ÚzemnéPlány.sk

Autor

Vydavateľstvo Eurostav

Autor fotografií

Vydavateľstvo Eurostav

Zdroj

Vydavateľstvo Eurostav

Zobrazení

11447

Dátum vydania

10. 10. 2013

Kategórie článku

• Publikácie

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

44%

Celkový počet hlasov: 974

ARCH 10/2013

Obsah

Aktuálne

Súťaže
Výstavy

Realizácie k téme
Irakli Eristavi: Kasárne/Kulturpark, Košice
Andrea Bacová: Kult kultúry v Kulturparku

Viktor Šabík: Rekonštrukcia mlyna na administratívnu budovu, Preseľany
Ivana Moncoľová: Architektúra s happy endom

Atrium – Michal Burák – Dušan Burák – Marek Ganz: Spots, Košice; Matej Mihalič – Martin Mihály
Pavol Mészáros: Košické výmenníky pokračujú

Atrium – Esterni: Pod mostom, Košice
Pavol Mészáros: Urban Interventions a mestský zásah pod mostom

Michal Mihaľák – Ján Kanócz: Rekreačná chata Maša, Nižný Klátov
Juliana Berberich Sokolová: Ľahkosť letných mesiacov a stavieb

Jiří Soukup: Lovecký areál, Radějov-Pusté
Ivan Gogolák: Lovecká samota

Informácie
Domy pre ľudí – humánna bytová výstavba v Rakúsku
A3UM opäť na obrazovkách
Svetový deň architektúry v réžii SAS
1×1 pavilón

Recenzie
Alena Kubová-Gauché: Kniha o legende
Ondřej Beneš – Oldřich Ševčík: Architektura a automobil jako fenomén moderní doby

Iná kultúra
Katarína Trnovská: Dizajn oslavuje v septembri!
Branislav Štěpánek: Nepokojný Ľubo Stacho
Ivana Tláskalová Zavillová: Spravodajstvo z Prahy
Imro Vaško: Architektúra pohyblivého obrazu – erózia elít

English summary
Architecture and leisure time

KASÁRNE/KULTURPARK, KOŠICE

Kult kultúry v Kulturparku

Najväčšou investičnou akciou v rámci projektu EHMK bola rekonštrukcia areálu bývalých kasární. Napriek pragmatickej funkcii boli kasárne postavené v klasicistickom duchu s množstvom detailov na fasádach. Ateliér zerozero pracoval so zachovanou substanciou s úctou a rešpektom. Pôvodné budovy, hoci to tak zo zákona nemuselo byť, ostali zachované a ukážkovo zrevitalizované. Na ploche cca 3,7 ha vznikla kultúrna infraštruktúra, ktorá bude iniciovať aktivity podporujúce kultúrnejší životný štýl Košičanov i návštevníkov. V hlavnom objekte ALFA – v pôvodnej pekárni uprostred areálu – je v dvoch sálach multifunkčný koncertný priestor. Okrem toho je tu aj galéria. Objekt CHARLIE je využívaný ako mestské výstavné priestory. V jeho časti je stála náučno-vedecká expozícia pre deti „Steel park“. BRAVO, rozľahlý objekt, koncipovaný ako Centrum podpory kultúry a kreativity, disponuje množstvom univerzálnych priestorov. Architekt Eristavi rozvinul koncepciu prestavby starého kasárenského celku do urbanistického „Raumplanu“, v ktorom sú jednotlivé objekty pospájané pomyselnou matricou pravidelného geometrického rastra v modulovej osnove 8×8 m. Priestorový koncept kasární bol totiž založený na ortogonálnej mriežke, ktorú bolo možné preniesť aj do novej koncepcie Kulturparku. Prirodzene zostarnutá klasicistická architektúra bola podriadená výraznej priestorovej redefinícii. S úctou k jej veku bol vo vnútri citlivo vybraný niekde strop, otvor, niekde priečka. Oceľový skelet umožnil veľa. Tektonika objektov sa nezmenila, klasicistický výraz je zachovaný. Nerušivé novotvary sa objavujú len pri vstupoch do objektov. Prvky fasádneho členenia sú remeselne výborne zvládnutou replikou, keďže objekty museli byť zateplené kvôli minimalizácii prevádzkových nákladov. „Raumplan“ Kulturparku tvoria tri pôvodné budovy a osem nových pavilónov, park a open space námestia. Priestorovú koncepciu zjednocujú farby použitých materiálov. Monochromatický charakter dostali aj nové pavilóny, slúžiace na rôzne účely. Použitie antikora a skla prinieslo efekt v podobe efemérnej architektúry, ktorá splýva s okolím. Verejný open space je koncipovaný ako multifunkčný interaktívny priestor.

Text: Andrea Bacová
Foto: Robo Kočan

REKREAČNÁ CHATA MAŠA, NIŽNÝ KLATOV

Ľahkosť letných mesiacov a stavieb

Stavanie chát a trávenie voľného času v nich naberalo na popularite v prvorepublikovom Českoskovensku, prvú vlnu rozmachu zaznamenalo už v dvadsiatych rokoch minulého storočia. Zhruba v tom čase začína do českého a slovenského jazyka prenikať nové slovo „weekend“. Na rastúcu popularitu chát má vplyv postupne sa meniaca dĺžka voľného času, ako aj jeho využívanie. Aj keď väčšina rodinných chát predstavuje „architektúru bez architektov“, ani architektmi navrhnuté chaty nie sú ojedinelé. Chata na Maši je umiestnená v chatovej oblasti, chatky ktorej vypovedajú o rôznych podobách predstáv ich majiteľov. Ich škála okrem tradičných drevených chát obsahuje ťažkopádnejšie tehlové stavby aj takmer pseudo-sakrálne počiny. V tomto kontexte chatka so svojou drevenou konštrukciou a dôrazom na vzdušnosť, teplo a priehľadnosť pôsobí nesmierne osviežujúco. Výberom materiálov a celkovým prevedením pracuje s mnohými premisami tradičného uchopenia chaty, ako napr. prepojenie s okolitou prírodou (avšak umožňujúc zachovanie viac-menej „mestského“ spôsobu života a obývania), sezónnosť využitia a využitie prírodných materiálov. Je zasadená do jemného svahu a elegantne využíva mierny sklon terénu, ako aj úzke vymedzenie pozemku vo svoj prospech. So sklonom terénu pracuje aj členenie vnútorného priestoru (spodná a vyvýšená časť domu sú spojené schodíkmi, kopírujúcimi časť diagonálnej osi, okolo ktorej je vnútorný priestor členený), jednopodlažná stavba tak nadobúda priestornejší ráz. Posadenie na pätkách umožňuje ľahkosť celodrevenej konštrukcie a dodáva celej stavbe vzdušnosť, a subtílnosť. Taktílna textúra exteriérových stien, dosiahnutá pravidelne sa striedajúcou hrúbkou fošien, reaguje na meniace sa svetelné podmienky a podtrhuje prepojenie budovy s rytmom roka a dňa. Dôraz autori kládli na prepojenie s prírodou – drevená terasa obopína chatu z troch strán, použité sú veľkorozmerné okná a presklené dvere. Predstavivosť najviac zamestnáva plochá zelená strecha.

Text: Juliana Berberich Sokolová
Foto. Ján Krcho