho dávno zabudnutého. Druhým krokom však nie sú smelé plány a nové realizácie, ale často strata hodnotných súčastí našich miest a nezáujem verejnosti o historické dedičstvo. Ak sa takýto scenár opakuje často, je na čase zamyslieť sa nad tým, ako ukázať ľuďom to čo vidíme my, výskumníci zaoberajúci sa skúmaním historickej architektúry

Železobetónové dvojhalie na vypaľovanie smaltu od architekta H. Ziegera a nemeckej firmy Wayss & Freytag – exteriér, 2. miesto v súťaži Marek Lohinský (vľavo), interiér, 1. miesto v súťaži, Silvia Slaničková (vpravo)

Súčasný stav pramení najmä zo slabého poznania hodnôt historickej architektúry, jej dôležitosti a v neposlednom rade aj zo slabého poznania samotných historických častí našich miest laickou aj odbornou verejnosťou. Pokiaľ niečo nepoznáme, nezáleží nám na tom a naopak, keď sme si vedomí slávnou minulosťou nášho mesta, sme ochotní sa za to aj postaviť. Preto sa mladí výskumníci z Fakulty architektúry snažia priblížiť úspechy priemyselnej revolúcie prostredníctvom netradičných projektov. Zamýšľajú sa nad aktivitami, pomocou ktorých by šírili svoje vedomosti o priemyselnej architektúre medzi ľudí a zvyšovali tým úroveň poznania tejto slávnej etapy našich dejín. Jedným z vydarených nápadov bola fotosúťaž „Zaostri na Smaltovňu!“

Koncept fotosúťaže
Na začiatku stála vízia šírenia informácií o bývalej smaltovni v Petržalke načrtnutá na schéme, ktorú rozpracovali mladí nadšenci podporujúci záchranu tohto územia. Najskôr je dôležité získať skupinu ľudí, ktorá sa s priemyselným areálom oboznámi na vlastné oči, v tomto prípade to boli samotní fotografi prihlásení do súťaže. Následne táto skupina ľudí povie, prípadne pomocou elektronických médií zdieľa svoje poznanie o danom areáli svojim známym a kamarátom. Šírenie informácií by však prebehlo len v úzkom kruhu a tak sa k tomuto konceptu pridala putovná výstava prezentovaná na verejnej vernisáži, kde sa mohla širšia verejnosť oboznámiť s areálom sprostredkovane cez fotografie, ako aj cez prezentáciu o histórii a hodnotách areálu od Ing. arch. Veroniky Kvardovej. Tieto informácie boli, samozrejme, umiestnené aj na webovej stránke spolu s vyhlásením zadania súťaže a pripojené aj k putovnej výstave. Do fotosúťaže sa prihlásilo 19 fotografov s 86 fotografiami. Fotografie boli celé leto vystavené na petržalskej železničnej stanici, kde si ich čakajúci mohli zadarmo pozrieť a dozvedieť sa o tajoch neďalekej lokality. Výstava je putovná a o jej ďalšom mieste sa môžete dozvedieť na stránke Klubu ochrany technických pamiatok (www.kotp.sk), ktorý bol spoluorganizátorom súťaže a výstavy.

Schéma „šírenia poznania“ o smaltovni pomocou fotografickej súťaže, zdroj: Veronika Kvardová

Bývalá smaltovňa v Petržalke, Bratislava
Továreň rakúskeho podnikateľa Petra Westena na smaltované nádoby oficiálne vznikla 1. 8. 1899 v Petržalke. Mala pôvodne dve samostatné výrobne pri Kopčianskej ulici, z ktorých sa po požiari začiatkom 20. storočia zachovalo len niekoľko stavieb. Dodnes stojí z tohto komplexu vila riaditeľa, takmer priamo pred vchodom do petržalskej stanice. V roku 1907 prešla továreň do rúk nových akcionárov s veľkou podporou uhorskej vlády, kedy sa jej názov zmenil na „Westa“ (neskôr písaná aj s jednoduchým V). Nové kvalitnejšie objekty boli vystavané do roku 1911. Ich návrh mal na starosti nemecký architekt Heinrich Zieger zo Žitavy a realizáciu popredná nemecká firma na poli železobetónových konštrukcií Wayss & Freytag. Z tejto etapy výstavby sa zachovali objekty taviarne na sklovinu, mlynu na drvenie smaltovacej zmesi, hala na morenie do smaltérskej brečky, sušiareň, dvojhalie na vypaľovanie smaltu, ako aj technologický komplex na výrobu kovových nádob, z ktorého dodnes stojí lisovňa so žihárňou. Podľa časopisu Der Industriebau z roku 1919, bola špeciálna budova smaltovacieho dvojhalia najväčšou železobetónovou stavbou v tom čase v celom Rakúsko-Uhorsku. Zachované objekty tvoria spolu unikátny historický komplex Továrne na smaltované a kovové výrobky zo začiatku 20. storočia.

Smaltovňa dnes a zajtra
Niektoré historické objekty smaltovne sú zapísané ako pamätihodnosti MČ Petržalka, to znamená, že ich poslanci schválili ako hodnotné objekty na ich území. Niektoré stavby smaltovne sú zrekonštruované, iné stoja už dlhé roky v rovnakom neutešenom stave. Napriek tomu sa vo všetkých udomácnili rôzne prevádzky, ktoré využívajú najmä veľkorozmerné priestory. Počas pracovných dní je areál plný áut a ľudí, žije svojim bežným životom.
V priebehu trvania fotosúťaže bolo petržalským miestnym úradom vydané na pripomienkovanie Zadanie na územný plán zóny Matador (návrh), v ktorom bola smaltovňa napriek tomu, že má štatút pamätihodnosti, určená na asanáciu. Keďže ľudia poznali dané územie aspoň čiastočne už v priebehu súťaže, mohli sa z vlastnej skúsenosti vyjadriť k predmetnému zadaniu a pripomienkovať ho. Dúfame, že týmto sa potvrdí, že informovaná a aktívna verejnosť môže svojimi činmi prispievať k pozitívnemu rozvoju mesta a k zachovaniu pamäte národa. Budúcnosť smaltovne však naďalej zostáva neistá a je v rukách najmä zadávateľa, mestskej časti, ktorá môže návrh na územný plán pozmeniť a tým objekty zachovať.

Pohľad na smaltovňu a Petržalku z komína, 3. miesto v súťaži Ján Štimel

Unikátny systém shedových striech vymyslený architektom H. Ziegerom, foto Jana Kvardová

Ing. arch. Veronika Kvardová,
Ing. arch. Katka Šimončičová
Fakulta architektúry STU Bratislava
Foto: archív autoriek