Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť

ÚzemnéPlány.sk

604 územných plánov

944 článkov

4803 fotografií

online návštevníkov

22. 08. 2018, meniny má: Tichomír

Aktuality

Terasy Trstany spúšťajú predaj

trstany-banner-800.png

V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.

25. 06. 2018 | viac

Pocitové mapy Slovenska spustené

pm-fb-profile-2×.png

Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?

15. 03. 2018 | viac

Diskusné stretnutie k Manuálu tvorby verejného priestoru

img-20180303–192534.jpg

V poradí prvé stretnutie s verejnosťou k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestorov Prešova zorganizovali Atrium Architekti v Libresso caffe 3.3.2018 v Prešove.

07. 03. 2018 | viac

Diskusia k téme verejných priestorov Prešova.

Radi by sme Vás srdečne pozvali na podujatie Verejné priestory Prešov, ktoré predstavuje prvé zo série diskusno — participačných stretnutí k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestranstiev Prešov.

22. 02. 2018 | viac

VÝSKUM V OBLASTI AUTONÓMNEHO ÚZEMNÉHO PLÁNOVANIA

eu-logo-2.png

Zvýšenie súkromných investícií prostredníctvom spolupráce výskumných inštitúcií a podnikateľskej sféry.

29. 01. 2018 | viac

Partneri

Generálny partner

Hlavní partneri

Partneri

Mediálni partneri

Anketa

Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Áno

42%

Nie

34%

Nedá sa zovšeobecňovať

25%

Aktuálne diskusie

Najnovšie komentáre

Žilinské sídliská Hliny / Koncept, ktorý overil čas

zilinskesidliskahliny01.jpg

Sídlisko Hliny v Žiline začalo vyrastať po roku 1952 na nezastavanom priestore medzi nemocnicou, mestskou tržnicou a vilovou štvrťou Malá Praha. Predchádzalo tomu víťazstvo Jozefa Peňáza z roku 1929 v urbanistickej súťaži s regulačným plánom Žiliny, ktorý sa venoval vývoju mesta až do roku 2000. Po 30 rokoch sa začala realizovať výstavba na ploche, kde predtým boli polia, močiare a jamy, z ktorých sa ťažila hlina pre neďalekú tehelňu. Projekt prvého žilinského sídliska vypracoval akad. arch. Ferdinand Čapka. Skladá sa z ôsmich obvodov Hliny I až VIII. Toto sídlisko s jasnou urbanistickou štruktúrou v tesnej blízkosti centra mesta žije doteraz svojím vlastným životom a je príkladom sídliska, ktoré majú obyvatelia radi.

Tento článok časopisu Urbanita si môžete prečítať v pôvodnej forme tu.

Hliny I a II

Obchodnou tepnou sídliska sa stala Trieda obrancov mieru – terajšia ul. A. Bernoláka. Jej staršia časť dlhá 245 metrov, Žilinčanmi nazývaná Bulvár, je vydarenou ukážkou architektonickej tvorby v duchu socialistického realizmu. Túto triedu, ktorá spája žilinské sídliská Hliny I a II, postavili v rokoch 1955 až 1959. Architekt Ladislav Bauer ako projektant Stavoprojektu bol v roku 1951 poverený vypracovať smerný plán mesta Žiliny. Návrh vypracoval v dvoch alternatívach a po rokovaniach bol schválený vývoj mesta na 60 000 obyvateľov.

zilinskesidliskahliny01.jpg

Hoci smerný plán Žiliny L. Bauer sám nedokončil, jeho rukopis má významný podiel na riešení sídliska Hliny I a II, pričom jeho myšlienky presiakli cez všetky nasledujúce zmeny až do realizácie. L. Bauer na podklade smerného plánu spracoval zastavovací plán. Územie budúceho sídliska rozdelil na štyri obvody. Určením šírky a dĺžky hlavnej osi orientovanej severo-južným smerom tak, aby sa pohľadovo zachytili tradičné dominanty centra mesta, definoval charakter novej komerčnej triedy prechádzajúcej stredom vznikajúceho sídliska a ústiacej do námestia. V roku 1952 spracoval spolu s F. Čapkom prvý návrh sídliska Hliny I a II. F. Čapka čerpaním z architektúry vtedajšieho ZSSR a ovplyvnený spôsobom projektovania v duchu socialistického realizmu vypracoval pre toto sídlisko definitívny projekt.

Výstavba sa začala v roku 1954 podľa projektov spracovaných v Krajskom projektovom ústave (J. Čapka, I. Meliš). Projekty boli poznamenané snahou o uplatnenie historizujúcich prvkov, pri realizácii sa však od zdobenia priečelí upustilo. Tehlové, prevažne 5-podlažné bytové domy T 15 si zachovali z projektov iba charakteristické úpravy časti prízemia, ako podlubie a vystupujúce rímsy nad 4. a 5. podlažím. Takto definujú mierku širokého mestského bulváru s komerčnými prevádzkami v prízemí obytných domov lemovaných spevnenými plochami na pohyb peších, jednosmernými obslužnými komunikáciami a pozdĺžnou vegetačnou plochou v strede ulice.

zilinskesidliskahliny02.jpg

Čapkov najväčší prínos je v tektonickom stvárnení priečelia komerčnej triedy, ktoré postavil na minimalizácii plošného riešenia fasády a využití hry svetla a tieňa použitím loggií, balkónov, arkierov a kordónových ríms.

Pokračovaním výstavby po roku 1955 vyrástli ďalšie obytné súbory sídliska, ktoré dodefinovali a čiastočne zmenili pôvodný koncept. Podľa L. Bauera prinieslo nové sídlisko aj zápory. Napísal: „Zápory sú jednak v plošnej prehustenosti uzavretých dvorov, jednak v dispozičnej nejasnosti bytových objektov vychádzajúcich z použitia typových projektov i v nárožných bodoch, a hlavne vo vstavaní obchodných jednotiek do prízemia budov.

Pravda, tieto nedostatky majú mnohé znaky objektívnych príčin svojho obdobia, ako bola teória a schvaľovacia prax.“ Dnes môžeme o dvoch záporoch spomínaných autorom povedať, že sú významné pre kvalitu života v tejto mestskej časti: hustota uzavretých blokov, ktoré ponúkajú určitý štandard intimity v inak rušnom mestskom priestore, a opodstatnenosť komerčných prevádzok v prízemí objektov hlavnej triedy, pretože práve tie vytvárajú príležitosti na odohrávanie sa spoločenského života v uliciach mesta.

Hliny III a IV

Ďalšiu výstavbu sídliska urýchlila panelová výstavba v 60. rokoch. Prvý obytný panelový dom v Žiline začali montovať na Gagarinovej ulici 16. marca 1959. Definitívne spracovanie smerného plánu bolo v rokoch 1954 a 1955 na základe schválenej alternatívy z dvoch už uvedených návrhov z roku 1951. V prípade návrhu sídliska Hliny III – IV od F. Čapku sa použil voľnejší charakter zástavby s maximálnym využitím panelových bytových domov typu G57.

zilinskesidliskahliny03.jpg

To urýchlilo výstavbu sídliska a dočasne odstránilo problém mesta s nedostatkom bytových jednotiek. V roku 1945 nemalo mesto ani 20-tisíc obyvateľov, do roku 1961 vzrástol ich počet na takmer 33-tisíc a očakávalo sa, že počet ešte bude rásť. To znamenalo potrebu stavať byty. Za obdobie rokov 1945 až 1960 sa postavilo takmer 5-tisíc bytov, čo znamenalo nárast o taký počet bytových jednotiek, koľkými mesto disponovalo v roku 1945. V roku 1952 sa pri výstavbe sídliska Hliny I až IV sa predpokladalo s výstavbu 1 110 bytov. Súčasťou boli aj obchody, garáže, škola, dve materské školy, jasle, poštový úrad, pohostinstvo a verejné záchody.

Investičná úloha bola schválená v roku 1956 a orientačné náklady dosiahli cenu viac ako 150 miliónov Kčs. Obvody sídliska Hliny III a IV urbanisticky dopĺňali obvody I a II, ktoré boli v tom čase už v procese výstavby. Určená plocha obvodu III a IV bola vyhradená na vyššiu zástavbu. Stredom tohto zastavaného priestoru viedla ako pokračovanie hlavnej kompozičnej osi 40 až 46 m široká trieda. Novovzniknutá štvrť počítajúc s obvodmi I a II predpokladala výstavbu bytových jednotiek pre zhruba 10 000 obyvateľov.

zilinskesidliskahliny05.jpg

Obvody III a IV počítali približne až s 970 jednotkami bývania a dvomi rodinnými domami. To znamenalo v porovnaní s pôvodným zámerom navýšenie o 600 bytov. Konečný počet bytov v obvodoch I až IV bol však až 1964. Pred samotnou výstavbou došlo aj k asanácii troch rodinných domov a budovy Ružičkovej kotolne, ktoré sa nachádzali priamo na území určenom na zástavbu.

Na výstavbu sa v prevažnej miere použil bytový dom typu T 16. Vo vnútroblokoch boli 4-podlažné bytové domy, z ulice hlavnej kompozičnej osi 9-podlažné, kde boli aj dvojpodlažné obchodné trakty pôvodne v návrhu riešené ako súvislý pás s pasážami. Od tejto myšlienky sa pri realizácii upustilo a zo súvislého pásu sa prešlo k dvojpodlažným bodovým stavbám v jednom rade. Dnes sa ich kapacita necitlivým spôsobom zväčšuje, čo znehodnocuje pôvodnú architektúru.

Súčasný stav

V súčasnosti poskytuje obytný súbor Hliny I – IV obyvateľom základné služby. Sú tu jasle a materské školy, na hlavnej triede je súbor predajných priestorov s pobočkami poskytujúcimi služby. Nájdeme tu tiež bilingválne gymnázium a pobočku NBS. Na opačnej strane vyúsťuje hlavná trieda do Námestia Ľ. Štúra s mestským parkom.

zilinskesidliskahliny06.jpg

Námestie je však už minulosťou – v duchu konzumnej spoločnosti ustúpilo výstavbe obchodného centra. Hotel Slovakia a Dom odborov pritom predurčovali funkčné využitie plochy voľného verejného priestoru. Dokončením tejto stavby a spustením do prevádzky vznikne, podľa môjho názoru, viacero problémov a negatívnych dôsledkov v rámci širšieho okolia.

Priestory hlavnej triedy nie sú udržiavané, a tak nemôžu obyvateľom mesta poskytovať ani základné kvality verejných priestorov. Súčasný stav ulice vyžaduje pozornosť, ktorej sa jej, samozrejme, nedostáva vôbec. Prostredie, v ktorom ľudia bývajú, neponúka plnohodnotné priestory na šport, oddych a relax v exteriéri. Parkovacie miesta dnes ani zďaleka kapacitne nevyhovujú potrebám tohto územia.

Technické vybavenie priestorov mobiliárom budí dojem provizórnosti a nedostatočné vybavenie technickými prvkami jednotlivých blokov a vnútroblokov nevytvára priestor vhodný na denné využívanie.

Tento významný urbanistický a architektonický počin výrazne ovplyvnil rozvoj mesta. Zvýšené nároky na dynamickú a statickú dopravu sú dôvodom, prečo obyvatelia mestskej časti Hliny I až IV nedokážu plnohodnotne užívať kvalitu verejných priestorov. Tie pod tlakom množstva automobilov postupne degradujú a chradnú.

Riešenie je v podstate veľmi jednoduché – spočíva v nadradení človeka a cyklistu nad automobilom, no museli by ho zachytiť a mať vôľu podporiť volení zástupcovia mesta a verejní činitelia. Týka sa to však aj iniciatívy obyvateľov.

Michal Marcinov je doktorandom v Ústave urbanizmu a územného plánovania Fakulty architektúry STU v Bratislave. Venuje sa problematike systémov vegetačných plôch v mestách.

Žilina estate Hliny – Concept proven by time

The Hliny estate in Žilina began to take form in 1952 on greenfields between the hospital, the city market, and the villa quarter of Malá Praha (Little Prague). But even earlier, in 1929 Jozef Peňáz won an urbanism competition with a Žilina regulation plan which undertook the development of the city up to the year 2000. After 30 years construction began on a zone which until then had been fields, marshes and pits from where gravel was extracted for a nearby brickworks. The project for the city’s first estate was prepared by Academic Architect Ferdinand Čapka, and was composed of eight districts, Hliny I to VIII. This estate, with its distinctive urbanism structure, lies in close proximity to the city centre, but its inhabitants even today live their own lifestyle, which makes it an example of an estate still popular with its population.

Diskusia

Sledovať diskusiu [0] | RSS

Pridať komentár

Nie ste prihlásený, pre využitie výhod pre registrovaných sa prihláste alebo zaregistrujte

Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené | DB: 87 | T: 0.409877

ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne