ÚzemnéPlány.sk

Autor

Vydavateľstvo EuroStav, s.r.o.

Autor fotografií

EuroStav

Zdroj

Vydavateľstvo EuroStav, s.r.o.

Zobrazení

7350

Dátum vydania

22. 12. 2012

Kategórie článku

• Publikácie

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

46%

Celkový počet hlasov: 496

EuroStav 12/2012

Tematické okruhy
využitie kovov, dreva a betónu v konštrukciách budov, murovacie a nové progresívne technológie pre konštrukciu budov, prefabrikáty, kovové a drevené konštrukcie fasád, nové technológie výroby betónov, prísady do betónov, transportbetón, zakladanie stavieb, sanácie betónových, kovových a dreverných konštrukcií, ochrana kovových, drevených a betónových povrchov, drevené väzníky, drevené krovy, debniace a pažiace systémy

Obsah

EDITORIAL
Oceľ, betón, drevo, sklo?

OCEĽ, BETÓN, DREVO, SKLO
Novodobé trendy využívania betónu v stavebníctve
Potenciál využitia dreva v súčasnej udržateľnej výstavbe

DISKUSNÉ FÓRUM
Quo vadis oceľové a hliníkové konštrukcie?

OCEĽ, BETÓN, DREVO, SKLO
Dva príklady jedinečnosti transparentných konštrukcií
Dvojité transparentné fasády – konštrukcie – akustika
Ochrana pamiatok verzus udržateľná výstavba

ŠPECIÁL
Požiarna odolnosť betónových konštrukcií zosilnených FRP materiálmi

ARCHITEKTÚRA
Polyfunkčný komplex Central

VÝSTAVBA VO SVETE
Agrárne centrum vzdelávania v Rakúsku
Prvá udržateľná výstava dOCUMENTA (13)

INDUSTRIÁL
„Chrámy“ industriálnej revolúcie v Turíne

DREVENÉ KONŠTRUKCIE
Nízkoenergetická konštrukcia materskej školy

MOSTY
Oblúkové mosty s oceľovými rúrami vyplnenými betónom

PATENTY V STAVEBNÍCTVE
Protisnehová zábrana z recyklovaných plastov

INFOSERVIS

PREHĽAD

Dva príklady jedinečnosti transparentných konštrukcií

Dve budovy v rozdielnych európskych mestách so zasklenými halovými priestormi pre verejnosť, opísala vo svojom príspevku Ing. arch. Eva Vojteková, PhD. z Fakulty architektúry STU Bratislava. Navonok demonštrujú svoju otvorenosť transparentnou oblúkovou fasádou, pristavanou k masívnej časti domu. Tvarovo sú príbuzné, ale odlišné funkciou, materiálom nosnej konštrukcie, konštrukčným systémom a spôsobom svojho vzniku – objekty obchodného domu Peek & Cloppenburg v nemeckom Kolíne nad Rýnom a budova pôvodnej železničnej stanice s novou zasklenou halou vo francúzskom Štrasburgu. Obidve zasklené haly sú výnimočné svojou konštrukciou, použitým materiálom, prepracovanými detailmi, a fascinujúcim vnútorným priestorom.

Úmysel postaviť novú budovu obchodného domu v centre Kolína súvisí so zámerom Haro Uwe Cloppenburga, osvieteného majiteľa siete obchodných domov Peek & Cloppenburg. Pre návrh budovy do Kolína nad Rýnom oslovil talianskeho architekta Renza Piana.

Nová hala železničnej stanice v Štrasburgu nadväzuje na historickú budovu stanice. Autormi architektonického návrhu sú francúzski architekti Jean-Marie Duthilleul a Francois Bonnefille, ktorí pre prepojenie jednotlivých typov hromadnej dopravy zvolili prístavbu vo forme transparentnej haly s atypickými tiahlovými oblúkovými oceľovými väzníkmi kotvenými v úrovni podlahy a nad úrovňou priečelia pôvodnej budovy.

„Chrámy“ industriálnej revolúcie v Turíne

Rozsiahlosť komplexu objektov Officine Grandi Riparazioni (OGR), Veľkých opravných dielní na údržbu lokomotív, ilustruje dôležitosť, akú zohral rozvoj železníc v procese premeny Turína na priemyselné mesto. Pôsobivá a zároveň stroho jednoduchá architektúra priestranných hál, ktoré sú situované dnes už v súvisle zastavanom území, ako aj ich spoločensko-historické pozadie, predurčilo charakter nového využitia. Talianski architekti Alfonso Femia a Gianluca Peluffo z ateliéru 5+1AA sa snažili maximálne podčiarknuť historický význam a architektonický výraz zachovaného komplexu a pretaviť ho pre potreby nového kultúrneho a turistického strediska Turína. Vsadenie nových priestorov pre dve súčasne prebiehajúce výstavy je „hrou objemov“ vo vnútri priemyselných hál. Mierne zašlé povrchy historickej stavby sa tu stretávajú.

Nízkoenergetická konštrukcia materskej školy

Stavba materskej školy v Mariánskych Lázňach je príkladom využitia drevenej konštrukcie na budovu občianskeho vybavenia. Presadenie resp. projektovanie takejto stavby nie je v podmienkach Českej (a takisto Slovenskej) republiky bežnou záležitosťou. Pritom termín, kedy bude v krajinách EÚ dovolené stavať iba nízkoenergetické a neskôr iba pasívne objekty, sa blíži veľmi rýchlo. Novostavba bola navrhnutá ako náhrada pôvodného pavilónového objektu, ktorý bol v havarijnom stave a vykazoval extrémne vysoké prevádzkové náklady. Výstavba v súčasnosti najväčšej nízkoenergetickej drevostavby v Českej republike v kategórii školstvo trvala 112 dní a celková potreba tepla na vykurovanie je 33 kWh/m2 za rok.