Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť

ÚzemnéPlány.sk

606 územných plánov

944 článkov

4803 fotografií

online návštevníkov

14. 11. 2018, meniny má: Irma

Aktuality

Terasy Trstany spúšťajú predaj

trstany-banner-800.png

V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.

25. 06. 2018 | viac

Pocitové mapy Slovenska spustené

pm-fb-profile-2×.png

Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?

15. 03. 2018 | viac

Diskusné stretnutie k Manuálu tvorby verejného priestoru

img-20180303–192534.jpg

V poradí prvé stretnutie s verejnosťou k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestorov Prešova zorganizovali Atrium Architekti v Libresso caffe 3.3.2018 v Prešove.

07. 03. 2018 | viac

Diskusia k téme verejných priestorov Prešova.

Radi by sme Vás srdečne pozvali na podujatie Verejné priestory Prešov, ktoré predstavuje prvé zo série diskusno — participačných stretnutí k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestranstiev Prešov.

22. 02. 2018 | viac

VÝSKUM V OBLASTI AUTONÓMNEHO ÚZEMNÉHO PLÁNOVANIA

eu-logo-2.png

Zvýšenie súkromných investícií prostredníctvom spolupráce výskumných inštitúcií a podnikateľskej sféry.

29. 01. 2018 | viac

Partneri

Generálny partner

Hlavní partneri

Partneri

Mediálni partneri

Anketa

Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Áno

41%

Nie

34%

Nedá sa zovšeobecňovať

25%

Aktuálne diskusie

Najnovšie komentáre

  • Dobrá pôžička

    Ahoj,

    Chcem, aby všetci na tejto stránke vedeli, že Annie Terry je milá a dôvera hodná dáma. …

    13. 11. 2018 / 19:46 | Ponuka pôžičky

  • WELCOME TO CAPITAL RESTRUCTURING LOAN COMPANY LENDING SERVICE

    WELCOME TO CAPITAL RESTRUCTURING LOAN COMPANY LENDING SERVICE, we are registered and guaranteed loan …

    13. 11. 2018 / 18:18 | Phd. frank Hernandez

  • svedectvo

    Ahoj, Hľadáte renomovaného veriteľa, unavený tým, že ho odmietnete v bankách a hypotéke, ste …

    13. 11. 2018 / 17:29 | Jessica

  • svedectvo

    Ahoj, Hľadáte renomovaného veriteľa, unavený tým, že ho odmietnete v bankách a hypotéke, ste …

    13. 11. 2018 / 17:27 | Jessica

  • RE: Potrebujete skutočný kredit?

    Ahoj chlapci, som Agata, práve som získal úver vo výške 100.000 € od Wendy Finance, pôžičkový …

    13. 11. 2018 / 13:03 | Agata

Centrum sídliska Dlhé Diely / Bodka za KBV v Bratislave

centrumsidliskadlhediely01.jpg

Centrum sídliska Dlhé Diely sa vyvíjalo do roku 1989 podľa národohospodárskych plánov a limitov technicko-hospodárskych ukazovateľov. Napriek stereotypu a uniformite panelovej technológie vytvorili autori projektov v terénne náročnom, ale polohou exkluzívnom priestore na svahoch Malých Karpát územné predpoklady na kompozíciu spoločenského mestského prostredia s námestiami, alejami, galériami a pasážami. V porevolučnej eufórii 90. rokov 20. storočia sa v lokalite Centra menia majetkovoprávne vzťahy a prichádza zásadná zmena rozvojových zámerov. Pozrime sa bližšie na rozvoj Centra, ktoré je reprezentatívnym príkladom rozhodovania o rozvoji územia so zreteľom na krátkodobý ekonomický profit, ktoré má však dlhodobý kumulatívny negatívny vplyv nielen na život obyvateľov sídliska, ale aj na širšie územie mesta.

Tento článok časopisu Urbanita si môžete prečítať v pôvodnej forme tu.

Koncepčná príprava do roku 1989

Sídlisko Dlhé Diely v mestskej časti Karlova Ves v severozápadnej časti Bratislavy sa rozkladá na úpätí prírodného masívu Devínskych Karpát. Jeho poloha má potenciál na vizuálne vnímanie rozsiahleho územia Podunajskej nížiny, Pečenského lesa a panorámy mesta. Terénne náročné a súčasne mimoriadne exkluzívne prostredie ponúkalo územnú rezervu na vybudovanie novej mestskej štvrte s vlastným centrom.

V 70. a 80. rokoch minulého storočia sa plánovaním obytného súboru zaoberali dve skupiny odborníkov: akad. arch. Tibor Gebauer a kolektív zo Štátneho projektového a typizačného ústavu (ŠPTÚ) a Ing. arch. Jozef Slíž, Ing. arch. Eva Grébertová a kolektív zo Stavoprojektu. Vyšší štandard bývania v panelovom sídlisku docielili projektanti kompozičnými prostriedkami na rozvoj mestského charakteru prostredia – parter je miestom prevažne pešieho pohybu a s prízemiami ako miestom prejavu mestskej stavebnej kultúry a kompozíciou zástavby sa vytvárala sústava ulíc, námestí, parkov, stromoradí, promenád, pasáží, podlubí, galérií a krytých ulíc. Diferencovaný spôsob zástavby reagoval na terénny reliéf, kompozičné osi Centra sídliska sa orientovali na ťažiskové polohy mesta – mestskej časti Karlova Ves – k zariadeniam vyššej vybavenosti a zastávkam plánovanej rýchlodráhy, resp. metra. V roku 1982 sa zaradil Územný projekt zóny Dlhé Diely do galérie ocenených urbanistických projektov – autorský kolektív Stavoprojektu a ŠPTÚ získal Cenu Zväzu slovenských architektov.

centrumsidliskadlhediely01.jpg

V ďalších fázach spracovania projektovej dokumentácie pokračoval ako generálny projektant Stavoprojekt. Národohospodárske plány a limity technicko-hospodárskych ukazovateľov stanovili základné východiská výstavby. V rámci komplexnej bytovej výstavby (KBV) pre pôvodne plánovaný počet približne 17-tisíc obyvateľov sa v projektoch určili lokality zariadení občianskej vybavenosti vrátane námestia, parku a lokálnych priestorov denného oddychu a rekreácie. Ťažiskové spoločenské Centrum obytného súboru bolo navrhnuté do atraktívnej polohy južného svahu s rozlohou viac ako 7 hektárov. V severnej časti sa zástavba primkla k hlavnej obslužnej komunikácii a v južnej časti využívala prírodnú muldu a terénne terasy na mestský park (obr. etapa 1).

Aktualizovaný územný projekt zóny z roku 1987 – 1993 uvažoval so zvýšením počtu obyvateľov – predpokladalo sa takmer 22-tisíc obyvateľov v rámci KBV a 3 300 obyvateľov v rámci individuálnej bytovej výstavby. V lokalite Centra sa však ponechal pôvodný koncept zástavby – v severnej časti polyfunkčné domy s 320 bytmi a v územne rozsiahlejšej južnej časti mestský park. V rokoch 1984 až 1986 boli podľa Územného projektu zóny Dlhé Diely vydané územné rozhodnutia k 1. – 4. stavbe. Centrum tvorilo súčasť 1. stavby. Do roku 1989 sa realizovala prednostne výstavba bytových domov a lokalita Centra ostala nezastavaná.

Zmeny v koncepcii zástavby po roku 1989

Po roku 1989 sa majiteľom parciel plánovaného Centra stalo Hlavné mesto SR Bratislava a v roku 1996 ich zverilo do správy Mestskej časti Karlova Ves. Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava IV z roku 1997 sa predĺžil termín ukončenia stavby do konca roka 2002. V rozhodnutí sa uvádzalo, že rozhodnutie sa týka len zmeny termínu a všetky ostatné ustanovenia a podmienky výstavby zostávajú v platnosti. Investorom stavby Nové bratislavské centrum (NBC) Dlhé Diely, Karlova Ves sa stala Mestská časť Bratislava-Karlova Ves zastúpená Karloveskou obchodnou a rozvojovou spoločnosťou, a. s. Ďalších rozhodujúcich investorov na území reprezentovali NBC, s. r. o., a Stavebné bytové družstvo Viktória.

centrumsidliskadlhediely02.jpg

Aktívnu úlohu v procese spolupráce zohrávali vysokopostavení predstavitelia Hlavného mesta SR Bratislavy, Mestskej časti Karlova Ves a bývalého Stavebného bytového družstva Bratislava IV. Plány s výstavbou komplikovala živelná skládka zeminy a rôzneho odpadu z celého obytného súboru v objeme približne 100-tisíc m3, ktorú bolo treba pred začatím novej výstavby odstrániť. Lokalita Centra sa stala predmetom intenzívneho záujmu o výstavbu bytových domov.

Vplyv Aktualizácie územného plánu mesta

centrumsidliskadlhediely03.jpg

V porevolučnej eufórii 90. rokov 20. storočia boli schválené zmeny a doplnky Smerného územného plánu z roku 1985 formou Aktualizácie Územného plánu hl. m. SR Bratislavy, rok 1993. Grafickú časť tvorili výkresy v mierke 1 : 25 000 a textová časť bola zostavená ťažiskovo z tabuľkovej časti so stručným popisom zmien a doplnkov. Definície obsahu každého funkčného systému obsahovali široké spektrum základných, doplňujúcich a účelovo viazaných plôch stavieb a zariadení.

Centrum disponovalo potenciálom na občiansku vybavenosť a verejný park v pomere plôch približne 1 : 1. „Mäkká“ regulácia Aktualizácie vytvorila podmienky na netransparentné uplatnenie nástrojov územného plánovania a vydávanie územných rozhodnutí v diametrálnom rozpore so zásadami a princípmi tvorby centrálneho spoločenského priestoru sídliska Dlhé Diely. Stala sa nástrojom na uplatnenie záujmov súkromného sektoru s vlastnými metódami exploatácie územia Centra. Redukciu plochy na mestský park a vysoký nárast bytovej funkcie a intenzity zastavania územia posudzovali kompetentné úrady ako súlad s Aktualizáciou, ktorá neregulovala urbanisticko-hmotové riešenie zástavby a v rámci funkcie občianskej vybavenosti nešpecifikovala pomer funkcie bývania a občianskej vybavenosti.

Vplyv samosprávnych orgánov

Samospráva neuplatnila požiadavku spracovať a prerokovať aktuálnu zonálnu dokumentáciu ani napriek apelovaniu odborníkov a postupne aj obyvateľov Dlhých Dielov, ktorí v priamom prenose sledovali neočakávanú premenu svojho obytného prostredia. Nové majetkovoprávne vzťahy reagovali na dopyt trhu a stavebný boom prelomu storočí výstavbou solitérnych blokov bytových domov na plochách pôvodne určených pre park.

V období prerozdeľovania kompetencií v rozhodovaní o stavebnom rozvoji v lokalite Centra paralelne pracovali na analýzach rozvojového potenciálu lokality kolektívy odborných zástupcov mesta. Útvar hlavného architekta (ÚHA) spracoval v roku 1992 urbanistické podmienky na overovanie novej zástavby, ktoré sa uplatnili v architektonickej súťaži. Súťažné návrhy v rozsahu urbanistických štúdií prevažne rešpektovali morfológiu terénu v urbanisticko- architektonickom riešení a navrhli okrem mestských funkcií aj kompozične atraktívne radenie hmôt s priehľadmi do krajiny a s vyhliadkovými terasami (obr. etapa 2).

Po vyhodnotení súťaže spracoval zadanie stavby kolektív Ing. arch. Vlada Ziga z ateliéru AOCR (obr. etapa 3). V ďalšej projektovej príprave sa, žiaľ, nepokračovalo podľa zadania. Záväzné stanoviská Hlavného mesta SR Bratislavy k investičnej činnosti vydané v roku 1996 sa vzťahovali na riešenie dopravy a inžinierskych sietí, čím sa stanovili nové podmienky funkčno-prevádzkového, a teda aj urbanistického riešenia zóny Centra. Nové funkčno-priestorové podmienky umiestňovania zástavby atomizovali pôvodný koncept na samostatné stavebné bloky s individuálnymi požiadavkami na intenzitu ich využitia (obr. etapa 4).

Od koncepcie kvality prostredia k ekonomickému efektu

centrumsidliskadlhediely04.jpg

Vývoj koncepcie územia Centra reflektuje päť etáp (v grafoch označených číslami 1 – 5) zostavených z projektových dokumentácií 80. a 90. rokov minulého storočia a priložené grafy s údajmi o vývoji intenzity využitia územia a podieloch funkčných plôch v zástavbe:

1. etapa (fázy spracovania Územného projektu zóny, Stavoprojekt Bratislava a ŠPTÚ, 1980 – 1993): Na území sa preferoval mestský typ zástavby vo väzbe na frekventovanú dopravnú komunikáciu, južné svahy boli využité prednostne na verejnú rekreáciu, oddych a parky.

2. – 3. etapa (architektonická súťaž – vybraný príklad riešenia architektonickej kancelárie A.T.K., 1992 a zadanie stavby, ateliér AOCR, Ing. arch. V. Zigo a kol.,1993 – 1994): Návrhy rešpektovali polohové kvality územia a celkový koncept vychádzal z cieľov Územného projektu zóny, tzn. v monofunkčnom sídlisku sa navrhovalo mestské prostredie vrátane parku. V riešení AOCR sa výraznejšie zvyšuje objem zástavby.

4. etapa (IPEC-Projekt, s. r. o., 1996): Kompozícia zástavby sa orientovala na výškové stavby v severnej časti a v južnej časti umiestňovala nižšiu zástavbu do 4. nadzemných podlaží, celkové priestorové usporiadanie objektov vytváralo na území prvé hmotové bariéry, ktorých limitované perforácie však zabezpečili aspoň minimálnu kontinuitu vizuálnej orientácie a fyzického pohybu.

5. etapa – po roku 1996: Po roku 1996 bola vypracovaná ďalšia štúdia rozvoja Centra (FORM-PROJEKT, 1999), ktorá reagovala na nové požiadavky zvyšovania hustoty a objemov zástavby, ako aj modifikácie funkčnej skladby. Súčasný stav je výsledkom privátnych záujmov vlastníkov parciálnych častí územia. Rozloha pôvodne plánovaného centrálneho parku sídliska sa zredukovala na vnútroblokový priestor (obr. 6, 7), zvýšením objemu zástavby a hustoty zástavby sa dosahuje viac ako 300 obyvateľov/ha.

V lokalite Centra v súčasnosti dominujú dve obytné veže a ďalšie bytové domy. Priestory na občiansku vybavenosť predstavujú približne len 8 % z celkových nadzemných podlažných plôch v zóne. Pôvodne navrhované kultivované verejné spoločenské exteriérové priestory vo väzbe na pešiu zónu, aktívny mestský parter s vysokou zeleňou, terasy a pešie trasy s vyhliadkami a priehľadmi do krajiny sa nezrealizovali, resp. ich zrealizované torzá evokujú dojem nevydareného urbanistického počinu (obr. 5).

Hlavná spoločenská trasa nevhodne ústi do uzatvoreného vnútroblokového priestoru (obr. 1) a schodiskom pokračuje cez druhé nadzemné podlažie sekcie bytového domu (obr. 2). Kontinuita pohybu je prerušená oplotením blokov zástavby (obr. 3), uličné priestory lemujú parkoviská bez zelene, úzke chodníky a stojiská na smetné nádoby (obr. 8). Do bezprostrednej blízkosti bytových domov sa orientuje zásobovanie rozostavaného obchodného zariadenia, ktorého plánovaná parková úprava strechy má nahradiť deficit pôvodne veľkoryso nadimenzovaných plôch verejnej zelene v Centre (obr. 4).

Pasívna pozemková politika

Jedným zo základných predpokladov na humanizáciu obytného prostredia v panelových sídliskách boli začiatkom 90. rokov práve mestské disponibilné pozemky. Na zmene koncepcie lokality Centra sa podpísala absencia pozemkovej politiky mesta. Paradoxne práve v období akčného plánovania Centra v auguste 1995 sa začala spolupráca medzi Magistrátom hlavného mesta SR Bratislavou a rotterdamským Inštitútom pre bývanie a urbanizmus na projekte Nakladanie s mestským majetkom, ktorý podporovalo holandské Ministerstvo zahraničných vecí v rámci MATRA, programu pre transformáciu občianskej spoločnosti v strednej a východnej Európe. Cieľom programu bolo zefektívniť manažment mestského majetkového portfólia.

centrumsidliskadlhediely05.jpg

Materiál sa venoval prevodom majetku, nakladaniu s mestským majetkom, majetkovému portfóliu mesta, predaju a prenájmu majetku mesta, starostlivosti o majetok zverený hlavnému mestu. Holandskí odborníci poukázali v štúdii na problémy v procese nakladania s mestským majetkom v Bratislave. Konštatovali, že realizované praktiky nemôžu plne využiť jeho hodnotu a potenciálny príjem a zefektívniť výdavky. Závery a odporúčania sumarizovali princípy mestskej politiky nakladania s majetkom z hľadiska dlhodobých a krátkodobých cieľov.

Dlhodobejšie ciele reflektovali aktuálne problémy podľa štyroch základných okruhov:

Politické otázky súvisia s nedostatočným prepojením ekonomickej stratégie, územného plánovania a manažmentu mestského majetku.

Inštitucionálne problémy súvisia s rozdelením zodpovednosti za správu majetku mesta medzi hlavné mesto, mestské časti a mestské organizácie a s nedostatočnou koordináciou ich činností; koordinácia jednotlivých oddelení magistrátu vstupujúcich do prípravy predajov a prenájmov nie je dostatočná; magistrát nemá dostatok finančných prostriedkov ani zamestnancov s odbornými skúsenosťami; poslanci mestského zastupiteľstva často neakceptujú názor odborníkov a ovplyvňujú ceny na základe rôznych záujmov a politických tlakov.

Problémy s právnym stavom majetku súvisia s nedoriešenými vlastníckymi vzťahmi, prebiehajúcimi súdnymi spormi a nevybavenými pohľadávkami.

Finančné problémy spôsobuje najmä správa majetku systémom ad hoc a organizačný model, ktorý neumožňuje zveriť zodpovednosť za náklady na prevádzku jednotlivých objektov. Odporúčania na zlepšenie stavu v krátkom časovom horizonte sa týkali integrácie, rozvoja ľudských zdrojov, zosúladenia s požiadavkami trhu a spolupráce medzi mestom a mestskými časťami. Akcentovali potrebu integrovať výkon oddelení kľúčových pre nakladanie s majetkom mesta, spracovať spoločnú databázu informácií potrebných pri rozhodovaní o majetku mesta, personálne doplniť odborníkov v oblasti ekonómie a práva, schváliť spoločnú stratégiu pre predaje a prenájmy a pod. Územný rozvoj a príprava územnoplánovacej dokumentácie boli v projekte Nakladanie s mestským majetkom Bratislavy radené medzi kľúčové úlohy magistrátu. Projekt bol predložený v materiáloch na rokovanie do Mestského zastupiteľstva, avšak odporúčania z neho vyplývajúce sa praxi neaplikovali.

V súčasnosti, teda takmer 16 rokov od ukončenia projektu Nakladanie s mestským majetkom, možno objektívne skonštatovať, že riešenie väčšiny z problémov, ktoré boli definované ako zásadné pre transparentnú stratégiu rozvoja mesta sa neuskutočnilo a situá cia je horšia ako v 90. rokov 20. storočia.

Prognóza rozvoja Centra po roku 2010

Lokalita Centra disponovala vďaka svojej polohe jedinečným územným potenciálom s predpokladom budovať mestské spoločenské centrum pre aktuál ne odhadovaných viac ako 30-tisíc obyvateľov sídliska Dlhé Diely. Atraktivitu cenného priestoru mesta degraduje vysoká hustota obytnej zástavby, provokatívne nízka kvalita verejných priestorov, kapacitne poddimenzovaná sieť obchodov, služieb a dopravné ho komunikačného skeletu. Pôvodné koncepcia a vízia zo 70. rokov vytvoriť centrálny verejný priestor s občianskou vybavenosťou a parkom sa definitívne rozplynula. Exkluzivita územia s južnou orientáciou v kombinácii s výhľadom na Dunaj a Podunajskú nížinu sa zredukovala do priestorov najvyšších podlaží zástavby solitérnych bytových domov a izolovaných blokov.

centrumsidliskadlhediely06.jpg

Predpokladá sa, že až 64 % obyvateľov Karlovej Vsi denne odchádza za prácou do iných častí mesta, čo výrazne zaťažuje MHD. Aj preto postupná zmena funkčného využitia územia Centra z občianskej vybavenosti na bývanie zo socioekonomického hľadiska ešte viac prehlbuje negatívny vplyv na dochádzku do zamestnania do iných častí mesta a zaťažuje nedobudovaný dopravný skelet mesta.

Pozitívna budúcnosť – symbióza územnoplánovacej a pozemkovej politiky

Príklad postupnej zmeny pôvodnej koncepcie Centra poukazuje na uprednostnenie krátkodobého ekonomického profitu bez ohľadu na dlhodobé, násobiace sa negatívne vplyvy investičnej činnosti na život obyvateľov mesta. Z hľadiska praxe územného plánovania treba zdôrazniť, že pri nedostatku disponibilných mestských pozemkov bude čoraz náročnejšie, až nereálne realizovať verejnoprospešné stavby, ktorými boli v prípade sídliska Dlhé Diely mestský park, verejné mestské priestory, verejná sociálna, zdravotná a dopravná infraštruktúra.

centrumsidliskadlhediely07.jpg

Symbióza územnoplánovacej, pozemkovej a finančnej politiky mesta predstavuje pre budúci rozvoj mesta nevyhnutný a snáď aj účinný nástroj na implementáciu územného plánu a rozvojových programov mesta. Interaktivita pozemkovej politiky a územného plánovania je natoľko významná, že si žiada viac odbornej aj politickej pozornosti a detailnejšie študovanie pre ďalšie uplatnenie v praxi. V Bratislave s kritickou absenciou disponibilných mestských parciel obzvlášť.

centrumsidliskadlhediely08.jpg

Ing. arch. Dana Drobniaková, PhD., je autorizovaná architektka a zaoberá sa problematikou územného rozvoja Bratislavy. V rokoch1994 až 1996 pracovala na Útvare hlavného architekta mesta Bratislavy a od roku 1996 pracuje na Magistráte hlavného mesta SR Bratislavy na Oddelení územného plánovania v kolektíve spracovateľov Územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy. Je členkou pracovnej skupiny Eurocities – Working Group on Metropolitan Areas.

Dlhé Diely estate Centrum – endgame for mass housing construction in Bratislava

Until 1989 the Dlhé Diely estate Centrum developed according to economic central planning and the limits of technical/economic indicators. Despite the stereotype and the uniformity of its panel buildings, the project authors created an urban social environment complete with squares, alleys, galleries and passages on difficult terrain with an exclusive position on the ridges of the Small Carpathians. But in the euphoria of the post-revolution nineties property-law relations changed, and radical changes occurred in the intentions of land developers. Let’s take a closer look at the evolution of Centrum, a representative example of decision-making favouring short-term economic profit but with long-term negative effects not only on the lifestyle of the estate’s inhabitants but also on the wider urban environment.

Diskusia

Sledovať diskusiu [1] | RSS

Pridať komentár

Nie ste prihlásený, pre využitie výhod pre registrovaných sa prihláste alebo zaregistrujte

Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené | DB: 92 | T: 0.431168

ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne