ÚzemnéPlány.sk

Autor

Vydavateľstvo Eurostav

Autor fotografií

Vydavateľstvo Eurostav

Zdroj

Vydavateľstvo Eurostav

Zobrazení

9888

Dátum vydania

10. 09. 2013

Kategórie článku

• Publikácie

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

44%

Celkový počet hlasov: 615

ARCH 9/2013

Obsah

Aktuálne

Súťaže
Výstavy

Realizácie k téme
Branislav Loskot – Jaroslav Takáč – Peter Kukučka: dupleXS_dvojdom, Bratislava-Vrakuňa
Andrea Bystrická: Malý dom s veľkou sebaúctou

Matúš Vallo – Oliver Sadovský – Branislav Husárik – Peter Janeček: Prístavba rodinného domu, Bratislava
Laco Bartko: Ozveny spomienok

Ivan Príkopský – Katarína Príkopská – Tomáš Szőke: Toito @ Kabinet, Bratislava
Tomáš Amtmann: Box in a box

Branislav Loskot – Jaroslav Takáč – Peter Kukučka – Marcel Gacho – Juraj Benko – Adam Kuzma: VW_strategická miestnosť, Bratislava-Devínska Nová Ves
Dušan Kočlík: Strategický zen

Aktuálne realizácie
Matúš Vallo – Oliver Sadovský – Branislav Husárik – Peter Janeček – Tomáš Bartko – Marcel Vadík – Mateja Vonkomerová: „Prelet“, zastávka MHD pod Mostom SNP, Bratislava
Katarína Trnovská: Prelet pod Novým mostom

Pavol Pokorný: Rodinný dom, Stupava
Henrich Pifko: Zubatá proti nude

Imrich Pleidel – Ondrej Pleidel: Dom pri Váhu, Kráľová nad Váhom
Marta Kropiláková: Klasicky a dobre

Výsledky súťaže
Modernizácia pešieho mosta, Ružomberok – Likavka

Teória k téme
Juhani Pallasmaa: Komplexnosť v jednoduchosti. Štruktúra umeleckého obrazu

Recenzie
Júlia Kolláthová: Výstava diplomových prác
Igor Thurzo: Architektúr ako obrana ticha

Iná kultúra
Pavol Paňák: Svet podľa Viliama Malíka
Ivana Tláskalová Zavillová: Spravodajstvo z Prahy
Imro Vaško: Architektúra pohyblivého obrazu – Liberace Queer Space

English summary
Two in one

„PRELET“ – ZASTÁVKA MHD POD MOSTOM SNP, BRATISLAVA

Prelet pod Novým mostom

Architektonické hodnoty bratislavského Mosta SNP poznamenali za uplynulé roky nielen čas a nedostatok mestských financií, ale i nános „kreatívnych” prejavov od násť-ročných anonymov a ilegálne lepených plagátov. V obzvlášť problematickej situácii sa nachádza frekventovaný priestor obratiska autobusov na ľavej strane Dunaja. S výnimkou dvoch bufetov a niekoľkých graffiti pochybnej kvality, ktoré aspoň čiastočne zamestnávali zrak čakajúcich na spoj, tu donedávna nebolo nič, čo by sa dalo považovať za vizuálne atraktívne. Pri tom, toto miesto je napríklad pre turistov, ktorí cestujú priamou autobusovou linkou z Viedne, Prahy či Budapešti, prvým kontaktom s hlavným mestom. Situácia sa zmenila, keď fotograf Šymon Kliman oblepil mohutné nosné stĺpy mostu monumentálnymi fotoportrétmi Partizánov a iniciátori projektu My sme mesto – Vallo Sadovsky Architekti – si vybrali zastávku pod mostom ako vhodné miesto pre svoje mestské zásahy. Ich hlavným zámerom bolo vytvoriť humánnejšie prostredie predovšetkým pre bežných ľudí – pravidelných cestujúcich, ktorí sú každodenne nútení vnímať priestor pod mostom. Projekt Prelet je v poradí druhou dizajnérskou intervenciou VSA v tejto lokalite. Dva roky po vymaľovaní „zeleného koberca”, prekrývajúceho nástupištia autobusov, si v júni tohto roku na priestor pod mostom posvietili opäť. Navrhli a spolu s dobrovoľníkmi realizovali závesné osvetlenie, ktoré výrazne zlepšilo svetelnú situáciu nástupišťa. Viac ako dvadsať dobrovoľníkov navíjalo výplet svietidiel priamo pod mostom, pričom použili takmer štyri kilometre recyklovanej balíkovej pásky. Líniový raster vytvára tieňohru svietiacich objektov, evokujúcich krídla vtákov. Hotové kovové konštrukcie následne inštalovali na závesné kotvy priamo nad nástupištia mestskej hromadnej dopravy. Výsledný efekt levitujúceho svetla púta pozornosť už z Rybného námestia a láka zvedavcov pristúpiť bližšie a zažiť Prelet priamo nad vlastnou hlavou.

Text: Katarína Trnovská
Foto: Tomáš Manina

DUPLEXS_DVOJDOM, BRATISLAVA-VRAKUŇA

Malý dom s veľkou sebaúctou

Vrakuňa je tichá štvrť s predmestským flairom zo záhradkami, nízkopodlažnou zástavbou a množstvom zelene. Je optimálnym kompromisom medzi prímestským satelitom a bývaním v meste. Pre päťčlennú a trojčlennú rodinu sa stal domovom malý pozemok tvaru L včlenený medzi jestvujúci rodinný dom a zopár radoviek neďaleko estakády diaľnice. Obe rodiny si boli sami sebe stavebníkmi aj architektmi (kolegovia z ateliéru). Zvyknutí spolupracovať a plniac si predstavu o bývaní, architekti boli nútení robiť kompromisy vyplývajúce len z charakteru pozemku a z obmedzeného finančného rozpočtu. Na malom pozemku vyrástol na prvý pohľad veľmi nenápadný dvojdom(ček). Murovaný, bez pivnice, s dvoma podlažiami, plochou strechou, zrkadlovou dispozíciou a jednoduchou na bielo omietnutou fasádou. Dom je tak komprimovaný, že nebyť dvoch vstupov málokoho by napadlo, že skrýva bývanie pre dve rodiny s deťmi. Po nie veľmi spektakulárnom úvode však po vstupe dovnútra príde šok. Pred návštevníkom sa rozvinie scénicky takmer dokonalý, vertikálne aj horizontálne otvorený priestor, ktorý v sebe snúbi presne tú správnu dávku veľkorysosti a útulnosti. Architekti zvolili netradičné, no veľmi praktické radenie priestorov. Obývacia časť je v strede dispozície. Nie je veľká, no vertikálne otvorenie cez obe poschodia a veľký skosený svetlík dávajú priestoru proporciu, ktorá povznáša. Priebežným stupňom smerom nadol plynie priestor do veľkorysej kuchynsko-jedálenskej časti, ktorá má celopresklenou stenou s posuvnými dverami maximálny kontakt s terasou a malou záhradkou. Obývací priestor sa oslobodením od prevádzkového kríženia s kuchyňou stáva „duchovným“ stredom domu. Celý priestor je ponechaný vo svojej esenciálnej čistote. Všetok úložný nábytok a obslužné priestory sú zabudované za biele po strop vysoké panely, ktoré sa len ťažko dajú odlíšiť od bielej steny. Kontrastne k veľkému otvorenému spoločenskému priestoru je koncipovaná súkromná časť domu na poschodí. Skromnejšie proporcie individuálnych priestorov nepôsobia utlačujúco, vďaka možnosti priestorovo sa „vyžiť“ v inej časti domu vyvolávajú pocit útulného útočiska. Voľba útleho, ale premysleného repertoáru farieb a materiálov a dotiahnuté detaily v interiéri sa výraznou mierom podpísali na atmosfére celého priestoru.

Text: Andrea Bystrická
Foto: Ondrej Synak