ÚzemnéPlány.sk

Autor

Dalibor Branderský

Autor fotografií

archív autora

Zdroj

Vydavateľstvo Eurostav s.r.o

Zobrazení

15059

Dátum vydania

29. 03. 2011

Kategórie článku

• Architektúra

Súvisiace články

• ARCH 03/2011

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

47%

Celkový počet hlasov: 1148

Architektúra Toronta - úvod

Toronto je mesto popretkávané vzrastlou zeleňou a na prvý pohľad veľmi príjemné na bývanie. Jeho urbanizmus určuje jasný ortogonálny raster, tak typický pre severoamerické mestá. Sú tu rôznorodé mestské štvrte – časti širšieho centra –, kde sa vzájomne stretávajú najrozličnejšie etniká.

Urbanizmus a genius loci mesta

Centrum mesta – downtown – sa rozkladá pozdĺž ulice Younge Street v orientácii sever – juh, kde približne v strede je námestie Dundas Square s množstvom svetelných reklám na fasádach okolitých domov (niečo podobné ako Piccadilly Square v Londýne či Times Square v New Yorku). Táto hlavná ulica s námestím je dobre dostupná zo západu z pomerne rozsiahlej čínskej štvrte a módnej štvrte s množstvom originálnych butikov. Zo severu je dowtown prístupné z areálu Torontskej univerzity a ešte severnejšie začína prestížna umelecká a dizajnérska štvrť Yorkville, kde je množstvo butikov, obchodov, galérií s umením a dizajnom.

Bezprostredne zo severovýchodu je downtown napojené na štvrť komunity gayov a lesbičiek, vôbec najväčšej v Kanade.

Na juhu centra je gradujúca silueta mrakodrapov finančného centra a zábavná štvrť so stavbami pre voľný čas, zábavu, kultúru, šport s dominantou mesta – telekomunikačnou a vyhliadkovou vežou CN.

Táto štvrť sa takmer dotýka brehu jazera Ontário, od ktorého je oddelená hlavnou rýchlostnou komunikáciou Gardiner spájajúcou západné periférne štvrte, zoskupené okolo mesta Mississauga, s centrom Toronta. Táto komunikácia bola pôvodne projektovaná cez industriálnu zónu kopírujúcu pobrežie. Postupne mesto znovu objavuje toto územie, začína uvažovať o rôznych úpravách rýchlostnej tepny, diskutuje sa o demolácii až po podzemný tunel. V území už dochádza ku konverzii na obytnú zónu, vznikajú tu obytné veže a k tomu zodpovedajúce služby, promenáda pre peších, ako by tu žiadna rýchlostná tepna nikdy nebola.

Impozantné finančné centrum prerastá do východnej štvrte so zachovalými časťami historických budov, tržníc a obchodov s novo objavenou industriálnou zónou bývalej „destilérky“, ktorá sa po postupnej revitalizácii stáva plnohodnotnou a jednou z momentálne najatraktívnejších častí mesta. Pred pobrežím mesta ležia na jazere ostrovy určené na relaxáciu a šport so všetkým, čo k tomu patrí: plážami, záhradami, zábavným parkom, turistickými trasami. Príjemné je zistenie, že obyvatelia mesta žijú v symbióze s všadeprítomnými vevericami karolínskymi. Tieto tvory, tak typické pre kanadské mestá, pobývajú hlavne v mestských parkoch, kde vidno nesmierny život na väčšej ploche. Toronto je zároveň študentským mestom s mnohými univerzitami, a tak na každom kroku stretnete veselých, diskutujúcich študentov. Multikultúrne obyvateľstvo je priateľské a tolerantné voči cudzím vplyvom, Toronto preto právom patrí medzi najbezpečnejšie a najlepšie miesta k životu v celosvetovom rebríčku.

Na záver úvodného slova mi nedá nevrátiť sa k najznámejšej a turisticky najvyhľadávanejšej atrakcii mesta a tou je už spomenutá telekomunikačná a vyhliadková veža CN. Priamo v centre tak stojí bývalá najväčšia samostatne stojaca stavba na svete s výškou 553 metrov. V roku 2007 ju prekonala známa stavba Burj Khalifa v Dubai. Stavba veže začala v roku 1973 a v roku 1976 ju slávnostne otvorili. Telekomunikačnú vežu investovala Kanadská národná železničná spoločnosť (CN) a navrhol ju autorský tím John Andrews Architect a WZMH Architects. Pôvodne mala veža v meste zlepšiť príjem televízneho signálu, ktorý ruší množstvo mrakodrapov. Stala sa však vyhľadávanou turistickou atrakciou a novým symbolom Toronta.

Práve z tohto objektu, veľmi výrazného v panoráme mesta, sa dá najlepšie vnímať jeho urbanizmus. Z vyhliadkovej plošiny umiestnenej v gigantickej výške sa vám z vtáčej perspektívy naskytne nezabudnuteľný pohľad na finančné centrum. Je úžasné, ako sa mierka majestátnych mrakodrapov zmenšila. Neďaleko pod vežou je hlavná železničná stanica a výrazná je línia hlavnej dopravnej tepny zo západu smerom do centra, cez ktorú nepretržite prúdia automobily. Všimnete si rozsiahle plochy Torontskej univerzity prerastené zeleňou. Následne si uvedomíte, že zeleň je veľmi výraznou črtou mesta. Pri dobrej viditeľnosti vidíte naokolo všetky okrajové mestské časti s dopravnou sieťou a ohromnú plochu jazera Ontário.