Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť

ÚzemnéPlány.sk

607 územných plánov

946 článkov

4805 fotografií

online návštevníkov

07. 12. 2019, meniny má: Ambróz

Aktuality

Mestské zásahy Tatry

tatry-fb-cover-2×.png

Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.

04. 02. 2019 | viac

Terasy Trstany spúšťajú predaj

trstany-banner-800.png

V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.

25. 06. 2018 | viac

Pocitové mapy Slovenska spustené

pm-fb-profile-2×.png

Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?

15. 03. 2018 | viac

Diskusné stretnutie k Manuálu tvorby verejného priestoru

img-20180303–192534.jpg

V poradí prvé stretnutie s verejnosťou k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestorov Prešova zorganizovali Atrium Architekti v Libresso caffe 3.3.2018 v Prešove.

07. 03. 2018 | viac

Diskusia k téme verejných priestorov Prešova.

Radi by sme Vás srdečne pozvali na podujatie Verejné priestory Prešov, ktoré predstavuje prvé zo série diskusno — participačných stretnutí k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestranstiev Prešov.

22. 02. 2018 | viac

Autor

Andrea Bacová

Autor fotografií

Ľubo Stacho, Michal Burák

Zdroj

ARCH

Zobrazení

19006

Dátum vydania

03. 09. 2010

Kategórie článku

Súvisiace články

Hodnotenie článku

44%

Celkový počet hlasov: 848

Partneri

Generálny partner

Hlavní partneri

Partneri

Mediálni partneri

Anketa

Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Áno

42%

Nie

33%

Nedá sa zovšeobecňovať

24%

Formalizmom sa snažíme vyhýbať (1.časť)

img-8172.jpg

Michal Burák v rozhovore s Andreou Bacovou pre časopis ARCH o architektúre, urbanizme, vile A a tiež o projekte UzemnePlany.sk

Andrea Bacová: Vila A, ktorú publikujeme v tomto čísle ARCH-u, zapadá do témy čísla. Pôsobí nekonvenčne a nonkonformne. Bol to zámer, alebo, ako sa hovorí, urobili ste „z núdze cnosť“, keďže ten dom je postavený v náročnom teréne a so zlou orientáciou?
Michal Burák: Bolo to asi oboje. Faktory, ktoré tam boli – orientácia, veľký výškový rozdiel – predurčili výraz a charakter stavby, z toho sme vychádzali, no bol tam určite aj zámer, aby objekt pôsobil zaujímavo. Bolo zložité vyriešiť, ako sa do domu vôbec dostať. Keby som bol investorom ja, tak si určite niečo také nekúpim. Na prvý pohľad sme mali pocit, že sa tam nedá nič postaviť.

Prečo si potom investor zvolil taký pozemok? Mal na to nejaký evidentný dôvod?
Predpokladám, že, keďže ide o takýto pozemok, asi bol lacný. Ďalšou výhodou je, že je to blízko Košíc. Je to prvá dedina za Košicami s pomerne dobrým dopravným napojením. A nakoniec, hlavné, čo asi rozhodlo, je blízkosť lesa. Investor je horský typ. Väčšinu voľného času trávi v horách, takže toto ho asi zaujalo najviac.

Ako ste sa vysporiadali so zlou orientáciou? Ako vám to ovplyvnilo koncept a dispozíciu domu?
Koncept je jednoduchý, ide o lapidárne riešenie. Je to do kopca šikmo položený kváder.

Zo statického hľadiska to však asi lapidárne nebolo?
Určite nebolo. (smiech) Dosť sme sa na tom aj so statikmi natrápili.

vila-a-2.jpg

Ako je stavba potom v takýchto zložitých podmienkach založená?
Spodná stavba je zo železobetónu. Mali sme problém so spodnou vodou, keďže v blízkosti je potok. Boli obavy, či voda nepodmyje, resp. celú stavbu nezdvihne. Zatiaľ je to v poriadku. Kváder je vložený do sklonu terénu. Výškový rozdiel nám tým umožnil umiestniť parkovanie pod dom. A tak dom nemá garáž, len parkovacie státie pod svojou hmotou. Odtiaľ je vstup do vstupnej haly so schodiskom. Na spodnej úrovni je len táto hala a malá technická miestnosť. Schodiskom sa vyjde do hlavnej obytnej časti domu s kuchyňou a jedálňou, ktorá je presvetlená z východu aj zo západu. Je odtiaľ pekný výhľad na krajinu. Náš objekt zo západnej strany vyzerá ako jednopodlažný. Od prístupovej cesty sú tam však dve podlažia. V centrálnej časti je chodba, ktorá kopíruje sklon terénu pomocou vyrovnávacích schodov a je z nej vstup do troch izieb a kúpeľne.

Dom teda nie je veľký, má v podstate úspornú koncepciu. Koľko má štvorcových metrov?
Približne 190 m2, na byt možno veľké, ale na rodinný dom akurát.

Z technologického hľadiska ste využili nejaké aktuálne materiály a systémy, alebo je to tradičná murovaná stavba?
Konštrukčne je dom zaujímavý. Je to sendvičová konštrukcia, pričom nosný systém vytvárajú oceľové stĺpy a stužujúce betónové steny, ktoré slúžia aj ako akumulačné. Krov je z ocele a dreva, spodná stavba je, ako som už spomínal, železobetónová.

Bola to teda asi dosť náročná realizácia.
Áno, to bola, boli tam pomerne veľké (takmer 11 m) rozpätia oceľových, veľmi subtílnych nosníkov – v obývacej časti. Z východnej strany dom stojí na oceľovej dvojnožke. Celú ťarchu sa nám tak podarilo presunúť do jedného bodu, bez toho, aby sme použili nejaké prievlaky alebo masívne preklady. Zo statického hľadiska je to teda celkom fajnová záležitosť.

Museli ste mať dobrého statika, ktorý sa pri rodinnom dome pustil do takejto náročnej záležitosti. Nepredražilo to príliš stavbu?
Určite to nie je stavba za pár korún. Možno aj preto utrpel interiér, ktorý nie je realizovaný, ako bol pôvodný projekt, čo je škoda.

Zrejme konštrukcia vyčerpala rozpočet a investor bol nútený použiť ekonomickejšie prostriedky, aby stavbu dokončil.
Je to tak. Napríklad pôvodne projektované betónové steny boli, žiaľ, nahradené omietkou a drevené obklady sadrokartónom.

Fasáda je však titánzinková, čo tiež nie je lacný materiál.AB
Opláštenie bolo dosť drahé. Obávali sme sa, že počas realizácie to budeme musieť upravovať na nejaký lacný plech alebo iný materiál. Sme radi, že aspoň z exteriérovej strany to zostalo tak, ako to bolo v projekte.

Mali ste osvieteného investora, ktorý sa nielenže dal na jednej strane nahovoriť na tak netradičný koncept domu, ale na strane druhej aj ustál náročné požiadavky, ktoré z toho vyplynuli – čo sa týka statiky aj celého riešenia. Podstatný a nonkonformný mal aj názor pri výbere pozemku, keď sa vôbec rozhodol ho kúpiť.
Aj z toho pohľadu, že položil peniaze, ako sa hovorí, „na drevo“ a vrátil sa až po hotový projekt.

Mali ste teda voľnú ruku vo všetkom?
Totálne, až sme si neboli istí, či nežartuje. Naozaj nechcel nič meniť. Ako sme to navrhli, tak to bolo. Povedal, že sa mu to páči, že si to tak predstavoval, a to bolo celé.

Ešte sa vráťme k celkovému priestorovému kontextu. Je to zrejme typická sídelná kaša, ktorá má väčšie percento katalógových rodinných domov s charakterom poklesnutej stavebnej produkcie. Ako ste v rámci konceptu domu reagovali na takýto kontext?
Od okolia sme sa chceli odlíšiť, vytvoriť čosi nové. Okolo sú väčšinou staré domy – „šumperáky“, brizolity a podobne. Zo západnej strany a zospodu počas realizácie pribudli navyše novostavby – ako ste spomenuli, poklesnutej úrovne. Pre nás bola dôležitá blízkosť lesa a potoka a do tohto kontextu sme sa dom snažili umiestniť.

zimna.jpg

Povedali ste, že investor je ekologicky zameraný. Ako v tomto zmysle do toho zapadá titánzinok a betón?
Titánzinok je prírodný materiál. Nie je to žiaden plast ani strešná fólia. Betón je zase čosi ako skala vliata do debnenia. V spojitosti s drevom je to podľa mňa celé ekologické. Možno sa ale mýlim.

Nemýlite, v určitom zmysle môžeme materiály, ktoré sú primárne vyrábané z prírodných surovín, považovať za ekologické. Šetria predsa energiu, ktorá by sa spotrebovala na výrobu „umelých“ prvkov. Ďalšia vaša neštandardná realizácia je teda úspešne za vami.

Chcela by som sa ešte dotknúť otázky medializácie architektúry. Váš ateliér sa dosť stará o svoju medializáciu. Máte vzorne spracovanú webovú stránku, zúčastnili ste sa na príprave veľmi užitočného portálu o územných plánoch. Ako jedni z mála slovenských architektov ste dokonca na stránkach prestížneho Phaidon atlasu.
Považujete medializáciu architektúry za dôležitú súčasť profesie architekta?
Rozhodne, lebo doba je taká. O čom sa nehovorí, nežije. Ak má architektúra žiť aj u nás, resp. ak sa má nejako rozvíjať, tak sa musí o nej hovoriť. Musí sa medializovať. Ak sa realizuje nová stavba, mala by niesť minimálne meno architekta. Keď človek ide okolo, mal by sa dozvedieť, kto tú stavbu navrhol. Či už je to dobrá, alebo zlá stavba. Ak je to dobrá stavba, malo by sa o nej aj hovoriť a písať, aby sa informácia o nej dostala i k širšej laickej verejnosti. Tým pádom by sa mala ovplyvňovať mienka, čo je to dobrá a čo zlá architektúra. Jedine toto je cesta. Páči sa mi prístup IKEA, kde každý výrobok nesie meno dizajnéra, ktorý ho navrhol. Myslím si, že je to dôležité. O bezmenných stavbách okolo nás laik ani nevie, že ich navrhol architekt. Je to proste len stavba. Ak stavba nesie meno architekta, získava inú hodnotu.

Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené | DB: 64 | T: 0.486265

ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne