Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť

ÚzemnéPlány.sk

606 územných plánov

944 článkov

4803 fotografií

online návštevníkov

11. 12. 2018, meniny má: Hilda

Aktuality

Terasy Trstany spúšťajú predaj

trstany-banner-800.png

V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.

25. 06. 2018 | viac

Pocitové mapy Slovenska spustené

pm-fb-profile-2×.png

Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?

15. 03. 2018 | viac

Diskusné stretnutie k Manuálu tvorby verejného priestoru

img-20180303–192534.jpg

V poradí prvé stretnutie s verejnosťou k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestorov Prešova zorganizovali Atrium Architekti v Libresso caffe 3.3.2018 v Prešove.

07. 03. 2018 | viac

Diskusia k téme verejných priestorov Prešova.

Radi by sme Vás srdečne pozvali na podujatie Verejné priestory Prešov, ktoré predstavuje prvé zo série diskusno — participačných stretnutí k pripravovanému Manuálu tvorby verejných priestranstiev Prešov.

22. 02. 2018 | viac

VÝSKUM V OBLASTI AUTONÓMNEHO ÚZEMNÉHO PLÁNOVANIA

eu-logo-2.png

Zvýšenie súkromných investícií prostredníctvom spolupráce výskumných inštitúcií a podnikateľskej sféry.

29. 01. 2018 | viac

Partneri

Generálny partner

Hlavní partneri

Partneri

Mediálni partneri

Anketa

Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?

Áno

42%

Nie

34%

Nedá sa zovšeobecňovať

25%

Aktuálne diskusie

Najnovšie komentáre

  • Závažná pôžičková ponuka pre všetkých

    10. 12. 2018 / 14:48 | cécile

  • offerta di prestito tra particolare

    offerta di prestito tra particolare Soprattutto svizzero, canadese, belga o francese offro prestito …

    10. 12. 2018 / 11:36 | marialopezblanco502

  • info.annie_finance@yahoo.com

    Ďakujem Annie Financial Company za pomoc manželovi s úverom, som skutočne prekvapený, keď som …

    09. 12. 2018 / 23:46 | Mila Haugová

  • loan offer

    Dobrý den

    Potřebujete průvodce? Nabízíme finanční a veškeré služby. Naším významným hráčem …

    09. 12. 2018 / 18:37 | Adrian Bayford

  • johnsiphas@gmail.com

    Toto je tá najkrajšia vec, ktorú som kedy zažil. A potrebujem zdieľať toto veľké svedectvo, …

    09. 12. 2018 / 13:57 | Beatrice Modi

Územné plány, ich aktualizácia a autorské práva

Vízie Bratislavy podľa Štefana Svetka

Téma autorských práv k územnoplánovacej dokumentácii alebo územnoplánovacím podkladom je v  našich radoch  častým predmetom diskusií. Objavuje sa najmä vtedy, ak sa územný plán mení alebo dopĺňa a  zhotoviteľom týchto zmien nie je pôvodný spracovateľ.

Zásadnou otázkou tu je, či je územný plán autorským dielom. Odpoveď podľa mňa nie je jednoznačná. Jedná sa v  podstate o  formu verejnej listiny a  spôsob jej prípravy a  procesnoprávna stránka jej prijímania sú dôvodmi, prečo o  územnom pláne môžeme hovoriť ako o  autorskom diele len s  veľkým otáznikom. Jedným z  príkladov je moment, keď obstarávateľ po prerokovaní variantných konceptov dáva pokyny na dopracovanie. Nerozhoduje tu teda vôľa spracovateľa, podobne je to pri schvaľovaní . Aj preto sa v  rozpiskách ÚPD neobjavuje pojem autor, ale tak ako v  zákone pojem spracovateľ. Podľa §7 ods.(3)b) sa ochrana podľa autorského zákona nevzťahuje na… úradné rozhodnutie, verejnú listinu… teda môžeme povedať že ani na schválenú ÚPD. Napriek tomu sú tu momenty, ktoré túto jednoznačnosť spochybňujú.

V prípade prijatia nového stavebného zákona táto dilema zrejme odpadne, pretože PaR nahradí permanentná povinnosť orgánov územného plánovania viesť a vyhodnocovať informačný systém o území.

Podľa §19b stavebného zákona spracovateľ zhotovuje prieskumy a  rozbory, koncept a návrh ÚPN, zákon tu opomenul že by mal aj čistopis. Táto dikcia naznačuje, že pre tieto etapy sa jedná o  toho istého spracovateľa. Nie je to však takto jednoznačne uvedené a  tak sme svedkami prípadov, že prieskumy a  rozbory zhotovuje iný spracovateľ, koncept a  návrh iný. Keďže sa v PaR zjavne nejedná o  autorské dielo, z  tohto pohľadu je zrejmé, že zmena spracovateľa nie je protizákonná. Je však kontraproduktívna, pretože v  PaR sa s  územím priamo oboznamuje aj spracovateľ ÚPD a  nový spracovateľ túto etapu poznania má tak len sprostredkovanú. Považujem to skôr za etický problém obstarávateľa. V  prípade prijatia nového stavebného zákona táto dilema zrejme odpadne, pretože PaR nahradí permanentná povinnosť orgánov územného plánovania viesť a  vyhodnocovať informačný systém o  území.

S  problematickejšou zmenou spracovateľa ÚPD sa často stretávame v  procesoch aktualizácie ÚPN*). Zmeny a  doplnky ÚPD treba považovať za prirodzenú súčasť ich existencie, vyplývajú zo života. Tu je problém citlivý v  tom, že na rozdiel od spracovateľa celku tu ide o  parciálne zmeny, ktorých dosah na celok nový spracovateľ nedokáže vždy plnohodnotne posúdiť. K zmene ÚPD momentálne nie je potrebné zadanie, nový spracovateľ neprešiel PaR, konceptom, návrhom ani úskaliami procesov prerokovania a prijímania a  tak sú jeho poznatky pravdepodobne značne obmedzené. Výhodou pôvodného spracovateľa je totiž aj táto skúsenosť -tu vychádzam z  ideálneho stavu, keď by spracovateľ ÚPD mal mať aj pozíciu odbornej autority.

Vízie Bratislavy podľa Štefana Svetka

Vízie Bratislavy podľa Štefana Svetka

Tu je to už nielen etický problém obstarávateľa, ale aj nového spracovateľa, či dokáže posúdiť dopad zmien na celok a  či prevezme túto úlohu. Postupnými a na prvý pohľad nepatrnými zmenami ÚPD sa dá značne vychýliť základný kurz urbanistickej koncepcie. Musíme tu nahlas povedať, že v  našej územnoplánovacej praxi sú mnohé zmeny a  doplnky ÚPD účelové, nie vždy vyvolané verejným záujmom, skôr naopak. Realizovať ich je často proti etike pôvodného spracovateľa ÚPD, tak sa hľadá povoľná náhrada. To by si mal každý nový spracovateľ ÚPD, teda člen SKA uvedomiť, či nehrá takúto úlohu.

Môže sa však stať aj prípad, že za zmenou spracovateľa je nespokojnosť obstarávateľa s  odbornými výkonmi alebo vzájomnými vzťahmi. V  každom prípade je podľa mňa elementárnou etikou spracovateľa zmeny informovať o  tom spracovateľa ÚPD, a  to aj vtedy ak je zrejmé, že obstarávateľovi to nie je po vôli. Aj keď zmena spracovateľa pravdepodobne nie je porušením autorských práv, môže sa od pôvodného spracovateľa ÚPD spracovateľ zmeny dozvedieť veľa zaujímavého, napr., čo považuje predchodca za dôležité, koncepčné, zákulisie prerokúvaní a  pod. Pôvodný spracovateľ tiež koordinoval v  zmysle urbanistickej koncepcie aj špecializované časti ÚPD, ktoré vytvárajú osobitné subsystémy, čo nie je zanedbateľné, pretože sa nepredpokladá, že súčasne si spracovateľ zmeny prevezme aj špecialistov spracovateľa ÚPN.

Zanedbateľné nie je ani to,   že môžu jestvovať veci, ktoré pôvodný spracovateľ považuje za predmet svojho autorstva. Pretože isté autorské práva spracovateľa môžu byť v  ÚPD zakomponované. Etiku vzťahu nového a  pôvodného spracovateľa zdôrazňujem z dôvodu, že momentálna situácia je taká, že spracovateľmi ÚPD a  teda aj je aktualizácie môžu byť autorizovaní architekti, teda členovia SKA. Autorský zákon definuje v §5 architektonické dielo ako najvšeobecnejšie architektonické zobrazenie tvorivej myšlienky autora, najmä grafické alebo plastické zobrazenie architektonického riešenia stavby alebo urbanistického usporiadania územia.

Modely, náčrty, škice alebo iné zobrazenia urbanistického usporiadania priestoru sú teda dielom. Podľa § 7 h) predmetom autorského práva je architektonické dielo, predovšetkým dielo stavebnej architektúry a  urbanizmu… Podľa toho autormi urbanistickej koncepcie môžu byť len fyzické osoby, spracovateľom ÚPD však aj právnická osoba (podobne ako v  architektúre – autor stavby versus zhotoviteľ projektu).

Na úrovni regiónu a  sídla môže byť autorskou myšlienkou usporiadanie priestoru, návrh jeho obrazu. Je dôležité, aby tieto svoje myšlienky o  priestore, ktoré sú vlastne víziou územia, koncepčným východiskom, vedel autorizovaný architekt primerane vyjadriť

Návrh urbanistického usporiadania územia vzniká v  dvoch úrovniach – vo fáze ÚPP a  ÚPN. Sú to jednak urbanistické štúdie (a  teda aj urbanistické súťaže), kde vznikajú návrhy, ktoré sú predmetom autorských práv. Nemusia ani vznikať na objednávku, môžu vznikať z  vôle ich autora ako prejav jeho spoločensko-odbornej angažovanosti (známe sú aktivity Š. Svetka a  jeho vízie o  Bratislave). V  našej územnoplánovacej praxi sa však často prvý rozvrh usporiadania územia načrtáva až v  etape variantného konceptu ÚPD.

Jediným limitom autorskej slobody návrhu urbanistickej koncepcie sú podmienky zadania ÚPD. Tieto návrhy, po verejnom prerokovaní, spoločnosť prijme alebo neprijme a  vydá pokyn aká je spoločenská predstava o  návrhu. Tu síce autor konceptov pracuje so svojimi návrhmi ako s podkladmi, dostáva sa však už do podstatne závislejšej polohy od vôle iných. Naviac celé spracovanie je podmienené metodikou, vyhláškami a  podobne.

Na úrovni regiónu a  sídla môže byť autorskou myšlienkou usporiadanie priestoru, návrh jeho obrazu. Je dôležité, aby tieto svoje myšlienky o  priestore, ktoré sú vlastne víziou územia, koncepčným východiskom, vedel autorizovaný architekt primerane vyjadriť, pretože podanie samotnej ÚPD je v  zásade technologickou záležitosťou a  z  jej grafického podania je obyčajne ťažko čitateľná. ÚPD k tomu dáva priestor v  časti „návrh urbanistickej koncepcie priestorového usporiadania“ (napr. §12 a §13 ods. (4) e) vyhlášky 55). Návrh koncepcie sa dá vyjadriť v rámci textu a  jeho grafických príloh škicou, schémou, priestorovými zobrazeniami a  samozrejme verbálnym popisom.

Zaujímavá situácia nastala v N nitre. Vv ÚPNn-CMZcmz mesto neuzatvorilo problém Svätoplukovho námestia a vypísalo na túto tému urbanistickú súťaž. Porota určila poradie a odporučila mestu na základe prezentovaných prác ako problém uzatvoriť. Toto odporučenie poroty je teraz predmetom verejnej diskusie

Pri zóne je to o  niečo jednoduchšie, pretože jej grafická časť požaduje komplexný urbanistický návrh. Ten sám o  sebe touto koncepciou je a  to aj napriek tomu, že záväznou časťou sa stáva vyjadrenie tejto koncepcie prostredníctvom výkresu priestorovej a  funkčnej regulácie. Okrem návrhu usporiadania priestoru je tento výkres často sprevádzaný aj individuálnym grafickým podaním, ja osobne tu preferujem dokonca manuálnu grafiku (voľnou rukou).

Podľa môjho názoru tu je jednoznačné, že táto časť je predmetom ochrany a  zásah do nej je neprípustný. Tu je ale z  pohľadu autorských práv zaujímavá technológia, ktorou sa zmeny a  doplnky ÚPN realizujú. Grafická časť sa spracováva ako samostatná priesvitka alebo samostatný výkres (rozumie sa nový ako celok?). Priesvitka, ktorá napr. kreslí ako zastavať voľnú plochu na výkrese pod ňou, nie je zásahom do kresby iného architekta. Dokonca nový rozvrh domov na priesvitke je autorským rozvrhom nového spracovateľa. Ak si ale uvedomíme mieru zmeny napr. 5%, tak v každom prípade môžeme toto považovať za zásah do urbanistickej koncepcie iného autora. Iná skutočnosť by nastala, ak by v  súvislosti so zmenou navrhol jej spracovateľ aj novú koncepciu ( závisí od miery dopadu zmeny na koncepciu), to je však už v  podstate nový územný plán. Zaujímavá situácia nastala v  Nitre.

V ÚPN-CMZ mesto neuzatvorilo problém Svätoplukovho námestia a  vypísalo na túto tému urbanistickú súťaž. Porota určila poradie a  odporučila mestu na základe prezentovaných prác ako problém uzatvoriť.

Toto odporučenie poroty je teraz predmetom verejnej diskusie. Na základe jej výsledkov dostane spracovateľ pokyn na doplnenie ÚPD. Tým nebudú dotknuté autorské práva víťazov súťaže, pravdepodobne víťaz ani nebude spracovateľom doplnku ÚPN ale bude ním pôvodný spracovateľ. Tu je zaujímavé, že medzi odmenenými bol aj jeden zo spracovateľov ÚPN.

Za predmet autorskej ochrany môžu architekti považovať aj spôsob grafickej adjustácie výkresov. Ide o rozpisky, severky, popis, druh písma a  celé grafické podanie (aj napriek tomu, že mnohé predpisuje metodika, napr. farebnosť funkčných plôch). Mnohí spracovatelia si tu vytvorili svoj vlastný rukopis, tí originálnejší z  nich si ho vytvárajú pre každé zadanie osobitne.

Zaujímavou stránkou ÚPD je ich počítačové spracovanie. K ortofotomapám a  digitálnym mapovým podkladom sú autorské práva. Definovať možnosti ich použitia je úlohou obstarávateľa. Spracovateľ môže dostať v  zmluve záväzok, že v  textovej aj grafickej časti ÚPD uvedie autora a  vlastníka podkladov, a  to aj konkrétne ako.

Ďalšími záväzkami je neprípustnosť poskytnúť ich tretím osobám ako aj to, že po skončení prác ich vymaže zo všetkých svojich nosičov ako aj z  nosičov subdodávateľov. A toto isté by si mali prečítať aj kooperanti spracovateľa v  zmluvách o  spolupráci na ÚPD. Počítačové spracovanie ÚPD však prináša podľa mňa nový rozmer v  autorských právach a  ochrane. Dielom sa totiž rozumie podľa §5 ods. 4 autorského zákona aj databáza, pokiaľ nepredstavuje počítačový program použitý pri zhotovení alebo prevádzke databázy prístupnej elektronickými prostriedkami.

V našej územnoplánovacej praxi sa však často prvý rozvrh usporiadania územia načrtáva až v etape variantného konceptu ÚPD

Počítač považujeme za nástroj, ktorý nahradil (našťastie ešte nie u  všetkých) ceruzku, pero, pastelky, fixky. Tieto nástroje sme nikdy neodovzdávali a  podobne nevidím dôvod, prečo by mal architekt odovzdať len tak aj CD s  DWG tvarom svojej práce. Obstarávateľ ich môže získať za dohodnutých podmienok.

Vytvoriť návrh priestorového usporiadania územia je duševnou prácou, vytvoriť súbory DWG tiež, ale nie je to tá istá práca. Ak si toto architekt uvedomí a  dá najavo, tak mnohí obstarávatelia v  snahe ušetriť, si objednajú len tlačovú podobu a  ak CD tak v  pdf. V  prípade zmien a  doplnkov tak často z  praktických dôvodov ostávajú závislí na pôvodných spracovateľoch. Ale v  podstate o  to ide a  zrejme je to ten najsprávnejší postup, ak zmeny ÚPN môže realizovať pôvodný spracovateľ. V  každom prípade pri počítačovej podpore by si mal byť spracovateľ istý s  legálnosťou svojho softvéru a  mal by uviesť aj údaj o  licencii k  programu, s  pomocou ktorého ÚPD spracoval.

*) pozn.: Podľa §31 ods. (2) stavebného zákona sa pri obstarávaní zmien a  doplnkov postupuje podľa §22–28 primerane. §22 začína návrhom, teda zmena nemá zadanie ani koncept, ide priamo o  návrh. Absencia konceptu zmeny môže byť problematická pri zóne, že ak je napr. predmetom zmeny zastavanie väčšej plochy, kde by sa o  formách dalo diskutovať aj súťažou. Tu je snáď namieste aj otázka, prečo zákon nehovorí aj o  rozpätí § 16–19 ako primeraných pre postup, kde sa menujú subjekty podnetov, náklady na obstaranie. Takto by sa zmena mala realizovať len na podnet obce a  za jej náklady?

Diskusia

Sledovať diskusiu [1] | RSS

Pridať komentár

Nie ste prihlásený, pre využitie výhod pre registrovaných sa prihláste alebo zaregistrujte

Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené | DB: 85 | T: 0.549199

ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne